Lucas Hamšík a jeho autogram talianskemu fanúšikovi. V strede Christian Hamšík. (zdroj: Mojmír Staško)
Skvelá atmosféra, na trávniku mená, z ktorých by sa dali poskladať tri parádne jedenástky. Rozlúčkový zápas Mareka Hamšíka pod názvom Punto 17, teda v podstate „Bodka sedemnástky“, pritiahla na tribúny takmer dvadsať tisíc divákov.
Tí videli deväť gólov a mnoho skvelých individuálnych kúskov v podaní hviezd svetovej úrovne. A vypočuli si aj novú skladbu od Majka Sipita, ktorá bola ako prekvapenie venovaná Marekovi Hamšíkovi a ktorá bola o ňom.
Prihrávka s očami
Marek Hamšík odohral prvý polčas v drese slovenského výberu. Na trávniku sa už ukázali aj jeho synovia, 15-ročný Christian a 13-ročný Lucas. Obaja ukázali výborné vedenie lopty a kreatívne veci.
Po prestávke „prebehol“ Marek Hamšík k bývalým spoluhráčom z Neapolu či Trabzonu. V jednom okamihu bola na trávniku presila troch hráčov z klanu proti jednému.
Najmladší Lucas ostal v tíme domácich hviezd, Marek Hamšík, pekne urastený syn Christian a Hamšíkov švagor Walter Gargano zas boli medzi zahraničnými hviezdami.
Aj oni si pretierali oči, keď Lucas vytiahol typickú hamšíkovskú kolmicu niekde medzi Christiana Maggia a Paola Cannavara za obranu a poslal skvelým spôsobom do šance Milana Škriniara.
Nástupcu otca sme po zápase pochválil. „Tá vyšla,“ bol spokojný aj Lucas. Inak, trochu v miernom šoku z toho, keď jeho i brata taliansky fanúšik požiadal o autogram na dres.
Mertens: Navždy môj kapitán
Niektorí nemohli prísť. Takmer hneď sa ospravedlnil Gonzalo Higuain, ktorého otec mal v čase rozlúčkového zápasu Mareka Hamšíka narodeniny.
Do Bratislavy nakoniec nezavítali Edinson Cavani, Lorenzo Insigne, Diego Maradona junior, teda dlho nepriznávaný sen legendy svetového futbalu či Ezequiel Lavezzi. Iní jednoducho nemohli na trávniku chýbať. „Skvelý Marek! Už sa neviem dočkať, kedy s tebou odohrám posledný zápas.
Vzdal som sa futbalu a naposledy si obujem kopačky len kvôli tebe, pretože si navždy mojim kapitánom a najsilnejším mužom, s akým som hral,“ uviedol ešte pred zápasom Dries Mertens na sociálnej sieti. Po zápase už bol skúpy na slovo, ale to platilo aj pre ďalších z tímu hostí.
Marek Hamšík bol v sobotu dojatý. (zdroj: TASR)
Di Biaggova náhrada
Bývalý Hamšíkov spoluhráč z Brescie, účastník dvoch MS (1998, 2002) a potom aj tréner talianskej reprezentácie Luigi Di Biaggio, zas veľmi chcel nastúpiť, ale nedalo sa.
„Zadný stehenný sval,“ vysvetľoval 54-ročný Luigi Di Biaggio. Mimochodom, ten v drese Talianska debutoval v januári 1998 práve proti Slovensku. V sobotňajšej exhibícii ho skvele zastúpil syn Simone, ktorý hrá v Pescare.
Na trávnik prišiel v závere zápasu a strelou z diaľky a z uhla nachytal Jána Muchu v bránke slovenských hviezd. A tak asi jediná, samozrejme žartovná, výčitka trénera domáceho výberu Vladimíra Weissa st. smerovala k tomuto okamihu. A to sa ako dalo pustiť?
Splnené želania
Marek Hamšík mal silnú rodinnú podporu v hľadisku. Dcérka Melissa ho vyprevadila na trávnik. Pri moderátorovi Slavovi Jurkovi, ktorý v kadencii slov nezaostával za ikonickým talianskym hlásateľom zo Štadióna Diega Armanda Maradonu Danielem „Decibelom“ Bellinim, najprv bola ticho, ale potom sa prejavila.
„Ocoooo, daj góóól!,“ zakričala do mikrofónu po otázke, ako by povzbudila svojho otca. Ten dal po góle na oboch stranách a ukázalo sa, že po prestávke prešiel na tú správnu. Záverečnou bodkou bol špalier z hráčov oboch tímov.
Marek Hamšík cez neho prešiel dojatý a nakoniec skončil nad hlavami už definitívne bývalých spoluhráčov. Jeho dres a kopačky zas skončili symbolicky v rukách jeho synov – verme, že dôstojných nástupcov.
Dojatá mama
„Joj, tá sa nestratí,“ hovorila po zápase na margo Melissy mama Mareka Hamšíka Renáta. Malá sa „zatúlala“ do kabíny výberu zahraničných hviezd, kde hľadala bratov.
Renáta Hamšíková bola dojatá ako všetci z rodiny. „Som hrdá na svojho syna a som hrdá aj na mojich vnukov a vnučku. Tá bola svojom povzbudení Mareka skvelá. Futbalový zápas bol super.
Som šťastná, že som sa ho mohla zúčastniť. Pripomenulo mi to časy, keď Marek hrával v Neapole. Atmosféra, tí hráči, ktorí tu boli. Futbal v Neapole, to bolo jedno vau,“ povedal nám dojatá mama Mareka Hamšíka.
„Zábudlivý“ Santacroce
Bývalého výborného obrancu Fabiana Santacroceho sme najprv museli presviedčať, že už v Bratislave hral. „Tu? Nikdy… Som tu prvýkrát,“ krútil hlavou 38-ročný Santacroce. Potom, po priblížení okolností zápasu z júna 2009, sa mu rozsvietila kontrolka.
Na Tehelnom poli sa vtedy pri príležitosti 90. výročia založenia Slovana odohral priateľský zápas medzi belasými a Neapolom. „Počkajte, áno… Fanúšikovia boli dosť blázniví,“ vynáralo sa v Santacroceho hlave. Oslava futbalu pred rokmi skončila násilím, fans si vybavovali účty s esbeeskármi.
„Áno, bolo to na takom starom štadióne. S týmto sa to nedá porovnať. Bolo to na tom istom mieste či niekde inde?,“ zaujímal sa Santacroce. Zhodnotil zápas. „Na to, že to bola exhibícia, sa teda išlo v tempe.“
Zložil poklonu Hamšíkovi. „Čo si budeme hovoriť. Perfektný futbalista, ale pre mňa skvelý chlap. Vnímam ako poctu, že som tu mohol byť,“ povedal nám Fabiano Santacroce.
Tím Slovensko – Tím Svet 4:5 (2:2)
Góly: 4. Nemec, 39. M. Hamšík, 71. Jendrišek, 76. Pekarík - 17. a 81. S. Larsson, 7. Callejon, 84. M. Hamšík, 89. S. Di Biaggio.
Tím Slovensko: Dúbravka, Mucha - Škrtel, Škriniar, Ďurica, Hubočan, Pekarík, Karhan, Weiss ml., Duda, M. Hamšík, L. Hamšík, Kopúnek, Mak, Jendrišek, Lobotka, Nemec. Tréner: Vladimír Weiss.
Tím Svet: De Sanctis, Cakir - Maggio, Gargano, Callejon, S. Di Biaggio, P. Cannavaro, Santacroce, Mertens, M. Hamšík, Ch. Hamšík, Larsson, Džemaili, Inler, Onur. Tréner: Abdullah Avci.
Rozhodoval: Očenáš (Slovensko).
