Martinovi Regálimu to na jar naozaj sype. (zdroj: VIKTOR ZAMBORSKÝ)
Z Martina Regáliho sa stal ofenzívny tromf prešovského Tatrana. Hráč, ktorý posilnil košiar „koňarov“ pred štartom jari strelil v deviatich súťažných zápasoch už sedem gólov. Skóroval v každom z posledných šiestich duelov. Naposledy sa proti Pohroniu presadil hneď dvakrát a aj to bol pádny dôvod k spoločnej debate.
Prešov bol v súboji s Pohroním, ktoré posledné štyri zápasy prehralo, jasný favorit. Napriek tomu ste pred úvodným hvizdom dvihli varovný prst, že Tatran čaká ťažký zápas. Z čoho ste vychádzali?
„Mám pocit, že v tejto súťaži je náročný každý zápas. Vedeli sme, že tento duel je naším ďalším krokom k vytúženému cieľu, ktorý dosiahnuť nie je jednoduché. Preto sme šli do zápasu s Pohroním s rešpektom, ale majúc pritom na zreteli svoj cieľ.“
Skórovali ste už v šiestom zápase v rade, teraz ste dokonca zaťažili konto súpera dvakrát. Že by náznak životnej formy?
„Neviem, či by som to nazval životnou formou. Ale som rád, že sa mi darí a góly strieľam. Ale životná forma to nie je.“
Spomínate si, že by ste niekedy v minulosti ťahali podobnú gólovú sériu?
„Možno v žiackych kategóriách, ale na seniorskej úrovni určite nie.“
Góly zvyknete oslavovať kopnutím do rohovej zástavky v štýle kung-fu. Prečo?
„Neviem, ale už som to robil aj v Ružomberku. Premiérový gól za Prešov som strelil po viacerých šanciach, ktoré som zahodil. V tej chvíli som to cítil ako gesto úľavy, či odbúrania napätia, že som sa už konečne presadil. A oslave týmto štýlom som ostal už verný.“
Do Tatrana ste prišli za éry trénera Mareka Petruša. Zmenilo sa príchodom nového trénera Jaroslava Hyneka niečo na vašom hernom štýle, či úlohách v tíme?
„Mám pocit, že sa toho veľa nezmenilo. Spočiatku sme hrali hore s trojicou hráčov, posledné dva zápasy iba na dvoch útočníkov. Mal som podobné úlohy. Žiaľ, za trénera Petruša ma trápila efektivita, kým teraz mi to do sietí súperov padá.“
Tentoraz ste sa dvakrát presadili z bieleho bodu. Bolo z pohľadu psychiky ťažšie kopať prvý pokutový kop za bezgólového stavu alebo druhý za stavu 1:0?
„Myslím si, že pri druhej penalte to bolo o čosi náročnejšie. Predsa len kopať proti tomu istému brankárovi bolo pre mňa niečo, čo som v doterajšej kariére ešte nezažil.“
Pred oboma jedenástkami si vzal najskôr loptu do rúk kapitán Patrik Šimko a následne vám ju odovzdal. Ako tomu rozumieť, nemali ste vari určeného exekútora?
„Sme dohodnutí, že to kopem ja. Paťo si loptu zoberie s vedomím, aby možno ubral troška tlaku z pliec exekútora. A zatiaľ to, chvalabohu, funguje.“
Tri kolá pred koncom súťaže strácate na lídra tabuľky kanonierov Landinga Sagnu tri góly. Pri vašom súčasnom gólovom tempe by ste však mohli pomýšľať na zisk koruny kráľa strelcov, čo poviete?
„Určite by to bolo pekné, ale ja sa na to vôbec nesústreďujem. Najdôležitejšie je to, aby Prešov postúpil medzi slovenskú elitu. To je cieľ, pre ktorý som do Tatrana prišiel. Po tom, aby som sa stal kráľ strelcov, nejak veľmi nebažím.“
Hrá sa ešte o deväť bodov a Tatran má pred druhými Zlatými Moravcami osembodový náskok. Na koľko percent veríte, že mu už priamy postup neujde?
„Kým to nie je ešte definitívne spečatené, nebudem sa k tomu vyjadrovať.“
Nový štadión v Prešove je síce už hotový, ale už je rozhodnuté, že Tatran sa na trávnik v prebiehajúcom ročníku nedostane. Ako to vnímate?
„Veľmi ma mrzí, že sa to nepodarilo zrealizovať. Dohrať záver súťaže na našom novom štadióne by bolo pekné, postup sme mohli osláviť pred domácimi priaznivcami. Bolo by to úplne iné ako v Stropkove. Mrzí ma to, ale nedá sa s tým nič robiť, musíme to zobrať tak, ako to je.“
Najbližšie sa „koňare“ predstavia v Šamoríne. Myslíte si, že už tam spečatia priamy postup?
„Verím, že áno. Víťazstvo je cieľ, s ktorým do Šamorína pocestujeme.“
