Matej Trusa v zápase v Prešove, ktorý bude na dlhú dobu jeho posledný. (zdroj: DAC1904.SK)
Na sobotu 16. augusta nebude spomínať v dobrom. Útočník FC DAC 1904 Dunajská Streda Matej Trusa nedohral stretnutie 4. kola Niké ligy na ihrisku Prešova (0:0).
Dôvod? Po nešetrnom zákroku Filipa Součeka skončil so zlomenou píšťalou na pravej nohe. Do lopty si nekopne niekoľko mesiacov. Tri dni po nepríjemnej udalosti si 24-ročný útočník našiel čas a chuť podeliť sa o svojich pocitoch s čitateľmi denníka Šport.
Ako sa cítite?
„Ďakujem za opýtanie, každým dňom lepšie. O zraneniach nechce žiadny futbalista nikdy ani len počuť. Vrátiť sa budem môcť asi o tri – štyri mesiace, čo ma vnútorne bolí, no uvedomujem si, že sa to už stalo a teraz sa chcem sústrediť na to, aby som sa vrátil späť silnejší.“
Šesť týždňov budem mať sadru na nohe. S doktormi zvažujeme aj operáciu, aby sme nohu spevnili železnými skrutkami.“
Diagnostikovali vám zlomeninu holennej kosti. Čo bude ďalej?
„Šesť týždňov musím mať sadru na nohe. S doktormi zvažujeme aj operáciu, aby sme nohu spevnili železnými skrutkami. Ak by sme aj k tomu pristúpili, čas rekonvalescencie bude rovnaký, čaká ma osem až desať týždňov rehabilitácie. Späť by som mohol byť na prelome novembra a decembra.“
Zažili ste už aj horšie. Pred šiestimi rokmi vás ešte ako hráča Michaloviec nešetrne fauloval vtedajší obranca Trenčína Cole Kpekawa, ktorý vám zlomil píšťalu aj ihlicu. Pri operácii vám do kosti zasunuli 37-centimetrovú tyč a pribudli vám aj štyri skrutky, zápas ste absolvovali až po jedenástich mesiacoch. Teší vás aspoň to, že teraz bude návrat ľahší?
„Vtedy to veru bolo podstatne horšie, aj bolesť bola silnejšia. Navyše, mal som osemnásť rokov, bol som v inej fáze kariéry. Najradšej by som bol, keby som si už ničím podobným nemusel prejsť, ale realita je takáto a určite mi vtedy nadobudnuté skúsenosti z liečby môžu iba pomôcť. Dnes cítim menšiu bolesť ako vtedy, takže vo voľných chvíľach som schopný využiť čas inak.“
Ako?
„Čítaním kníh, učením sa španielčiny, s mentálnym trénerom rozoberám otázky, kam smerujem a kam chcem smerovať. Sústredím sa na čo najkvalitnejší spánok, stravu a regeneráciu.“
Spomínate si na inkriminovaný moment?
„Keď si to spätne vyhodnocujem, bol to nielen nešťastný, ale aj zbytočný zákrok. Lopta sa nachádzala v polovici ihriska a vlastne o nič nešlo. Súper išiel do súboja zbytočne tvrdo. Chodia mi po rozume aj myšlienky na to, ako sa tomu dalo predísť, čo mohlo byť inak, ale tie sa hneď snažím stopnúť. Nechcem sa trýzniť tým, že by som riešil veci, ktoré už nezmením. Realita ma mrzí, ale musím ju prijať. Jediné, čo dokážem ovplyvniť, sú ďalšie rozhodnutia.“
Na Filipa Součeka sa hneváte?
„Hneď mi písal správu. Viem, že do sklzu nešiel s cieľom zraniť ma a určite ho to mrzí. Samozrejme, že sa na neho nehnevám, i keď jeho ospravedlnenie mi zdravie nevráti. Ale cením si, že mi aspoň napísal.“
Zo zákroku obišiel iba so žltou kartou a odborná verejnosť sa rozchádza v názore, či ho rozhodcovia správne omilostili. Aký je váš názor?
„Ja osobne si myslím, že mal dostať červenú kartu. Následok jeho sklzu hovorí za všetko. Ale berte to len ako môj názor, hlavný rozhodca ho mal v daný moment iný a evidentne aj videoarbiter, keďže do toho dodatočne nevstúpil. Ale zaoberať sa týmito vecami mi absolútne pri rehabilitácii nepomôže. Ak by Filipa aj dodatočne potrestali, zdravie mi to nevráti. Na to sa vôbec nekoncentrujem a skôr myslím na čo najplynulejší návrat.“
Hneď po zákroku ste sa postavili na nohy. Nemali ste bezprostredne po sklze pocit, že je to vážne?
„Keď sa nad tým spätne zamyslím, v prvom momente som zacítil silnú bolesť a hneď som vedel, že niečo nie je v poriadku. Akoby som si to nechcel pripustiť, človek sa vždy drží aj tej najmenšej nádeje. To bol aj môj prípad. Bolesť však neustupovala a po došliapnutí na zem mi totálne vyplo nohu. Tušil som, že to nebude len bežný šrám a môj vnútorný pocit ma neklamal.“
Z prešovského štadióna vás vyniesli s pomocou nosidiel a pred očami vašich rodičov, ktorí sa prišli pozrieť na zápas. Ako to prežívali?
„Aj ich prítomnosť bola dôvod toho, že som sa v kritickej situácii snažil zostať silný. Vedel som, že sú tam, takže môj prvý pohľad po sklze protihráča smeroval neplánovane na nich. Samozrejme, že to pre nich boli podobne ťažké chvíle ako pre mňa. Ale opakujem, dnes to vnímam inak ako vtedy, keď som mal pravú nohu zlomenú prvý raz. Keď sa na to celé ešte raz pozriem, som na seba hrdý, lebo sa mi to podarilo dobre zvládnuť.“
Paradoxne, v tejto sezóne musíte bojovať o miesto v základnej zostave a zranili ste sa v situácii, keď vám tréner Branislav Fodrek našiel novú pozíciu. V Prešove ste nastúpili na poste takzvaného „wingbacka“, teda krídelného obrancu, v rozostavení 3-5-2. A vôbec ste nevyzerali zle…
„Prvých desať minút bolo takých oťukávacích. Síce som na tejto pozícii trénoval celý týždeň, ale až priamo na hracej ploche som si uvedomil, že toto je post, na ktorom som nikdy nehral. Trvalo mi istý čas, kým som sa tam zorientoval. S každou novou situáciou som si zápas viac a viac vychutnával, respektíve si ho užíval. Úplne som prestal myslieť na to, že mám na tejto pozícii premiéru. Som rád, že sa mi podarilo prispôsobiť sa.“
Okrem vás chýbajú trénerovi Branislavovi Fodrekovi aj Christián Herc, Taras Kačaraba či Cotne Kapanadze. V porovnaní s jarnou časťou už nie sú v tíme ani ďalší hráči, ktorí patrili do základnej zostavy, ako Yhoan Andzouana, Mateus Brunetti či Mahmudu Bajo. Prišli aj posily, ale tých strát je veľa. Dokáže sa s tým mužstvo vyrovnať?
„Určite to nebude jednoduché, os mužstva z minulej sezóny je v podstate mimo. Už absenciu dvoch dôležitých hráčov pocíti každý tím, teraz je tých zmien v zostave naozaj veľa. Zároveň platí, že každý je nahraditeľný. Verím, že s postupom času si to sadne a Dunajská Streda bude ďalej úspešná.“
V Prešove sa zranil aj Kačaraba
Útočník Matej Trusa nie je jediný hráč Dunajskej Stredy, ktorý si na trávniku Prešova privodil zdravotné problémy. Dlhší výpadok čaká aj zastupujúceho kapitána tímu Tarasa Kačarabu, v jeho prípade je dôvod poranený členok. Doplatil na nešetrný zákrok domáceho obrancu Danielsa Balodisa z 82. min, ktorý za to videl žltú kartu. Ukrajinský stopér s pomocou adrenalínu zvyšné minúty dohral.
„Na druhý deň po zápase sa však začal sťažovať na bolesť v pravom členku. Poslali sme ho preto na vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktoré odhalilo poranenie väzov v členku. Toto zranenie ho vyradí na niekoľko týždňov,“ povedal pre klubový web tímový lekár Zsolt Fegyveres.
