Ivan Schranz strieľa na bránu, už na zemi izraelský brankár Omri Glazer, loptu sa snaží odkopnúť Stav Lemkin. To bola naša najväčšia príležitosť v Debrecíne. (zdroj: TASR )
Calzonov tím opäť prehral. V Debrecíne proti Izraelu opticky neťahal za kratší koniec. V prvom polčase mal mierne navrch.
Vyzeralo to tak, že systém s tromi obrancami majú Slováci už predsa viac zažitý, pretože vytláčal Izrael na jeho polovicu a väčšinou sa hralo tam.
Pravda, bez výraznejšieho efektu, pretože čo sme získali, to sme aj ľahko strácali. K ohrozeniu súperovej bránky sa dostal len Boženík. Raz sa mu podarilo zakončiť, raz nie.
Kde nás päta tlačí
Žiaľ pre nás, Izraelčania nám v úvode druhého polčasu predviedli lekciu efektivity. Po zisku lopty na našej polovici rozbehli akciu a tú chladnokrvne využili.
Náš najlepší muž na trávniku – hovorí sa, že nikdy nie je dobré, keď je to brankár – Marek Rodák mohol vykrývať priestor, ako chcel, bol len v pozícii štatistu.
V druhom polčase bol Izrael lepší. Mal viac šancí, bol bližšie k ďalším gólom ako my k vyrovnávajúcemu. Našu najväčšiu príležitosť nevyužil Schranz, najlepší strelec Eura 2024. V tomto roku dali naši hráči len jeden gól, a to už jasne ukazuje, kde nás päta tlačí.
Optika pohľadu
Dve prehry sa teraz akoby pripojili k nie šťastnému marcu. Slovenská verejnosť počas neho kritická nebola, pretože baráž so Slovinskom bola veľmi tesná.
Ibaže, teraz začína byť. V kalendárnom roku sme bez víťazstve. Skúšame, čo zatiaľ neprináša efekt.
Voči Calzonovi akoby sa vytvárala tá istá nedôvera ako v prvých mesiacoch jeho pôsobenia pri slovenskom tíme. Vtedy uspel. Presvedčil hráčov, potom ostatných, ba aj časť kritikov. Verme, že táto situácia skončí rovnako.
