Na snímke Peter Pekarík v reprezentačnom drese v roku 2023. (zdroj: TASR)
Peter Pekarík nebol nikdy v minulosti hráč, ktorý by polarizoval futbalových fanúšikov. Ľuďom nikdy nedával priestor na pochybnosti, pretože na ihrisku odvádzal maximum a okrem toho sa príkladne správal.
Vo veku 38 rokov sa však názory na žilinského odchovanca začali rôzniť. Hlavný dôvod je fakt, že fanúšikovia netušia, v akom stave sa momentálne nachádza. V letných mesiacoch bol oficiálne bez klubu, no realita je taká, že sa pripravoval s Herthou Berlín.
Tréner Francesco Calzona sa ho napriek pochybnostiam verejnosti rozhodol povolať na prvé dva zápasy kvalifikácie majstrovstiev sveta 2026, v ktorých Slováci najskôr vo štvrtok 4. septembra privítajú na Tehelnom poli favorizované Nemecko a potom sa v nedeľu 7. septembra predstavia na pôde Luxemburska.
Obe stretnutia sa začínajú o 20.45 h. Na utorňajšom mediálnom brífingu odpovedal skúsený obranca aj na pálčivé otázky.
Medzi ľuďmi zarezonovala vaša pozvánka. Ako vnímate svoju súčasnú pozíciu a ako ste pripravený?
„Moja situácia sa začala meniť približne pred mesiacom, keď mi zatelefonoval športový riaditeľ Herthy Berlín a povedal mi: Peky, vráť sa do Berlína, tvoja futbalová rodina v Herthe sa o teba postará a pripraví ťa na ďalšie tvoje výzvy a ďalšiu sezónu.
To sa do bodky splnilo. Hneď prvý deň bol pre mňa veľmi emotívny, pretože som sa vrátil do prostredia, v ktorom som strávil dvanásť rokov a kde ma všetci zamestnanci privítali veľkým potleskom.
Privítali ma aj fanúšikovia v tréningovom centre a doteraz dostávam desiatky správ od tých, ktorí sú radi, že som sa vrátil. To vo mne zanecháva veľkú vďačnosť a hrdosť.
V Herthe som odtrénoval posledný mesiac na striedačku s áčkom aj béčkom. Prvé mužstvo malo veľké problémy so zranenými hráčmi, takže to všetko do seba zapadlo.
Aj vďaka tomu som bol súčasť špičkového tréningového procesu a odohral som dva zápasy. Jeden modelovaný, polčas za áčko a polčas za náš tím do 23 rokov. V nohách mám dva kompletné zápasy, čo ma veľmi teší.
Poznám nemeckú mentalitu a viem, ako sa tam pracuje. Nemci kladú dôraz na každý jeden detail v tréningu, pričom aj tím do 23 rokov kopíruje proces prvého mužstva Herthy. Rozprával som sa so športovým riaditeľom a ten mi naznačil, že je tu z mojej strany šanca vypomôcť v tejto sezóne áčku.
V najbližších dňoch sa rozhodnem, či v Herthe zostanem aj naďalej, alebo sa uskutoční ešte niečo iné. V každom prípade, som vďačný za tréningový proces a som pripravený.“
Kvalifikáciu odštartuje reprezentácia náročnými zápasmi proti Nemecku a Luxembursku. Ste pripravený aj na úroveň medzištátneho futbalu?
„To vždy ukážu až samotné zápasy. Som veľmi vďačný, že tu stále môžem byť. Viackrát som už povedal, čo pre mňa znamená slovenská reprezentácia.
Je to skvelý pocit, keď idete na ihrisko so slovenským znakom na hrudi, vidíte okolo seba fanúšikov a počujete štátnu hymnu. Nereprezentujete len svoju krajinu, ale aj svoju rodinu. Vždy to pre mňa znamenalo veľmi veľa a za tých osemnásť rokov som ešte nikdy pozvánku neodmietol.
Koncentrujem sa len na daný moment a posnažím sa mužstvu pomôcť, či už na ihrisku, alebo mimo neho. Robil som všetko pre to, aby som bol stopercentne pripravený.“
Nakoľko vás ženie rekord v počte odohraných zápasov za národný tím, ktorého držiteľ je Marek Hamšík so 138 štartmi?
„V minulosti som už neraz uviedol, že táto téma pre mňa nie je priorita. Zaujíma ma len tento moment a nič iné neriešim.“
V profesionálnom futbale sa vám podarila úžasná kariéra. Rozmýšľate často nad tým, kedy bol správny čas ju ukončiť?
„Samozrejme, to rozhodnutie raz musí prísť. Riadil som sa svojimi pocitmi a bral som do úvahy, ako som pripravený. Počas posledného mesiac som sa cítil naozaj fantasticky.
Každý deň v tréningu som si užil, navyše, Herta mi vyšla v ústrety. Všetky dáta som posielal kondičnému trénerovi reprezentácie Alessandrovi Bulfonimu. Čo sa týka konca kariéry, človek v mojom veku nad ním musí uvažovať.
Týmto sa však ešte vôbec nezaťažujem, pretože fyzicky sa cítim veľmi dobre. Viem si predstaviť, že túto sezónu ešte odohrám. Čo bude potom, uvidíme.“
Tréner Francesco Calzona na nominačnej tlačovej konferencii povedal, že za tri a pol roka, čo je vo funkcii, ešte za vás nenašiel náhradu na pravý kraj obrany. Ako vnímate tieto jeho slová?
„Samozrejme, veľmi si to vážim a tiež, že tu stále môžem byť. Napĺňa ma to hrdosťou, ale zároveň zaväzuje k tomu, aby som tímu stále pomáhal.
Som ochotný dávať zo seba maximum a ako som už povedal, je mi jedno, či to bude na ihrisku, alebo mimo neho. Ku kandidátom na môj post sa už vyjadril tréner a myslím si, že z pozície hráča je neadekvátne sa k tomu vyjadrovať.“
Cítite pod vplyvom okolností väčší tlak na vašu osobu zo strany fanúšikov? Dlhé roky o vás nikto nepochyboval, no dnes je vaša prítomnosť v tíme téma číslo jeden.
„V prvom rade chcem povedať, že si nesmierne vážim slovenských fanúšikov. Cením si každý názor, či už je pozitívny, alebo negatívny. Vieme, že vo futbale nie je všetko len pozitívne.
Ale som už dostatočne skúsený na to, aby som tieto veci vstrebal sám v sebe. Nečítam médiá a taktiež nie som aktívny na sociálnych sieťach, takže tieto veci nejako neriešim. Aj preto sa dá povedať, že to ide mimo mňa.
Ešte raz opakujem, že si vážim každý jeden názor, no profesionálny futbalista sa s tým musí vedieť vyrovnať. Ja som dostal stovky pozitívnych správ, čo ma napĺňa pozitívnou energiou.“
V reprezentácii teda pokračujete aj v kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2026. Do akej miery zohral rolu fakt, že prvý skupinový súper je Nemecko a navyše, prvý zápas sa hrá doma?
„Myslím si, že to je len zhoda náhod, že štartujeme proti Nemecku, kde viac ako pätnásť rokov pôsobím. Toto nebol žiaden faktor. Kouč Francesco Calzona sa rozhodol ma nominovať a ako už bolo spomenuté, nomináciu som ešte nikdy neodmietol. Som tu a verím, že som optimálne pripravený.“
Na snímke Peter Pekarík (Žilina) v zápase 12. kola futbalovej Niké ligy medzi MŠK Žilina - FK Železiarne Podbrezová v sobotu 26. októbra 2024 v Žiline. (zdroj: TASR)
Čo to pre vás znamená, mať si možnosť zahrať proti Nemecku, ktoré pre vás tak veľa znamená?
„Je to futbalová veľmoc a táto krajina si môže vyberať z množstva skvelých hráčov. Na špičkovej úrovni môže Nemecko zostaviť tri či štyri jedenástky.
Zväčša ide o hráčov z domácej súťaže, ktorých dopĺňajú hráči z anglickej ligy. Ich tréner sa vyjadril, že by touto kvalifikačnou skupinou chceli prejsť dominantným spôsobom. Samozrejme, je to topfavorit našej skupiny, ktorý si nepripúšťa žiadne zaváhanie.
Pre mňa osobne je to zápas podobný tomu, aký sme odohrali na majstrovstvách Európy. Všetci musíme byť skvele pripravení, pretože v takýchto zápasoch vás súper vždy potrestá. Verím, že to Nemecku vo štvrtok sťažíme za podpory našich fanúšikov.“
Ak by ste nastúpili v základnej zostave, hrali by ste zoči-voči Maximilianovi Mittelstädtovi, vášmu bývalému spoluhráčovi, ktorý je ľavý obranca. Bolo na ňom už v Herthe vidno, že má potenciál stať sa členom nemeckého národného tímu?
„Áno, Maxiho veľmi dobre poznám, pretože sme spolu strávili niekoľko rokov. Je to hráč, ktorý vyšiel z klubovej akadémie a neskôr prestúpil do Stuttgartu, pričom vtedy sa začlenil do nemeckej reprezentácie.
V zápasoch, ktoré som videl, potvrdil svoju kvalitu. Má dobrú ľavú nohu a pri každej príležitosti sa snaží posielať centre do šestnástky, kde nachádza ofenzívnych spoluhráčov. Sám reprezentačný tréner ho označil ako prínos pre súčasné mužstvo.
Tešil som sa aj na bývalého asistenta trénera Sandra Wagnera, no ten sa rozhodol prijať ponuku od Augsburgu, kde sa stal hlavným trénerom.“
Čo vravíte na fenomén s názvom Nick Woltemade, ktorý ešte v sezóne 2022/23 hrával tretiu ligu, no teraz prestúpil do Premier League?
„Ohľadom tohto hráča bolo v Nemecku veľmi rušno. Viem, že mal skvelú ponuku z Bayernu Mníchov, ale kluby sa nedohodli na prestupovej sume. Videl som ho v zápasoch nemeckej ligy a taktiež na turnaji dvadsaťjednotiek. Je to skvelý hráč s veľkým potenciálom.“
Koho v súčasnosti vnímate ako lídra nemeckej reprezentácie?
„Nemci majú tých lídrov viacero, či už je to stálica Joshua Kimmich, ktorý je súčasť tímu dlhé roky. No myslím si, že budúcnosť tohto tímu je určite Florian Wirtz.“
Všetci traja nástupcovia majú potenciál
O poste pravého obrancu v slovenskom národnom tíme sa hovorí dlhodobo. Ako 38-ročný Peter Pekarík vníma futbalistov, ktorí by túto pozíciu mohli po ňom zdediť?
„Chalani, ktorí hrávajú na tejto pozícii a objavili sa tu, majú potenciál. Platí to o Kmeťovi, Hrnčárovi a tiež o Kopáskovi, ktorého som zažil v Žiline. Všetci majú potenciál stať sa pevnou súčasťou národného tímu. Je len v ich rukách a záleží, ako na sebe budú ďalej pracovať,“ skonštatoval odchovanec žilinského futbalu.
