Pavol Kuboško (vľavo) fandí Ružomberku a londýnskemu Arsenalu, Štefan Marcin michalovskému Zemplínu a Realu Madrid. (zdroj: Mojmír Staško)
Aj nevidomí a ľudia so zrakovou poruchou si môžu vychutnávať futbal. „Čo nám to dáva? Emóciu! Neraz veľmi silnú,“ povedal nám Štefan Marcin, jeden z dvojice kamarátov, ktorí zaujali na tribúne MOL Arény v Dunajskej Strede svojim príchodom.
Štefan na miesto viedol svojho kamaráta. Ten je slepý od narodenia a úplne. „Nevidím vôbec nič,“ povedal nám Pavol Kuboško.
„Ja zas mám porušené očné nervy. Vidím nablízko, do diaľky už veľmi nie,“ pokračoval Štefan a s úsmevom dodal: „Musím sedieť blízko ihriska.“ Problém mu však robí silné slnko, keď je intenzívne, vytvára sa mu ďalší hendikep.
Kamaráti od detstva
Poznajú sa roky. „Sme kamaráti a spolužiaci, a to už od základnej školy,“ dodal Pavol. Čo na štadiónoch vnímajú? „Atmosféru. Futbal mám strašne rád. Na futbal chodievam od malička, takže nejakú predstavivosť mám a viem, ako to vyzerá na štadiónoch či v priebehu futbalového zápasu. Najviac ma oslovuje atmosféra. Tú preciťujem. Vnímam ju ako niečo zásadné. Dalo by sa povedať, že fandím atmosfére,“ pokračoval Pavol.
„Ako často chodíme na futbal? Povedal by som, že tak priemerne. Raz áno, raz nie. Pred finále Slovnaft Cupu sme boli napríklad na Bayerne, keď hral doma proti Slovanu v Lige majstrov,“ dodal Štefan.
Len zvuky a sluch
Kým on dianie na trávniku ako-tak vidí, Pavol je vyložene odkázaný na sluch a zvuk.
„Fungujem takto už roky, ako som spomínal, mám predstavu, čo a ako vyzerá. Trávnik, štadión a tak… Pre mňa je dôležité, aby som bol čo najbližšie k hracej ploche. Podľa reakcií fanúšikov dokážem zhruba odhadnúť, čo sa na nej asi deje. Keď nie som na štadióne, počúvam prenosy doma. Rozhlasové či televízne. Slúchadlá a technológie sú v súčasnosti na vysokej úrovni, kamery a mikrofóny sú odladené a kvalitné. Takže si viem predstaviť, čo sa deje na ihrisku,“ pokračoval Pavol.
Štefan spontánne doplnil: „Viete, z čoho som prekvapený? Ja ako tak ten zápas vidím, ale on, čo ho nevidí, často lepšie chápe, čo sa deje, ako ja so zrakom.“ Keď skončí zápas, svoje poznatky si navzájom skonfrontujú a podebatujú o tom, čo precítili.
Trnavskí fans sú úžasní
Túto dvojicu sme stretli počas finále Slovnaft Cupu. Bola pri reklamných mantineloch a neďaleko od sektora fanúšikov Spartaka Trnava. To je dobré, usmievali sa obaja, pretože z vlastných skúseností vedeli, že trnavskí fans im doprajú emotívnu atmosféru.
„Fanúšikovia Trnavy sú úžasní,“ potvrdil Štefan. Ten pochádza z Michaloviec. „Fandím tamojšiemu Zemplínu. A na medzi národnej scéne Realu. To je presa jasné,“ usmial sa. Pavol Kuboško je z Ružomberka. „Keďže tam žijem, držím palce jemu. A okrem neho Arsenalu.“
Miláčikovia v Lige majstrov
Obaja sa dlho chichotali po našej otázke, ktorá smerovala k tomu, že Arsenal z Ligy majstrov „vylial“ práve Real. „My sme kamaráti, takže je to v poriadku,“ smial sa Štefan.
„Je to neobvyklé a neočakával to ani jeden z nás. Ale samozrejme, že som bol rád, že sa to Arsenalu podarilo. Uvidíme, ako to zvládne s Parížom. Prvý zápas nebol bohvieaký, ale verím, že odveta sa mu vydarí a že sa prebojuje do finále,“ dúfal Pavol Kuboško. A Štefan Marcin pritakával. „Veď keď ste porazili nás, tak sa musíte dostať do finále,“ tvrdil s istotou.
