Humenčania si mohli druholigovú kožu zachrániť iba v prípade víťazstva na Pasienkoch. Zároveň však museli dúfať, že buď Stará Ľubovňa nezdolá žilinskú rezervu alebo Pohronie doma prehrá s Liptákmi.
Optimizmus v tíme spod Vihorlatu stupňoval i fakt, že s omladinou Slovana to vo finiši ide od desiatich k piatim. Zverenci trénera Vladimíra Gálu (pre trest nesedel na lavičke) si totiž z posledných siedmich zápasov pripísali na konto chudobné tri body za tri remízy.
Krstič nepremenil penaltu
Streňo a spol. začali na Pasienkoch aktívne, už v 7. min mohol otvoriť skóre Komjatý, ale brankár Mikoláš jeho strelu vyrazil na roh. V 19. min unikol po ľavej strane domáci Tóth a po jeho centri otvoril skóre zblízka Švec – 1:0. V 30. min mal vyrovnanie na kopačke Sitarčík, ale prehodil nielen brankára, ale i bránku. V závere prvého dejstva nebol dvakrát úspešný v koncovke hosťujúci Tatolna a raz Vasiľ.
V druhom dejstve tím spod Vihorlatu zvýšil obrátky, ale dlho nedokázal nájsť recept proti prehustenej obrane domácich. V 64. min mali Humenčania po faule na Krstiča dokonca výhodu penalty, brankár Mikoláš však strelu Krstiča vyrazil.
V 84. min vykresal iskierku nádeje vyrovnávajúcim gólom Sitarčík – 1:1. Ten víťazný však už hostia nestrelili. Po konečnom hvizde sedeli hráči hostí na trávniku so sklonenými hlavami.
So slzami na krajíčku
„Prepáčte, nepoviem nič,“ zareagoval po konečnom hvizde predseda správnej rady FK Humenné Oskar Balogáč. „Stále nemôžem uveriť, že sme vypadli. Veľmi ťažko sa hľadajú slová. Nezaslúžili sme si vypadnúť,“ povedal so slzami na krajíčku ľavý obranca Viktor Maťaš.
Po štyroch ročníkoch tak Humenné máva druhej lige na rozlúčku. Od návratu do druhej ligy obsadilo 6. miesto (2021/22), 14. miesto (2022/23), 4. miesto (2023/24) a v ročníku 2024/25 skončilo na chvoste tabuľky.
