Na východe Slovenska pripravili mužstvá fanúšikom strhujúce gólové predstavenia a obraty. V Košiciach videli päť gólov, v Michalovciach dokonca deväť.
Vrátili sme sa k prvému súboju na košickom štadióne, v ktorom domáci otočili stav z 0:2 na 3:2.
„Začiatok z našej strany bol fajn. Viedli sme 2:0 a mali sme náznaky ďalších príležitostí, po ktorých sme mohli zápas definitívne rozhodnúť.
Prehru však musím zobrať na seba, lebo zápas som mužstvu prehral ja,” až príliš sebakriticky začal hodnotenie stretnutia žilinský brankár Ľubomír Belko. Väčšina s jeho názorom nebude súhlasiť.
Loptu chcel napáliť do autu
Slovenský reprezentant do 21 rokov je typom moderného brankára, ktorý sa často zapája do hry. Ani nešťastný moment z 58. minúty však nezavážil natoľko, aby si až tak sypal popol na hlavu a tvrdil, že iba on prehral Žiline zápas.

Keď jeho náprotivok Dávid Šípoš poslal dlhú loptu na polovicu súpera, stíhala ju dvojica Faško - Narimanidze. Oproti ním však vybehol za šestnástku aj brankár Belko.
Ten napálil loptu z metra do hlavy svojho obrancu tak nešťastne, že tá sa odrazila smerom k žilinskej bráne a aj skončila v sieti.
Rana do hlavy to veru bola riadna, keďže lopta z 20 m iba raz dopadla na trávnik pred bránkovou čiarou. Z hľadiska to vyzeralo tak, ako keby si Žiinčania nerozumeli a nezakričali si.
„V podstate loptu som chcel rezolútne zakopnúť do autu a trafil som nešťastne hlavu spoluhráča. Nie je tu čo hodnotiť. Bol to vyložene môj gól,” nehľadal výhovorky mladý brankár, ktorému sa niečo podobné v kariére ešte nepodarilo.
Chytil jedenástku, na dorážku nemal nárok
O tri minúty svoje zaváhanie vykompenzoval, keď chytil jedenástku Michala Faška, no ten nakoniec uspel z dorážky. Ako keby mal košického exekútora prečítaného a tušil, že lopta bude smerovať do stredu brány.
„V podstate je jedno, či som chytil jedenástku, lebo z dorážky bol nakoniec gól. Mohol som odčiniť moje závahania, no prehrávali sme 2:3 a už to bolo iba o nás, či strelíme nejaký gól.”
A tá možnosť prišla v 71. min. keď Dávid Ďuriš postupoval sám na Šipoša, no ten ho vychytal skvelým zákrokom.
„Áno, bola to vyložená šanca na vyrovnanie, ale ako som už povedal: ten zápas som prehral ja,” zdupľoval prísne hodnotenie na svoju osobu Ľubomír Belko.
Rovina, ktorú neznáša
Zvláštne sa zápas hodnotil trénerovi MŠK Michalovi Ščasnému. Pred týždňom na Slovane prežíval podobné stavy, keď jeho zverenci viedli 2:0 i 3:1 a prehrali 3:4.
„Gratulujem Košiciam k víťazstvu. Z našej strany bol zápas rozdelený do troch rovín. Prvá bolo nastavenie do zápasu. To bolo fantastické, v prvých 20 minútach sme hrali výborne. Išli nám pozície na ihrisku, kombinácie, prechody do útoku.
Potom sme z výborného nastavania ukázali, ako sa za stavu 2:0 nemá hrať zápas. Zo zdravého sebavedomia sa stalo škodlivé, nadmerné sebavedomie až ľahkovážnosť.
Zápas sme mali zatvoriť, „Kačka“ (Káčer, pozn.) tam mal jednoznačnú šancu. Potom sme sa točili okolo boxu a nezakončili sme. Chceli sme útočiť vo veľa hráčoch, no potom sme nemali obranu.
V momente, keď sme nemali pokryté územie a zbytočne sme vystúpili, Čerepkai sám zakončoval. Dostali sme sa teda do roviny, ktorú neznášam. Viedli sme 2:1, no mali sme strach ako vyhráme zápas!
S našou kvalitou a s počiatočným nastavením sme tento zápas mali jednoznačne dohrať do víťazného konca. Z dobrého nastavenia sme sa dostali do extrémne pozitívneho a z toho do negatívneho, lebo sme mali strach ako vyhrať zápas... Samozrejme, to sa vo futbale neoplatí. Košice zaslúžene otočili skóre,“ uviedol Michal Ščasný.