Miloš Lačný a tréner Vladimír Weiss st. sa v nedávnej minulosti stretli v Košiciach. (zdroj: archív Miloša Lačného)
Jediný vie, aké je to hrať za Slovan Bratislava aj Kajrat Almaty. U belasých bol na jeseň 2011 na hosťovaní z pražskej Sparty, v kazašskom klube pôsobil v roku 2014. Zaujímavé je, že na oboch adresách ho viedol Vladimír Weiss st., súčasný tréner úradujúceho slovenského ligového šampióna.
Skúsený futbalový svetobežník MILOŠ LAČNÝ, momentálne pôsobiaci v treťoligovej Spišskej Novej Vsi, sa s nami pred odvetou 3. predkola LM medzi Slovanom a Kajratom podelil o zaujímavé názory a postrehy na aktuálny dvojzápas, ale aj spomienky na pôsobenie v Almaty.
Vlastné ihrisko, vlastné publikum
Ako ste vnímali minulotýždňový duel medzi Kajratom a Slovanom?
„Sledoval som ho v televíznom štúdiu a myslím si, že ukázal veľmi veľa. Zároveň predpokladám, že v odvete to bude zo strany Slovana úplne iný zápas. Veľa urobilo to, že belasí museli dlho a ďaleko cestovať.
Podmienky v Almaty sú špecifické a aj preto Slovan neukázal až takú kvalitu. Druhý zápas bude odlišný. Teraz to bude mať zložitejšie Kajrat, ktorý musel pricestovať na Slovensko. Napriek tomu, že prvý súboj zo strany nášho majstra nebol dobrý, verím, že odvetu zvládne.“
Výsledok 0:1 z Almaty teda vzhľadom na všetky okolnosti vnímate ako relatívne prijateľný a hrateľný, respektíve zvrátiteľný?
„Áno, ja si myslím, že je to presne tak. Slovan doma určite dá gól a potom si to už celé uhrá a pôjde ďalej. Samozrejme, až na ihrisku uvidíme, ako to napokon dopadne.“
Povedali ste, že prvý zápas ukázal veľa. Skúste to ešte rozobrať…
„Dôležité a nepríjemné pre Slovan bolo aj to, že trávnik rozhodne nebol ideálny. Podklad bol príliš tvrdý, veľa sa šmýkalo, a to najmä dynamickým hráčom, ktorých má Slovan v kádri viac. V tíme Kajratu dominujú skôr väčší a silovejší hráči.
Zlý terén sa podľa mňa podpísal aj pod veľmi zlý začiatok Slovana, veď domáci viedli rýchlo azda 6:0 na strely. Hostia sa chytili až neskôr, pritom záverečnú polhodinu už dohrávali o hráča menej. Na vlastnom ihrisku, na ktoré sú zvyknutí, navyše pred svojím publikom, už ukážu, čo v nich naozaj je.“
S Milošom Lačným (vpravo) bola vždy zábava. V Kajrate sa o tom presvedčili aj Ľubomír Michalík (druhý zľava) či Momodou Ceesay (v strede). (zdroj: archív Miloša Lačného)
Veľké mínus
Pristavme sa pri dvoch dôležitých momentoch úvodného zápasu, a to je červená karta pre Rahima Ibrahima a penaltový faul Danyla Ignatenka. Čo si o nich myslíte?
„Začnem penaltou, ktorá bola podľa mňa veľmi, veľmi zbytočná. Môžu sa v Slovane čudovať, koľko ľudí bolo ohľadom tohto momentu kritických, ale aj ja s nimi súhlasím. Lopta tam už v podstate ani nešla, on však jasne stiahol súpera za dres. Bola z toho penalta, ktorú si zrejme v klube vyčítajú dodnes.
Ibrahima je taktiež škoda, pretože je to silový hráč a doteraz ukazoval, že patrí ku kľúčovým postavám. Neviem, či má Slovan taký káder, aby ho nahradil. Uvidíme, či tam pôjde Savvidis alebo niekto iný, ale je to veľká strata. A to isté tréner Vlado Weiss, ktorý síce s mužstvom pracoval cez týždeň v príprave, ale na zápase nebude, čo je veľké mínus.“
Vy ste ho zažili v oboch kluboch. Je veľký rozdiel, keď je na lavičke a keď na nej chýba?
„Samozrejme, pretože ho ako hráč cítite až na chrbte! Keď bude na tribúne, podpíše sa to na mužstve negatívne. Jasné, nie je dobré burcovať hráčov až tak emotívne, ako to urobil v Kazachstane, ale to už je on…“
Viete pochopiť jeho výbuch? Možno aj v kontexte toho, ako veľmi chce uspieť proti svojmu bývalému klubu?
„On prežíva emócie trikrát viac ako ostatní. Trénoval tam, zažil mnohé. S domácimi zástupcami sa stretol deň pred zápasom, pričom niektorých poznám ešte aj ja. Či už vedúceho mužstva, šoféra autobusu, aj majiteľ klubu je rovnaký. Vlado má v sebe určite veľké emócie, veľmi chce postúpiť. Viem si predstaviť, že je to preňho teraz dosť ťažké.“
Vladimír Weiss st. ho viedol v Slovane aj v Kajrate. (zdroj: Archív Miloša Lačného)
O Chelsea len sníval
Aké sú vaše spomienky práve na majiteľa klubu Kajrata Boranbajeva?
„Je to veľký človek, a to nielen v kontexte Kajratu, ale celkovo v kazašskom futbale. Dáva doň veľa peňazí a robil to už vtedy, keď sme tam boli. Za jeden rok chcel vybudovať veľký klub. Je to obrovská osobnosť.“
Kajrat sa budoval práve v období, keď ste tam boli aj vy…
„Áno a on to celé naštartoval. Viem, aké mal ambície a ciele, keď tam prišiel. Chcel postaviť novú tréningovú bázu a napokon vznikli dokonca až tri akadémie na jednom mieste. Jednu majú žiaci, druhú dorastenci a tretiu A-mužstvo.
Vyzerá to naozaj skvelo a nedá sa to porovnať s tým, čo sme mali k dispozícii my. Majiteľ je veľmi dobrý kamarát s Abramovičom, takže úzko spolupracuje s FC Chelsea. Na základe toho podpísal s londýnskym klubu zmluvu aj mladý 16-ročný Satpajev.“
Tento veľký talent bude mať v deň odvety so Slovanom 17 rokov. Zaujal vás svojím výkonom v prvom dueli?
„Je obdivuhodný. Predtým som ho nikdy nevidel, ale keď som ho teraz sledoval, bol výborný. Bral si všetky štandardky, skvelo premenil penaltu, skúšal aj ďalšie strely. Je obojnohý, strašne dynamický. Veľká hviezda kazašského futbalu.“
Pamätáte si, čo ste robili vy, keď ste oslavovali 17 rokov?
„Čakal som na debut v slovenskej lige a zmluvu s FC Chelsea som mal iba v snoch…“
Skúsený útočník pôsobil v mnohých kluboch a Kajrat Almaty má uňho špeciálne miesto. (zdroj: archív Miloša Lačného)
Napodobniť kapitána
Keď sa vrátime k dvojzápasu Slovana s Kajratom, ako musia belasí začať odvetu, aby z toho bol postup?
„Určite musia naháňať súpera už od úvodu. Nesmú zaspať, potrebujú hrať priamočiarejšie. V prvom dueli boli málo nebezpeční smerom dopredu. Mali by viac zabrať v krídelných priestoroch a dostať tak Kajrat pod tlak. Hráči súpera nie sú až takí futbaloví, skôr to bolo u nich o súbojoch, čo je však v súčasnosti veľmi dôležité.“
Zabrať potrebujú kľúčové ofenzívne persóny ako Tigran Barseghjan či Marko Tolič. Súhlasíte?
„Presne tak. Majú veľkú motiváciu, chcú postúpiť pre trénera, Slovan, celú Bratislavu aj celé Slovensko. Od najdrahších hráčov, ako vo svete napríklad od Neymara, sa vždy očakáva, že potiahnu mužstvo.
Že ukážu skvelé momenty, naviažu na seba viacerých protihráčov, pripravia prečíslenia. Mne sa v prvom zápase veľmi páčil Vladko Weiss. Ako jeden z mála ukazoval, ako mu na tom záleží.
Zápas mu chutil, veľa behal, šprintoval. Nad všetkými vyčnieval, ostatní nemali také momenty. Ak by som im dával známky, boli by dosť nízke. Teraz musia všetci svojho kapitána napodobniť. Ak sa im to podarí, určite majú šancu uspieť. Aj pre mňa je to špecifický dvojzápas a verím, že Slovan postúpi. Na druhej strane, Kajrat má na dosah historický postup a ľahké to určite nebude.“
Miloš Lačný v Kajrate Almaty
Prvý zápas: 15. 3. 2014
Posledný zápas: 18. 5. 2014
Počet zápasov: 13 (v lige 11)
Počet gólov: 3 (v lige 1)
Počet asistencií: 3 (v lige 3)
Bol ako kuchár bez rúk OL
Miloš Lačný nazbieral v Kazachstane len jedenásť ligových štartov, ďalšie dva duely pridal v národnom pohári. Dohromady nazbieral bilanciu 3+3. „Góly sa mi dávali ťažšie, pretože som nastupoval z kraja. Na hrote bol Momo Ceesay, ja som sa musel prispôsobiť. Hrali sme však dobre, darilo sa nám v pohári, kde som dal v jednom zápase dva góly a napokon sme to dotiahli až k trofeji,“ zaspomínal si útočník.
V kazašskej lige dal jediný gól, pri ktorom si zranil koleno. „Hneď ako som zakončil, vedel som, že je zle. Hoci, zápas som paradoxne dohral. Potom som sa musel liečiť a napokon som už za Kajrat nenastúpil. Vážim si klub, že ma nechali liečiť doma. Mal som tých najlepších doktorov. Neskôr už nechceli platiť zahraničného hráča, ktorý je mimo hry. Potrebovali uvoľniť legionárske miesto, a preto sme sa korektne dohodli na ukončení zmluvy. Vezmite si, že máte v reštaurácii kuchára, ktorý nemá ruky. Načo by vám bol?“ dodal spôsobom sebe vlastným Miloš Lačný.
