Dvakrát sa o postup márne pokúšal s Prešovom, radoval sa z neho až v Rumunsku

Bol lídrom prešovského Tatrana. V „zeleno-bielom“ drese si dvakrát vystrieľal honor najlepšieho kanoniera našej druhej ligy.

K úplnej spokojnosti mu však zakaždým čosi chýbalo. Postup medzi elitu, ktorý „koňarom“ v posledných dvoch ročníkoch vždy o kúsok ušiel.

„Honor najlepšieho kanoniera by som bez váhania vymenil za postup do najvyššej súťaže,“ nezabudol utrúsiť kanonier Jozef Dolný pri týchto príležitostiach.

V jeho prípade sa však naplno potvrdilo tvrdenie, že do tretice všetko dobré.

Historický úspech Csíkszeredy

S malým rozdielom, že už to nebolo v Prešove. Po sezóne 2023/24 totiž z Tatrana prestúpil do rumunského druholigového klubu Csíkszereda Miercurea Ciuc, s ktorým podpísal dvojročný kontrakt.

A úspešný útok na postup medzi elitu absolvoval hneď v premiérovom ročníku. Historický úspech Csíkszeredy sám podmuroval trinástimi presnými zásahmi.

Bol najlepší kanonier tímu.

Oslava historického postupu do najvyššej súťaže. (zdroj: FACEBOOK FK CSÍKSZEREDA)

Csíkszereda vyhrala základnú časť súťaže s trojbodovým náskokom pred Steauou. Do desaťkolovej nadstavby tak išla v najlepšej východiskovej pozícii.

V šesťčlennej skupine o titul dosiahla bilanciu dve víťazstvá – štyri remízy a štyri prehry. V tabuľke napokon skončila tretia, keď ju o tri body predstihol FC Arges a o jeden Steaua Bukurešť, ktorá však nemohla postúpiť.

„Až do spečatenia postupu sme neprehrali ani jeden zápas. Už päť kôl pred koncom sme boli matematicky prvým postupujúcim tímom,“ začal vysvetľovať Jozef Dolný.

Pri oslave štvorgólový debakel

Pravda, po spečatení postupu Csíkszereda už ani raz nevyhrala, čím si čiastočne pokazila dobré renomé.

„Potvrdenie postupu nám úplne uškodilo. Myslel som si, že tým z nás všetok tlak alebo očakávania opadnú, ale opak bol pravdou. Z našej strany prišli veľmi zlé zápasy s veľmi slabými výkonmi.

Predtým nás zdobila a to, že sme stále dali nejaký gól a zrazu sme začali dostávať strašne veľa gólov, čo nás zrážalo. Vpredu sme si prestali vypracovávať šance. Pritom, ako sa nám posledných päť – šesť zápasov nedarilo, stále sme mohli skončiť na 1. mieste," vysvetľoval.

Stačila k tomu domáca remíza v poslednom zápase proti FC Arges. Štadión bol nachystaný na slávnostný ceremoniál, no prišiel nečakaný výbuch v podobe hrozivého debakla 0:4…

Išlo o najvyššiu prehru Csíkszeredy v ročníku.

„Nevedeli sme, že klub niečo chystá. Urobil tak preto, lebo išlo o historický postup. Má 120 rokov vzniku a nikdy v Superlige neštartoval.

Už pred zápasom nám primátor mesta odovzdával pamätné medaily. A potom sme kúpili štvorku…

Prežíval som to zvláštne. Po zápase som bol sklamaný i nahnevaný. Po takej prehre nebol nik šťastný, ale bohužiaľ, futbal zavše prináša aj takéto veci a nedá sa s tým nič spraviť.

Ani naši priaznivci z toho nadšení neboli. Neoslavovali sme teda víťazstvo, ale postup, ktorý si v klube veľmi vážia,“ vravel Jozef Dolný.

Bol rád, že na posledný zápas sezóny ho prišli povzbudiť otec so svokrom a kamarátom.

Zvykli si na slovenské pivo

Keď strelil za Csíkszeredu prvý gól, musel doniesť pivo pre mužstvo. Všetkým chutilo a zvyk sa ujal.

„Ako východniar som priniesol desiatku Šariš a všetci si ju veľmi pochvaľovali. Postup sme však pivom nezapíjali. Oslavy neboli búrlivé. Čakal som, že to bude také ako na Slovensku, ale ani zďaleka...

Oslávili sme to po poslednom zápase na slávnostnej večeri spojenej s ukončením sezóny. Zato vždy, keď sa vraciam do Rumunska, kúpim okolo tridsať pív a prinesiem ich. Inak nebude ani teraz.

A keď sa naskytne príležitosť, tak ten, kto chce, si dá. Chutí to chlapcom, chutí to trénerom, tak som rád, že ich môžem potešiť,“ povedal nám počas dovolenky s rodinkou v Starej Lesnej.

K postupu mu zablahoželal aj kapitán Prešova Patrik Šimko. Jozef mu obratom zaželal, aby aj Tatran doklepol postup medzi elitu. A „koňarom“ to napokon tiež vyšlo.

„Bol som veľmi šťastný. Veril som, že v tejto sezóne to napokon môžu dosiahnuť oba kluby. Ako Csíkszereda, tak aj Prešov.

Mali na to dobre našliapnuté, a obaja to skvele zvládli. Teraz sa môžeme tešiť. Prešov si najvyššiu súťaž zahrá na novom štadióne. Ja sa zasa teším na rumunskú Superligu, lebo je to úplne iný level.“

V najlepšej Jedenástke ročníka

Jozef Dolný mal nakročené aj k tomu, aby sa tretíkrát v rade stal najlepším kanonierom. Tentoraz premiérovo v druhej rumunskej lige. No nestalo sa tak.

Jozef Dolný (vľavo) v typickej futbalovej pozícii. (zdroj: FACEBOOK FK CSÍKSZEREDA)

K desiatim presným zásahom z jesene na jar pridal totiž iba tri góly. Počet, na aký u neho neboli priaznivci zvyknutí.

„Možno to niektorí ľudia tak vnímajú. Ale ja viem ako som hral a ja som v tých zápasoch vôbec nemal šance. Aj góly, ktoré som dal, padli skôr z pološancí.

Po postupe prišli zápasy, v ktorých sme nehrali vôbec dobre ako mužstvo. Boli aj také, v ktorých som ako útočník nemal ani strelu na bránku. V play-off išlo o taktické súboje s minimom šancí.

Kto dal gól, potom zápas zatvoril. Robil som inú, takú čiernu robotu pre mužstvo, čo odo mňa tréner vyžadoval. Bol so mnou spokojný, hrával som celé zápasy. Najviac ma teší, že som bol zdravý,“ rekapituloval jar.

Náplasť na to, že sa nestal kráľom strelcov bola skutočnosť, že Jozef Dolný figuroval v najlepšej jedenástke ročníka.

V útočnom trojzáprahu mu robila spoločnosť dvojica kanonierov, ktorá ho v tabuľke najlepších kanonierov o dva góly predstihla: Matko Babič zo Selimbaru a Bogdan Chipirliu zo Steauy.

Zvrtli sme debatu aj na plány nováčika medzi rumunskou elitou. „O tom je priskoro rozprávať. Momentálne som doma, užívam si voľno. Klub aj tréner už avizovali, že určite príde k obmene kádra, a nie k malej.

Sám som zvedavý, aké mužstvo sa poskladá, máme štyri týždne na prípravu. Jeden strávime na sústrední v Rumunsku, dva v Rakúsku,“ zareagoval.

K Lucasovi pribudol Liam

Pravda, Jozef Dolný sa okrem postupu medzi elitu tešil aj z inej radostnej udalosti. Rodinka Dolných sa rozrástla.

V marci sa im s manželkou Evou narodil syn Liam. Trojročný synátor Lucas má teda súrodenca.

V kruhu najbližších: s manželkou Evou a synmi Lucasom a Liamom. (zdroj: FOTO ARCHÍV (jd))

„Sú to fantastické pocity. Futbal je stále len futbal, ale rodina je pre mňa základ. Rozrastáme sa, sme zdraví, čo je to najcennejšie.

Pre mňa neznamená nič to, či vyhrám titul, alebo kráľa strelcov, pre mňa je najdôležitejšie to, aby sme boli s rodinou zdraví, a aby sme si žili pekný život,“ povedal úprimne.

Ostáva nesplneným snom Jozefa Dolného zahrať si slovenskú najvyššiu súťaž v drese prešovského Tatrana na novom štadióne?

„Bolo to mojim snom, keď som hral v Prešove, no nepodarilo sa mi si ten sen splniť. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Momentálne mám v Rumunsku ešte na rok zmluvu.

Teším sa na Superligu, na zápasy proti veľkým mužstvám. Či už Rapid, Dinamo, FCSB, Kluž, Universitatea Craiova.

Tiež na plné štadióny, kam chodí tridsať - štyridsaťtisíc ľudí. Teším sa, že v mojej kariére môžem zažiť úplne novú skúsenosť, čo sa na Slovensku zažiť nedá,“ uzavrel debatu.