Roman Švantner počas prednášky v Madride (zdroj: Archív Romana Švantnera)
Futbal už dávno nie je len hra, profesionálny šport či biznis. Futbal je dnes aj veda. Uspejú tí, ktorí vedia najviac.
Nielen o tréningových metódach, ale aj ľudskom tele či zdraví hráča. Veľmi dobre si to uvedomujú aj špecialisti, ktorí v máji navštívili vedeckú konferenciu pod názvom Zdravotná starostlivosť vo futbale – nové výzvy výskumu a spôsoby ich využitia.
Slovenské zastúpenie
Svojimi expertnými príspevkami sa na podujatí, ktoré hostil Madrid a štadión Atletica Wanda Metropolitano, ocitli aj dvaja slovenskí kondiční tréneri – Roman Švantner zo Slovana Bratislava a David Brünn zo slovenskej reprezentácie.
„Bol to už 32. ročník tejto konferencie. Na začiatku išlo o malé podujatie, ktoré sa zaoberalo konkrétnymi zraneniami, najmä roztrhnutým predným krížnym väzom v kolene. Dnes je z toho celosvetovo uznávané fórum s podporom Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA).
Tento rok do Madridu zavítalo vyše 3-tisíc návštevníkov z osemdesiatich krajín, čo je rekord. Dnes sa už na tejto konferencii riešia akékoľvek zranenia, regenerácia, spánok, vyhľadávanie talentov na základe zdravotných predpokladov… Prvý raz som túto konferenciu navštívil v roku 2012 v Londýne ako divák na Stamford Bridge, teraz som už štvrtý raz po sebe s kolegom Davidom Brünnom prispel aj vedeckým príspevkom,“ povedal pre denník Šport Roman Švantner.
Svalové asymetrie a rýchlosť
Akej téme sa venoval kondičný špecialista Slovana Bratislava?
„S veľkou podporou Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a FIFA sme v rokoch 2023 – 2024 testovali hráčov v našich štrnástich najlepších akadémiách.
Odmerali sme pohybové schopnosti 1326 hráčov a s pomocou interaktívneho dotazníka sme zisťovali, aké zranenia ich trápili počas dvoch sezón a ako na to vplývali svalové asymetrie, respektíve, na akom povrchu sa zranili… Preukázali sme, že spomenuté asymetrie sa týkajú naozaj veľkého percenta hráčov v našich akadémiách. Keď hovoríme napríklad o zadných stehenných svaloch, tak až 36% z nich trpí asymetriou nad desať percent.
Tým pádom môžeme konštatovať ich rozdielnu silu medzi ľavou a pravou nohou. Vysoké čísla však nájdeme aj pri iných svaloch. Zistili sme, že práve títo hráči častejšie trpia na zranenia. Takisto sme poukázali na fakt, že ak sa asymetria dostavila po zranení, až 27 percent testovaných hráčov sa zranilo znova, hoci prešli rehabilitačným procesom. To je jasný dôkaz, že musíme robiť efektívnejšie, aby sme mali hráčov zdravých. Svalová sila musí byť vyrovnaná, respektíve rozdiel musí byť do desať percent. Ten je logický, keď vezmeme do úvahy, že jednu nohu každý športovec zaťažuje viac,“ vysvetlil Roman Švantner a pristavil sa aj pri téme, ktorej sa venoval jeho kolega David Brünn.
Kompletnej genetickej analýze podrobili Lamina Yamala a teraz sa snažia medzi mladými hráčmi nájsť futbalistu s veľmi podobnou genetickou výbavou.“
„Prezentoval štúdiu porovnania behu z pohľadu biomechaniky futbalistu a šprintéra. Dokázal, že rozvoj rýchlostných schopností vo futbale musí plynúť individuálne s dôrazom na predpoklady hráča na základe konkrétnych meraní. Tréning musí byť cielený na konkrétne parametre, lebo len tak dokážete hráča zrýchliť.“
Umelá inteligencia
Téma zranení vo futbale je stále aktuálnejšia. Hoci tie najlepšie kluby sveta majú v realizačných tímoch expertov z pohľadu liečby, rehabilitácie aj tréningu, zdravotné problémy pribúdajú. Logicky, keďže so stále širším súťažným kalendárom rastie aj ťarcha na hráčov.
„Ústredná téma bolo využitie umelej inteligencie v triedení dát, ktoré zbierajú členovia realizačného tímu. Predstavitelia FC Barcelona ukázali, ako už dnes využívajú umelú inteligenciu na vytváranie predikčných modelov pre hráčov. Na základe toho tréneri vedia, nakoľko riskujú nasadením hráča do zápasu jeho bezkontaktné zranenie,“ poznamenal Roman Švantner.
Vysvetlil, že tento prístup si samozrejme žiada u klubov stále vyššie náklady do personálneho obsadenia realizačných tímov.
„Veľké kluby majú v realizačných tímoch expertov na spánok, regeneráciu, výživu, ale už aj odborníkov na genetiku. Ich úloha je robiť hráčom genetické testy, lebo dnes existujú dôkazy na to, že konkrétne gény v tele predstavujú predpoklad vyššej miery zranení. Napríklad, zranení stehenného svalu či achilovky. Vďaka výskumu génov viete zraneniam predchádzať tým, že hráča nevystavíte tréningu na problémovom povrchu, prípadne ho nepreťažíte, alebo naopak, pridáte mu v určitej oblasti,“ uviedol.
Hľadanie avatara
Čo sa týka práce s genetikou vo futbale, tí najlepší idú ešte ďalej. To, čo dnes riešia, by pár rokov dozadu vyzeralo ako sci-fi.
„V FC Barcelona predstavili komplex, ktorý nazvali Hľadanie avatara. V praxi to vyzerá tak, že podrobnej kompletnej genetickej analýze podrobili Lamina Yamala a teraz sa snažia medzi mladými hráčmi nájsť futbalistu s veľmi podobnou genetickou výbavou. Predpokladajú, že v ich tréningovom procese a v rovnakom prostredí potom dokážu vychovať viac komplexných hráčov porovnateľnej kvality,“ poznamenal Roman Švantner,
Spýtali sme sa ho, či je naozaj v silách odborníkov na genetiku nájsť druhého Lamina Yamala, keďže hráčov formujú nielen genetika a tréningový proces, ale aj zázemie, prostredie, rodina a mnohé iné vplyvy.
„V Barcelone si túto výskumnú otázku položili a teraz sa ju snažia rozlúsknuť. Individuálny prístup vnímajú v úplne inej hĺbke v porovnaní so slovenskými klubmi. Toto je dnes vízia a uvidíme, či sa im ju podarí naplniť,“ odpovedal.
Dočkáme sa odborníkov na genetiku aj na Slovensku? „Musíme sa nad tým zamýšľať. Dátoví analytici či videoanalytici boli kedysi aj u nás niečo nepredstaviteľné a dnes sú súčasť našich realizačných tímov. Futbal posunuli do inej dimenzie. Odborníci na genetiku by mohli pomôcť k tomu, aby hráči s predispozíciami na určitý typ zranenia mali špecializovanú starostlivosť. Takže odpoveď znie, dúfam, že to tak bude a že na Slovensku tento trend zachytíme. Musíme však z externého prostredia zakomponovať do procesu expertov a tie správne osoby, len tak sa môžeme posunúť dopredu,“ dodal Roman Švantner.
