Peter Pekarík dnes nemá byť v nominácii slovenskej reprezentácie. Už nie. Tento názor nemá nič spoločné s antipatiou voči Petrovi Pekaríkovi.
Nechce byť populistický, aby mohol bravúrne surfovať na vlne falošného verejného hejtu. Neskrýva v sebe exhibicionizmus, ani túžbu za každú cenu niečo kritizovať.
Ide o čistú snahu pozrieť sa na veci okolo danej problematiky v širšom kontexte.
Maximálny rešpekt
Peter Pekarík oslávi v októbri 39. narodeniny. Vždy bol, je a bude absolútne rešpektovanou osobnosťou slovenského futbalu.
Nie náhodou bol pri všetkých postupoch na veľké šampionáty, a teda aj priamo na najväčších záverečných turnajoch. Na majstrovstvách sveta 2010 v Juhoafrickej republike i trikrát na Eure.
Príkladným profesionálnym prístupom a úplnou oddanosťou slovenskej reprezentácii nechtiac vyrobil problém. Stal sa nenahraditeľný.
Nikto z konkurencie na pravú stranu obrany sa mu nebol dlhé roky schopný priblížiť. Ani na dohľad nieto plece k plecu.
Sympaťák Peky, ako znie jeho prezývka, konkurenciu narodenú v podtatranskom priestore zničil.
Doba expirácie
Toto konštatovanie platilo do bodky v minulosti a s prižmúrením polovičky oka ho bolo možné akceptovať do európskeho šampionátu v Nemecku 2024.
V krajine, kde Peter Pekarík dlhé roky pôsobil, sa naplnil dátum jeho medzinárodnej spotreby. Potom už reprezentačný tréner Francesco Calzona iba umelo predlžoval pôsobenie veterána v mužstve.
Kontraproduktívne! V rozpore so záujmom slovenského futbalu. Legendárny pravý obranca dostával ďalšie šance, ktoré si už výkonnosťou nezaslúžil..
Navyše ho čoraz viac i častejšie obmedzovali zranenia. Na klubovej úrovni už iba paberkoval. Napriek tomu dostával ďalšie pozvánky do najcennejšieho výberu.
Takto bral miesto možným nástupcom. Ako jediný sa doteraz vykryštalizoval v núdzovom móde Norbert Gyömbér.
Stopér, ktorý napravo iba zaskakoval. Vždy najlepšie ako vedel.
Teraz bude pravdepodobne opäť. V nominácii áčka chýba Samuel Kopásek. Hráč, ktorý v priamej konkurencii Petra Pekaríka prekonal.
Vlani v Žiline ho vytlačil z postu pravého útočného obrancu. MŠK hral v rozostavení 3-4-3, mladší z dvojice si počínal efektívnejšie. Mal lepší defenzívny súboj i väčšiu podpory ofenzívy.
Je o pätnásť rokov mladší. V reprezentácii do 21 rokov hrával klasického pravého obrancu. Na klubovej úrovni aj stopéra. Logicky má menej skúseností, zato agresívnejší štýl.
Rolu, ktorú je aktuálne schopný stvárniť v drese s dvojkrížom na hrudi Peter Pekarík, zahrá aj Samuel Kopásek. Potrebuje len dôveru, aby sme mu prípadne odpustili zaváhania jeho predchodcov.
Kardinálnych chýb sa dopúšťali v mladom veku všetky opory minulosti na čele s Martinom Škrtelom. Súčasný prínos Petra Pekaríka tímu nestačí, preto v nominácii byť nemá. Pri všetkej úcte.
