Pri odchode zo Slovácka mal desať prvoligových ponúk, Patrik Šimko si vybral návrat do Prešova

Druholigová súťaž napísala definitívnu bodku za edíciou 2024/25. Po vyhlásení kolektívnych ocenení sa vždy otvára priestor aj na vyhlásenia individuálnych. Ako býva zvykom po každom súťažnom ročníku, aj teraz sme udeľovali honor najlepšieho hráča ročníka.

Podľa denníka Šport sa absolútnou hviezdou stal prešovský obranca Patrik Šimko. Tridsaťtriročný stopér s kapitánskou páskou na ľavom ramene bol dušou Tatrana, patril k pilierom defenzívy a neoceniteľné boli aj jeho dirigentské schopnosti.

Zmenu prinieslo narodenie Viktórie

V ročníku 2024/25 odohral 25 zápasov s plnou minutážou, strelil tri góly. Do hry nezasiahol iba jediný raz, v jarnom súboji v Petržalke nútene stál pre trest. „Chcel by som sa poďakovať, že ste ma vybrali za najlepšieho hráča,“ začal.

Svojimi výkonmi prevyšoval ostatných, bol však s nimi spokojný aj on sám? „Budem úprimný. Na jeseň som sa cítil vynikajúco. Mal som veľa síl, darilo sa mi. Na jar to už bolo troška horšie, ale bolo to spôsobené tým, že k štvorročnému Tobiasovi nám s manželkou Silviou na začiatku januára pribudla dcérka Viktória. A zrazu sa nabúral celý systém. Menej spíte, všetko je odrazu akési iné. Niekedy som mal aj výčitky, že tímu som mohol pomôcť aj viac. Ale v globále som bol so svojimi výkonmi spokojný. Hlavne že sa postúpilo, mali sme viacbodový náskok, čo spokojnosť len umocnilo,“ povedal.

Vybral by Denisa Potomu

Na otázku, komu by honor najlepšieho hráča prisúdil on, odpovedal zvoleja: „Ja by som vybral spoluhráča Denisa Potomu. S ním sa mi veľmi dobre hrá a podľa mňa je to futbalista, ktorý má pred sebou veľkú budúcnosť.“

Hoci obrancovia v popise práce strieľanie gólov nemajú, zhodou okolností práve presný zásah Šimka v Šamoríne, ktorým upravil stav na 2:1, posunul Tatran medzi slovenskú elitu. Jeho nekompromisné torpédo z hranice šestnástky prepálilo všetko, čo mu stálo v ceste a zastavila ho až sieť domácej svätyne.

„Ten gól priniesol zhluk emócií, ktoré sa v tom momente vo mne miešali. Nevedel som, či sa mám smiať, či plakať. Viete, ja si ten gól prakticky ani veľmi nepamätám. Až z videí, ale aj tam to bolo zle vidno, lebo polovica ihriska bola v tieni. Nahral som Jendrekovi do strany, on mi loptu vrátil a ja som sa do nej plnou silou oprel. A potom si už nič nepamätám. Len som bežal za bránku pred sektor s naším fanklubom a kričal som. Pred fanúšikmi sme sa spolu tešili,“ povedal.

Priznal, že tento presný zásah mal pre neho mimoriadnu hodnotu. „Som odchovanec prešovského klubu, pre mňa znamenal veľmi veľa. Keď som sa do Prešova vracal z Česka, mal som vtedy zhruba desať iných ponúk. Všetky z najvyššej súťaže, žiadna druholigová. A aj za takých okolností som sa rozhodol vrátiť sa domov. Manželka to akceptovala, aj keď sa jej to nepáčilo. Nebudeme si klamať, išlo o financie, ktoré sú v najvyššej súťaži podstatne iné, než v druhej lige. Lenže ja som si chcel splniť svoj veľký sen. Od malička som bol fanúšik Tatrana, mal som potrebu splniť si to, že mu pomôžem k návratu do najvyššej súťaže.“

Nedávno skončený ročník bol pre neho druhým v „zeleno-bielych" prešovských farbách. Čo by však nasledovalo v prípade katastrofického scenára, ak by Tatran nepostúpil? „Veľmi by ma to zasiahlo. Asi by som skončil kariéru. Takto som rozmýšľal už po minulom ročníku, v ktorom nám v poslednom momente unikla baráž. Tiež som myslel, že skončím. Keby sa nám nepodarilo postúpiť, už by som asi nemal viac síl, lebo dal som do toho všetko, čo som mal.“

Obranu vyskladal zo spoluhráčov

Patrika sme využili aj na odkonzultovanie nami zostavenej ideálnej jedenástky ročníka. Zastúpenie v nej má až päť hráčov Prešova, trio hráčov Zlatých Moraviec a po jednom z Liptovského Mikuláša, Považskej Bystrice a Petržalky.

Prebrali sme ju postupne po jednotlivých formáciách. „S brankárom Knurovským úplne súhlasím,“ odobril náš výber medzi tri žrde. K zloženiu štvorčlennej obrany Suľa, P. Šimko, Kucharčík, Šurnovský, povedal: „Ja som svoju jedenástku vyskladal v rozostavení 3-4-3. Do obrany som dal trojicu Menich, Šimko a Gáll. Áno, viem, vybral som celú prešovskú obranu, ale s tými chlapcami som hral najčastejšie. Pokiaľ ide o defenzívnych hráčov, zaujali ma aj českí legionári vo ViOn-e Kadlec a Helebrand. Na druhej strane, Kucharčíka poznám asi pätnásť rokov a je to produktívny stopér a keď dal sedem gólov, asi si v ideálnej zostave byť zaslúži.“

V stredovej formácii figuruje štvorlístok Potoma, Mondek, Nonikašvili, Richard Bartoš. „Ja som vybral tiež Potomu, Riša Bartoša a Nonikašviliho. Dal by som tam ešte Dugu, ktorý má veľký vplyv na hru Zlatých Moraviec,“ poznamenal Patrik.

K útočnému dvojzáprahu zloženého z dvojice hráčov Tatrana Regáli – Sagna, žiadne výhrady nemal. „Môže byť. Martin je tiež odchovanec Prešova, po príchode nám na jar veľmi pomohol gólmi aj celkovým nastavením. A o Landingovi sa baviť nemusíme. Na to, že odohral dohromady iba niečo vyše tisíc minút a dal dvanásť gólov, to je extrém. Bol mimoriadne produktívny.“

Mimochodom, keď v zime lámali exreprezentanta Martina Regáliho, aby sa vrátil do Prešova, práve Patrik mu vravel, že aj z Tatrana vedie cesta do reprezentácie. Nastal čas Martinovho návratu už teraz? „Keď budeme v najvyššej súťaži, od leta sa mu dvere do reprezentácie ešte viac pootvoria,“ dodal.

Zvrtli sme reč aj na najnepríjemnejšieho útočníka. „Filip Balaj,“ vystrelil z voleja. „Dvakrát sme hrali s ViOnom. V prvom zápase u nich hral v základe a bol veľmi nepríjemný, pretože má dobré krytie lopty. A doma sme viedli 1:0, mali sme šance na druhý gól, no nedali sme ho. Po prestávke vybehol na trávnik Balaj a hlavou vyrovnal…“ Nuž, niet divu, že na dlháňa z ViOn-u nemá práve najlepšie spomienky...

Na štadión kolobežkou

Radosť Prešovčanov z návratu medzi elitu je dvojnásobná, veď najvyššiu súťaž privítajú na novučičkom štadióne. Hráčom odpadne nekonečné cestovanie na domáce zápasy, či na tréningy.

„Z domu na štadión to mám do jedného kilometra. Keď idem autom a sú zápchy, trvá mi to niekedy aj dvadsať minút. Ja však chodievam kolobežkou a do piatich minút som na štadióne,“ prezradil Patrik.

Hoci v novej aréne Tatran ešte žiadny zápas neodohral, hráči si už mohli otestovať jej trávnik pri preberaní víťaznej trofeje. „Cítil som sa ako v inom meste. Stále si to neuvedomujem. Asi mi to dôjde, až keď tam privítame v 1. kole majstrovský Slovan. Konečne máme svoj domov! Pre tretie najväčšie mesto na Slovensku to cestovanie krížom-krážom nebolo dôstojné. Ďakujeme Stropkovu, že sme tam mohli hrať a Ličartovciam, že nám poskytli azyl. Ale doma je doma. Veľmi sa teším, že budeme konečne doma v Prešove a na novom štadióne.“

V najvyššej súťaži budú až tri kluby z východu republiky. Okrem Prešova aj Košice a Michalovce. Lákadlom pre divákov a prestížnou záležitosťou pre hráčov budú východniarske derby súboje. „Samozrejme. V druhej lige som hrával všelijaké kvázi derby s Humenným, čo pre mňa derby zápasy nie sú. Ja som bol odchovaný na derby Prešov – Košice a práve na tieto súboje sa extrémne teším.“

Nováčik to v najvyššej súťaži nikdy nemá ľahké. Ten posledný z Komárna sa medzi elitou nielenže udržal, ale skončil na solídnom 7. mieste. „Sledoval som, ako si Komárno počína. Náš cieľ v premiérovej sezóne medzi elitou bude hlavne záchrana. Verím, že sa nám ho podarí splniť. Potom môžeme snívať o nejakých ďalších métach,“ zakončil najlepší hráč ročníka 2024/25 podľa denníka Šport debatu.