Tréner Trnavy Michal Gašparík ml. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Futbalisti Spartaka Trnava neuspeli v Dunajskej Strede (0:1) a po štvrtej prehre za sebou nemajú istotu tretieho miesta. Práve žlto-modrí sa na nich dotiahli na rozdiel jedného bodu.
V nervóznom stretnutí prišli červeno-čierni o vylúčeného stredopoliara Adriana Zeljkoviča, hlavného trénera Michala Gašparíka ml. a jeho pravú ruku Tomáša Prisztácsa. O divokom krajskom derby sme hovorili práve so šéfom lavičky Spartaka.
Zvládli ste zápas v Dunajskej Strede z pohľadu emócií?
„Na konci dňa môžeme povedať, že nie. Ale… Čo sa týka červenej karty pre Adriana Zeljkoviča, bol som prekvapený, doteraz nikdy nereagoval tým, že by hodil loptu o zem. Rozhodcovia si udelenie druhej žltej za toto obhája. Z môjho pohľadu sa to dalo riešiť aj citlivejšie, jednou žltou za faul a upozornením. Čo sa týka môjho vylúčenia, emócie som mal pod kontrolou. Áno, vbehol som na ihrisko, ale aj tu mohol rozhodca ukázať väčší cit. Ak by za toto dostávali tréneri vždy červenú, nemal by kto byť na lavičke.“
Cítite hnev na rozhodcu Borisa Marhefku?
„Výrazne prispel k nervóznemu priebehu, lebo nemal rovnaký meter od začiatku zápasu do konca. Aj môjmu vylúčeniu predchádzal jasný faul, ktorý videl a myslím si, že ho naschvál prehliadol. Preto vzplanuli emócie na lavičke. Tomu všetkému sa dalo predísť, emócie vyplynuli zo zlých rozhodnutí arbitra.“
Už v tom čase ste prehrávali 0:1. Nakoľko mali podľa vás verdikty rozhodcu vplyv na výsledok?
„Ťažko povedať, ako by zápas napokon dopadol. V úvode sme boli lepší, ale inkasovali sme nešťastne z odrazenej lopty. Potom mali kvalitnejší úsek domáci, následne prišlo vylúčenie a do konca to už potom bolo vyrovnané, niekedy sme boli dokonca lepší. Takže ťažko povedať, ako by to dopadlo, keby sa hralo jedenásť na jedenásť. Určite by bol výsledok znova tesný alebo remízový.“
Po vylúčení ste sa zomkli. Zdalo sa, že hráčov vyburcoval pocit krivdy a niesli sa na vlne negatívnych emócií.
„Aj to tak bolo. Situácia, ktorá napokon vyplynula do mojej červenej karty, mala vyburcovať mužstvo. Nečakal som, že ma hneď rozhodca vylúči. V priamom súboji sme si chceli zabezpečiť tretie miesto a na chalanoch to bolo vidieť. Z toho mám radosť, pretože po triumfe v Slovnaft Cupe nám chýbali emócie. Teraz ich znova našli a pretavili ich do dobrého výkonu.“
Emócie vyplynuli zo zlých rozhodnutí arbitra.“
Zápas ste dosledovali z tribúny za vašou lavičkou a miestami ste dráždili publikum tým, že ste sa pokrikmi snažili vstúpiť do diania. Nedokázali ste sa udržať?
„Bola to zvláštna situácia. Nikdy na lavičke nesedím, vždy pred ňou stojím a aj na tribúne som chcel stáť. Hráči vás však nepočujú, pretože ste od nich ďalej. Ako tréner žijete aj v takýchto prípadoch s tímom.“
Ako vnímate situáciu v tabuľke?
„V nadstavbe nedosahujeme dobré výsledky, to je každému z nás jasné. Všetci sme čakali vyšší bodový zisk, ale musíme brať do úvahy aj to, že počas nadstavby sme odohrali štyri zápasy Slovnaft Cupu – štvrťfinálový v Žiline, dva semifinálové so Slovanom a finále proti Ružomberku.
Rotovali sme zostavu a viac sme sa koncentrovali na pohár. Potom sme začali v lige strácať body. Napriek tomu máme boj o tretie miesto vo svojich rukách a v poslednom kole potrebujeme zvládnuť zápas s Podbrezovou. Máme jednobodový náskok pred Dunajskou Stredou a nikde nie je napísané, že FC DAC 1904 zvíťazí na trávniku silnej Žiliny. My však chceme doma vyhrať a udržať si tretiu priečku.“
Je to paradox, ale ak chce Podbrezová mať šancu na postup do Európy cez play-off, potrebuje, aby víťaz pohára skončil v prvej trojke. Inak povedané, ak „železiari“ u vás prehrajú, majú garantovanú šancu zabojovať o miestenku do Konferenčnej ligy. Ak zabodujú, môže sa Dunajská Streda dostať pred vás. Čo hovoríte na fakt, že pre Podbrezovú je najlepšie u vás prehrať?
„Podobná situácia bola aj pred zápasom s Košicami, ktoré u nás zvíťazili. Nevidím do hláv súperov. Je to jedno z úskalí, ktoré prináša súčasný súťažný model. Taká je realita, ktorá súvisí aj s tým, že finále pohára sa hrá skôr. My pôjdeme za víťazstvom.“
A vy spoločne s asistentom Tomášom Prisztácsom budete sedieť na tribúne.
„Už som rozmýšľal, kam si sadnem… Chcem byť čo najbližšie pri lavičke, aby som mohol smerom k realizačnému tímu odkomunikovať nejaké veci, ak bude treba.“
