Juraj Kucka. (zdroj: TASR)
Dlho sa zdalo, že Kuco ostane nezničiteľný minimálne do štyridsiatky. Vo futbale si vybudoval odolnosť ako nikto na Slovensku. Keď vošiel do osobného súboja, lietali triesky. Kde doňho vošiel, tráva nerástla.
Neuhol ani pred rozbehnutým nákladiakom.
Hral v obrovskej intenzite a s ešte väčšou vášňou. Preto bude vo futbale chýbať. Juraj Kucka sa rozhodol definitívne ukončiť profesionálnu kariéru. Stane sa tak v poslednom zápase riadnej časti sezóny Niké ligy proti Košiciam.
Končí bojovník
Ako ho poznáme, rozlúči sa postojačky. S hlavou hrdo vztýčenou. Navzdory bolesti, ktorá ho neprekonateľne trápi už pár mesiacov. Keďže ju v minulosti zdolal viac než tisíckrát, raz to ešte určite zvládne.
Vo svojom poslednom veľkom zápase na pár minút za Slovan nastúpi.
Končí veľký bojovník. Vnútorne možno najtvrdší zo všetkých. Všade, kde bol, zanechal výraznú stopu. Neradil sa k futbalovým čarodejníkom. Nerobil s loptou kúsky, ktoré iní nedokázali. Nebol driblér, nebol architekt hry, nebol generačný idol.
Zato vždy odrobil, čo bolo treba. Odniesol všetko, čo naňho naložili, ba často oveľa viac. Špinavá práca – žiadny problém. Nohu neodtiahol, návrat nevypustil. Bežal, ruval sa, dral trenky.
Neuznával slovné spojenie vzdať sa. Do osobných súbojov chodil na maximum, no ak si to situácia vyžadovala, ešte pridal. Vo vzduchu, na zemi, proste všade. Jeho rezervoár síl sa zdal byť nevyčerpateľný.
Do zákrut ide bez bŕzd
Pomáhal v obrane, bojoval v strede poľa, podporoval útok, zakončoval akcie. Robil aj chyby. Bože koľkých sa dopustil. No a čo? Vyvažoval ich neutíchajúcim úsilím.
V Slovane tiež nezačal rozprávkovo. Belasí fanúšikovia sa doňho nezamilovali na prvý pohľad. Postupne si ale ich srdcia získal. Ochotou položiť za mužstvo život. Takmer bez preháňania.
Pedál vôle pritlačený kontinuálne na podlahe. Do zákrut často bez bŕzd. Nie príliš elegantne, zato mimoriadne efektívne. Bola to jazda aká fascinovala davy. Juraja Kucku nemiloval každý, no uznávali ho všetci.
