Boženík zažil sezónu plnú negatív: Nešla nám teplá voda, elektrina a meškali výplaty

Za sebou má náročnú sezónu. S FC Boavista zažil vypadnutie do druhej portugalskej ligy, stroskotal mu prestup do tímu americkej MLS Real Salt Lake a ani strelecky mu to príliš nešlo.

Napriek tomu prišiel na júnový reprezentačný zraz pred prípravnými zápasmi s Gréckom a Izraelom dobre naladený. Útočník Róbert Boženík verí, že zlé okamihy v kariére si už vyčerpal.

Dokázali ste si po uplynulej sezóne udržať pozitívne myslenie?

„Bolo to ťažké. Najviac ma bolí fakt, že Boavista vypadla. Reč je o silnej značke a klube s bohatou históriou.

Bola to smutná bodka za sezónou. Ale oddýchol som si, snažil som sa vypustiť futbal z hlavy, venovať sa priateľke a synovi.

Tešil som sa na Slovensko, domov a reprezentáciu, do ktorej sa vždy rád vraciam. Je tu skvelá nálada a mnohí chalani majú za sebou výborný rok. Určite ma nabijú pozitívnou energiou.“

Jedna vec je história klubu, druhá jeho problémy. Nie je pre vás zázrak už to, že ste do posledného kola bojovali o záchranu?

„Asi áno… Všetci nás odpisovali už v zime, ale klubu sa podarilo uhradiť nejaké záväzky, odblokovali nám prestupy a prišlo pár kvalitných hráčov, ktorí nám pomohli.

Žiaľ, aj pre nich to bolo náročné, pretože viacerí nehrali sedem – osem mesiacov futbal a ani netrénovali s tímom. Bojovali sme až do konca. Snažili sme sa dávať si za cieľ vždy zvládnuť najbližší zápas.

Napokon to aj bolo tak, že ak by sme zvládli ten posledný, hrali by sme play-off o udržanie sa, lebo nám zahrali do kariet ostatné výsledky. Nám sa to nepodarilo a Boavista zostúpila…“

Smolný moment

Pre vás to nebol jediný smolný moment. Vlani stroskotal váš prestup do FC Sevilla, hoci ste už boli osobne v Španielsku. Teraz ste zase vycestovali do USA, ale transfer do Realu Salt Lake sa vám spečatiť nepodarilo. Ako sa vôbec dajú takéto rany mentálne ustáť?

„Ťažko sa mi k tomu vracia, lebo táto téma vo mne stále rezonuje a trochu ma to aj mrzí. Vždy som sa snažil byť lojálny voči svojmu klubu a profesionál. Nech sa dialo čokoľvek. Nikdy som nechcel nič zabaliť.

Na ihrisku som bojoval a za tri roky v FC Boavista som urobil všetko, čo je v mojich silách. Chcel som klubu pomôcť aj finančne, zárobkom z prestupu. Všetky zúčastnené strany sa dohodli a ja som odletel cez pol sveta na výlet…

Pozrel som si nemocnicu. Všetko nasvedčovalo tomu, že to vyjde, no napokon sa zopakoval scenár zo Seville. Boavista sa na poslednú chvíľu rozhodla zmeniť podmienky zmluvy a vypýtala si viac peňazí.

Úprimne poviem, že som sa ani nerozčuľoval. Pousmial som sa a povedal si, že asi to tak má byť, možno ma čaká niečo lepšie v budúcnosti. Zbytočne sa v tom šprtať.

O 24 hodín som už bol na lavičke a naskočil do druhého polčasu proti Sportingu Lisabon. Veľa času na premýšľanie som nemal.“

Máte v zmluve klauzulu, ktorá vám umožňuje po vypadnutí odchod bez ohľadu na to, čo si želá klub?

Ani neviem… So spoluhráčmi som sa rozlúčil, viacerým sa skončili kontrakty a stali sa voľnými hráčmi.

Ostalo nás pár, ktorí majú zmluvy, ja ešte na rok, a klub teraz musí splniť určité podmienky, aby dostal licenciu na druhú ligu. Počet hráčov pod kontraktom je jedna z nich, takže uvidíme…

Chalani mi budú chýbať, tvorili sme dobrú partiu. Aj nové posily prišli bojovať za klub, nielen za seba. Z toho pramenili kamarátstva. Napríklad, s českým brankárom Tomášom Vaclíkom sme si vytvorili úžasný vzťah.

Vypadnutie ma bude navždy mrzieť voči ľuďom, ktorých som videl plakať na tribúne. Vonku nás prišli povzbudiť štyri tisícky divákov, hnali nás vpred a keď sme prehrali, boli nešťastní.

Neskutočne ma to škrelo. Je smutné, že som súčasť negatívnej histórie klubu.“

Čím to je, že necítite srd a hnev, že vás klub neuvoľnil, ale skôr vás mrzí, ako to celé dopadlo?

„Netvrdím, že som nebol nasrdený, nervózny a nahnevaný. Dokonca veľmi, lebo prestup vám môže zmeniť život. Najviac mi pomohla rodina. Pri priateľke a synovi som to hodil za hlavu.

V živote platí, že keď nejde niečo podľa vašich predstáv, je zbytočné sa v tom vŕtať. Futbal je pekný v tom, že dnes prehráte a zajtra je nový deň, môžete znova zvíťaziť. Tak som sa to snažil brať. Hádam mi to vyjde do tretice.“

Čo teda ďalej? Jeseň už absolvujete v novom klube?

„Pevne v to verím. Svoju budúcnosť v Boaviste už nevidím. Moje ambície nie sú spojené s druhou ligou. Myslím si, že v klube to vnímajú rovnako a budú sa snažiť nájsť cestu, aby na mne ešte finančne získali. Uvidíme, ako to dopadne.“

Vidia len to, že nedávam góly

Ľudia často riešia, že nestrieľate veľa gólov, ale vzhľadom na to, ako vaše mužstvo hralo, ste si v podstate všetky šance vypracovali sami.

„Ľudia, ktorí sa tomu detailne nevenujú, vidia len to, že nedávam góly a napriek tomu som v reprezentácii. Ja však na ihrisku robím len to, čo viem a čo môžem ovplyvniť.

Útočník je na trávniku na to, aby zužitkoval robotu celého mužstva. Ale keď vám nejde teplá voda, elektrina a meškajú vám dva – tri mesiace výplaty, ťažko sa to prenáša na ihrisko.

Vtedy musíte len veriť v samého seba a bojovať. Uvedomujete si, že vo vašich rukách je aj osud ľudí, ktorí v tom klube pracujú dlhé roky. Robil som všetko, ale…“

Ako sa tešíte na júnové prípravné zápasy proti Grécku a Izraelu?

„Samozrejme, že sme všetci po dlhých sezónach unavení, ale ja som tieto júnové stretnutia nikdy nebral ako navyše. Vždy sa pre mňa ročník končil až po nich.

Keď som sa uvidel v nominácii, tak som sa tešil a rovnako to vníma aj moja rodina. Je to pre nás posledná príležitosť pripraviť sa na štart kvalifikácie majstrovstiev sveta 2026.

Chceme sa po neúspešnom play-off o účasť v B-divízii Ligy národov proti Slovinsku víťazne naladiť na ďalšie ostré stretnutia a opäť sa zlepšiť.“

Nielen negatívne momenty

Pri čítaní tohto rozhovoru by sa mohlo zdať, že Róbert Boženík v sezóne 2024/25 zažil iba zlé veci. Ale nie je to tak.

„Na začiatku ročníka sa mi narodil syn, bola to obrovská zmena v živote a začalo mi krásne obdobie. Niekedy zažívate v živote nádherné a vo futbale zase horšie okamihy.

Verím, že v lete sa aj tá kariéra obráti k lepšiemu,“ povedal 25-ročný odchovanec MŠK Žilina.