Milan Mikušiak počas vlaňajšieho EURA v Nemecku. (zdroj: ARCHÍV MM)
Mecenáši - seriál denníka Šport o ľuďoch, ktorí financujú slovenský šport.
Jeho podpora futbalu trvá presne toľko, koľko rokov má naša republika. Od roku 1993 začal podporovať klub v Liptovskom Mikuláši a poskytovanie pomoci i vášeň zároveň ho držia doteraz.
Napokon, ak to trochu odľahčíme, tak s týmto priezviskom Milan MIKUšiak ani iný klub ako MIKUláš nemôže podporovať…
Do vtedajšej TJ Okoličné vstúpil v roku 1993. Práve vtedy so svojimi spoločníkmi otvoril v Liptovskom Mikuláši na Podbrezinách vôbec prvý supermarket na Slovensku. Súčasné známe reťazce pod Tatrami ešte nefungovali.
„Začali sme chodiť na obedy do reštaurácie, ktorá bola oproti na štadióne. A v nej som sa stretával s pánom Janekom, po ktorom je pomenovaný súčasný štadión v meste. Bol to človek, ktorý ma priviedol k futbalu a často sme sa o ňom rozprávali,” spomína na prvotný impulz Milan Mikušiak, súčasný šéf MFK Tatran.
Odmalička inklinoval k futbalu. Pamätá si víťazstvo Slovana v PVP v roku 1969 i svetový šampionát v roku 1970 v Mexiku. Izbu mal polepenú výstrižkami z časopisov. Nesmeli chýbať podobizne Ondruša, Pivarníka, no najmä Dobiaša. To bol jeho miláčik. Neskôr sa ako funkcionár s ním stretával. V mladosti hrával futbal na nižšej úrovni, lenže v 19 rokoch si zranil chrbticu a s futbalom musel prestať.
Košická pomoc Júliusa Rezeša
Do Okoličného najprv vstúpil ako člen. Už o rok neskôr s stal predsedom správnej rady. Mužstvo sa v IV. lige nachádzalo na predposlednom mieste.
„Potrebovali sme v prvom rade zastabilizovať klub a mužstvo. Štadión mal parametre dedinského ihriska. Neboli ani tribúny. Okolo ihriska bola neupravená škvarová dráha a stála pri ňom budova Športhotela. Každoročne sme posúvali klub dopredu. Po športovej i materiálnej stránke,” hovorí.
V sezóne 1994/95 sa nakoniec záchrana podarila, v nasledujúcom ročníku už mužstvo skončilo na 2. miesto. O rok už o postupe do III. ligy nebolo pochýb.
Historický okamih. MFK Tatran sa predstavil na Tehelnom poli a nemohla pri tom chýbať ani celá rodina Milana Mikušiaka. (zdroj: ARCHÍV MM)
Vo vyššej súťaži videl Milan Mikušiak krajšie stánky a to ho primalo zveľadiť i domáci štadión. Šťastie a náhody často sprevádzajú život človeka.
„Podarilo sa mi vybudovať tribúnu v spolupráci s mladým Julom Rezešom. Košice vtedy získali titul majstra Slovenska a bola nejaká anketa v rozhlase.
Na základe nej som sa s ním spojil a povedal mu, že my sme tiež vyhrali súťaž a potrebovali sme pomoc. Dohodli sme sa, prijal ma a Košice nám pomohli vybudovať prvú tribúnu. To bol základ. Postupne sme neustále zlepšovali našu infraštruktúru.”
Historický okamih
Klub napredoval a postupne sa etabloval v druhej najvyššej súťaži. V roku 2021 sa postaral o senzáciu, keď ju vyhral a historicky postúpil medzi elitu!
Iba pripomenieme, že za ním sa pekne zoradili Banská Bystrica, Skalica, Podbrezová a Košice. Teda celky, ktoré v uplynulej sezóne pôsobili v Niké lige.
„Bolo to neočakávané a veľké prekvapenie. O niečom takom sme ani nerozmýšľali, lebo sme ani nemali podmienky a infraštruktúru na najvyššiu súťaž.”
Azyl tak našli v Poprade. V prvej sezóne skončili na 8. mieste, no v ďalšej nasledoval zostup.
„Medzitým sa nám v spolupráci s mestom i s pomocou Fondu na podporu športu podarilo zrekonštruovať štadión tak, že spĺňa podmienky na najvyššiu súťaž. Postúpiť medzi elitu však nie je jednoduché.”
Ak by som zo dňa na deň odstúpil od podpory, tak všetci povedia, že klub padol pre toho, kto sa naň vykašľal.“
Manželka sa s ním nerozpráva o podpore
MFK Tatran podporuje 32 rokov a hoci mesto podporovalo klub zväčša vykrývaním polovice rozpočtu, zvyšok financoval Milan Mikušiak zo svojho vrecka či za pomoci partnerov a sponzorov.
„Nechcem strieľať a nepoznám ani presné číslo, no za tie roky som už nalial do klubu nejaké tie milióny. Veľkou časťou však prispeli firmy, kde som spoločníkom. Či už priamo, prostredníctvom dvoch percent asignačnej dane alebo cez našich partnerov, ktorým zadávame robiť rôzne činnosti pre naše firmy.”
Viacerí podporovatelia športu radšej presné cifry, koľko investovali, ani neprezrádzajú, lebo keby sa to dozvedeli ich polovičky, bol by doma nepokoj.
„Manželka sa so mnou na túto tému nerozpráva. Musím však priznať, že vždy som mal na zreteli rodinu. Tá bola prvoradá. Snažím sa, aby bola zabezpečená a nič jej nechýbalo. Až potom investujem prostriedky do športu, do môjho koníčka.
Mám tri dcéry a som veľmi rád, že sú športovo založené. To isté platí aj o vnúčatách. Dcéry chodia na naše zápasy nielen doma, ale i vonku. Vidím, že k tomu majú vrelý vzťah a časom by mohli pokračovať v rodinnej tradícii.
To isté platí aj o deťoch mojich spoločníkov, takže pomaličky už prevezme opraty druhá generácia. Sme rodinná firma, takže chcem, aby sa aj futbal stal rodinnou záležitosťou.”
Milan Mikušiak je držiteľom Zlatého odznaku SFZ. (zdroj: ARCHÍV MM)
Klub vníma ako súčasť firmy
Ak by však Milana Mikušiaka prišli potiahnuť za rukáv z iného športu, aby im pomohol, neuspeli by.
„Nielen, že by som nešiel podporovať iný šport, ale ani do iného futbalového klubu by som nešiel. Ja už tento klub vnímam ako súčasť mojej firmy. Ak hráči alebo tréneri potrebujú niekde bývať, tak im ponúknem penzión. Ak niekto potrebuje auto, tak mu ho dám k dispozícii. Klub síce nie je pod mojou značkou, ale správam sa k nemu, ako keby bol súčasťou alebo divíziou mojej firmy,” zdôraznil Milan Mikušiak, ktorý má najväčší podiel hlasovacích práv.
Ovláda 80-90 percent klubu a mohol by aj sám meniť stanovy. Preňho však nie je rozhodujúce, že ovláda akciovú spoločnosť.
„Pre mňa je dôležité, aby pri mne boli ľudia, s ktorými sa dokážem porozprávať a poradiť sa, aby sme vytvorili dobrý kolektív.”
Milan Mikušiak priznal, že situácia podnikateľského vzťahu k futbalu nie je ružová.
„My nemáme veľkého generálneho sponzora. V našom regióne máme veľa malých partnerov a sponzorov. Zvyšok dofinancujeme z peňazí našich firiem.
Pomáha nám i mesto. Žiaľ, cez covid sa príspevky znížili a po ňom sa už nedostali na pôvodné číslo. Každý rozpráva o transakčnej dani, o vysokých cenách energií.
Podnikateľské prostredie teda nie je žičlivé pre futbal. Ak by ho naša skupina nefinancovala, tak v Mikuláši by sa mohol hrať futbal na úrovni štvrtej ligy.”
Milankovia - budúci ligista na kolenách starého otca. (zdroj: ARCHÍV MM)
Mecenáši na Slovensku nepodporujú šport, aby boli ziskoví. Aj pre Milana Mikušiaka je to stratový podnik.
„Je to len o radosti a vytvorení dobrého pocitu. Pre mňa sa dobrý pocit spája s povinnosťou a zodpovednosťou. Aby sme nestratili to, čo sme vybudovali, ale naďalej to udržiavali. Ak sme už do toho dali svoje peniaze.
Navyše, viete, ako to na Slovensku chodí. Ak by som zo dňa na deň odstúpil od podpory, tak všetci povedia, že klub padol pre toho, kto sa naň vykašľal,” povzdychol si prezident MFK Tatran.
Milan Mikušiak
Milan Mikušiak oslávil 62. narodeniny. Pochádza z dedinky Malé Borové. Inžiniersky titul získal po ukončení štúdia na VŠDS v Žiline - odbor Strojárska technológia. Prakticky po návrate z vojenčiny začal podnikať už v socializme.
„Vtedy sme boli skôr priekupníci, nie obchodníci. S bratom sme začínali pri predaji syrových korbáčikov a pareníc,” spomína s úsmevom Milan Mikušiak. Po zmene pomerov mal v okrese ako druhý v poradí živnostenský list. Prvý mal predseda Živnostenského úradu…
Hneď začal podnikať v obchode s potravinami a drogistickým tovarom. Jeho spoločnosť postavila prvý supermarket na Slovensku. V regióne Oravy a Liptova rozvinuli sieť 50 predajní a supermarketov.
Ďalšou silnou divíziou s 12 predajňami po celom Slovensku firma, ktorá má na starosti predaj elektroinštalačného materiálu. Vlastní aj veľkú slepačiu farmu pri Kežmarku či najväčšiu práčovňu v Liptovskom Mikuláši. Celkove figuruje v 20 firmách. Je prezidentom MFK Tatran, ktorý podporuje už 32 rokov.
S manželkou Otíliou má tri dcéry - Patríciu, Veroniku a Anabelu. Teší sa z piatich vnúčat. Najstarší 17-ročný Patrik hrá za MFK Tatran, 13-ročné dvojičky Lea a Mia sa tiež venujú športu. Lea basketbalu v MBK Ružomberok a Mia modernej gymnastike. Nasledujú 5-ročná Amélia a najmladší 3-ročný vnúčik Milanko. Pomenovali ho po dedkovi. „Je to futbalový mág. Od rána do večera by len kopal do lopty a pozeral futbal,” smeje sa Milan Mikušiak, ktorý je držiteľom Zlatého odznaku SFZ.
