S lotyšským ferrari valcoval. Vyhral som už vtedy, keď sa vrátil brat, hovorí Guľa

Druhý raz v kariére, prvýkrát v zahraničí. Tréner ADRIAN GUĽA sa presne po ôsmich rokoch, šiestich mesiacoch a jednom dni od spečatenia titulu s MŠK Žilina dočkal majstrovskej trofeje v najvyššej lotyšskej futbalovej súťaži.

Ligu ovládol vo svojej prvej sezóne v FC Riga dve kolá pred koncom, na definitívu mu v piatok večer stačila aj bezgólová remíza s Tukumsom.

„Počas osláv sa nik nemal k tomu, aby si zobral víťaznú trofej, a tak je tu teraz so mnou doma. Môžete sa pýtať,“ začal exkluzívny rozhovor pre Šport 50-ročný úspešný kouč, prvý v ére samostatnosti s majstrovským titulom na Slovensku aj v zahraničí.

Radosť z odvedenej roboty

Čo momentálne prežívate?

„Veľkú radosť z odvedenej roboty a z toho, že sa nám to podarilo v konkurencii kvalitného tímu RFS dotiahnuť do úspešného konca. Je veľmi príjemné vidieť ľudí okolo mňa šťastných. Či už hráčov, kolegov, alebo moju rodinu.“

Spomenuli ste si v závere bojov v lotyšskej lige na úspešnú žilinskú majstrovskú jazdu zo sezóny 2016/17?

„Na chvíľu som sa veru počas tejto cesty s FC Riga vrátil k tomu, aké to vtedy bolo. Pustil som si niektoré dôležité okamihy a snažil som sa nájsť niečo, čo by nám pomohlo.

V našom tíme sú totiž len dvaja hráči, ktorí mali skúsenosti so ziskom titulu. Preto som chcel byť pripravený vstúpiť do procesu aj takto, ak by to bolo potrebné.“

Potvrdilo sa, že posledný krok býva najťažší? Tukumsu ste v štyroch predchádzajúcich tohtoročných súťažných dueloch strelili jedenásť gólov, tentoraz ste vyšli naprázdno...

„Áno, nie je to klišé, ale bola to aj naša realita. Mali sme už ťažšie nohy. Boli sme dominantní, herne aj štatisticky, mali sme tuším 30 striel, ale na finálnych rozhodnutiach bola vidieť ťarcha záverečného kroku.

Počítali sme s tým, že to môže prísť, preto sme to chceli upokojiť. Napokon sme uhrali potrebný výsledok, ale nebola to taká grácia, že by sme súpera rozbili ako v predchádzajúcich dueloch.“

Súvisiaci článok

Zaslúži si reprezentačnú ponuku, hovorí o Guľovi dvojnásobný zahraničný šampión (názor experta)

Čítajte viac

Hneď dostali trofej

Ako to vyzeralo po záverečnom hvizde na štadióne? Na zápase pritom nebolo až tak veľa divákov…

„Neviem, či malo vplyv počasie alebo piatkový termín, ale všeobecne tu nie je až taký extrémny záujem fanúšikov ako na nových štadiónoch na Slovensku.

Toto bolo pre mňa jediné prekvapenie, keď som sem prišiel. Predtým v Plzni, v Krakove, či v Dunajskej Strede bol obrovský interes fanúšikov a tu chodilo menej ľudí, ale emócia bola aj tak super.

V porovnaní so Slovenskom tu totiž boli okamžite pripravení odovzdať nám pohár v momente, keď to dotiahneme. Chlapci si to hneď užili s víťaznou trofejou priamo na ploche, a to bola veľmi pekná emócia.

Manažment potom pripravil posedenie pre hráčov aj pre rodiny a bolo to super.“

Čo vás ešte v súvislosti s oslavami čaká? Zároveň však platí, že v stredu hráte finále pohára s FK Auda a zrejme si brúsite zuby na ešte len druhé double v histórii klubu a vaše premiérové trénerské…

„Som rád, že sme majstrovský boj uzavreli ešte pred finále pohára a môžeme sa sústrediť na zisk double, čo je náš cieľ.

Cítim aj z chlapcov, že to veľmi chcú, je to obrovská motivácia. Preto sme už na nedeľu dali tréning, aby sme boli pripravení.

Verím, že všetci chalani po oslavách trafia na ihrisko, pretože ich nasadenie a tréningová morálka je na vysokej úrovni. V tomto smere je radosť s nimi pracovať.

Zisk pohára by bol pre nás opäť veľmi silný moment. A čo sa týka ďalších osláv, priestor na odovzdávanie medailí bude po poslednom zápase, keď doma privítame práve nášho najväčšieho rivala RFS.“

Potreboval nájsť rovnováhu

V lige ste dosiahli bilanciu 27-6-1, pričom RFS prehral až päťkrát a každý ďalší tím v lige mal dvojciferný počet prehier. Z akých herných aspektov vyplýva táto výsledková dominancia?

„Vyznieva to dominantne, ale v každom zápase sme museli ukazovať kvalitu, špeciálne po náročnom vstupe do sezóny. Vtedy sme nemali dobré výsledky, hoci parametre hry, herné aj fyzické, boli slušné. Pomohlo mi to však v tom, že som urobil voči manažmentu a hráčom rýchle a zásadné rozhodnutia, z ktorých niektoré boli až na hrane.

Zjavne to mužstvu prospelo, keďže sme spravili rekord ligy v tom, že sme neprehrali 30 zápasov po sebe. Zároveň sme vyrovnali rekord v počte víťazstiev za sebou, ktorých bolo až pätnásť.

Vedeli sme, že musíme hrať útočne, pretože sme favorit ligy, ale zároveň bolo potrebné si dávať pozor aj na defenzívu. Bez ohľadu na súperov a ligu musíte dbať na rovnováhu, pretože dobrú štandardku a kontru má už každý, aj papierovo slabší súper.

V tomto smere sme sa veľmi posunuli. Zároveň sme urobili progres v intenzite aj v organizácii hry. Dôležité tiež bolo urobiť z dobrých jednotlivcov silný a súdržný kolektív, ktorý pôjde za tým, aby zdemoloval celú súťaž a aby v nej bol najlepší.

Po štvrtom kole (bilancia 1-2-1, pozn.) nám možno nikto neveril, ale ja som bol presvedčený, že vďaka dobrej robote nám to môže vyjsť. Hrá sa totiž štvorkolovo a v dueloch s RFS sme mali možnosť získať dvanásť bodov.

Chlapcom som povedal, že keď ich štyrikrát zdoláme, budeme majstri. Odpovedali mi, že žiaden zahraničný tréner nedokázal v lige dlhý čas zdolať RFS, ale my sme nad nimi dvakrát vyhrali a raz remizovali, takže máme lepší vzájomný zápas. Aj to nás doviedlo k titulu.

Keď sme vyhrali prvý vzájomný duel na ihrisku RFS, chlapci naozaj uverili, že sme na dobrej ceste. A napokon klub po piatich rokoch opäť oslavuje majstrovský titul.

Som rád, že aj s mojím štábom som mohol byť pritom, pretože aj moji kolegovia odviedli špičkovú robotu.“

Čo bola povestná čerešnička?

Ako veľmi vám pomohlo, že ste mali v realizačnom tíme až troch krajanov: brata Norberta Guľu, ďalšieho asistenta Petra Argyusiho a kondičného kouča Martina Kojnoka? Zrejme bola aj vaša podmienka pred začiatkom angažmánu, že pri sebe chcete mať ľudí, ktorým dôverujete…

„Áno a som rád, že to vyšlo. Nebolo totiž vôbec jednoduché dostať ich sem. Tento klub má svoje špecifiká a smerom k príchodu toľkých ľudí nebol príliš otvorený.

Tvrdo som však za tým stál a opäť sa mi len potvrdilo, že keď idete von, potrebujete mať pri sebe práve takýchto ľudí.

V krízových situáciách potom presne viete, na koho sa môžete obrátiť. Po pôsobení v Apollone som si týchto ľudí zobral aj sem a potvrdilo sa, že sú veľmi kvalitní. Aj mňa to zlepšovalo, čo bol môj cieľ.

Zároveň je pre mňa výnimočné, že titul oslavujeme s bratom, znásobuje to moje vnútorné pocity.“

Tento rok ste sa zároveň presvedčili o tom, čo je v živote dôležité, keďže brat prekonal vážne zdravotné ťažkosti, ale opäť sa pripojil k mužstvu…

„Zažili sme najväčšie víťazstvo, že sa po problémoch vrátil do plnej zaangažovanosti v tíme. Samozrejme, že mi záležalo na titule, ale ja som vedel, že som vyhral už predtým, keď sa brat ku nám vrátil.

Keď sme potom boli spolu pri zisku trofeje, bola to už len čerešnička na torte. Zároveň som rád, že Martin a najmä Peter sa v jeho neprítomnosti extrémne kvalitne zhostili aj nových povinností a naozaj mi veľmi pomohli.“

Jedna otázka na odľahčenie: prvý titul ste získali rok po štyridsiatke, tým aktuálnym ste si dali dodatočný darček k júnovej päťdesiatke. Na ďalší azda nebudete čakať do šesťdesiatky, nie?

„Vo futbale si nikdy nemôžete byť ničím istý. Ja som rád, že sa to teraz podarilo a urobím všetko pre to, aby som prípadný tretí pridal čím skôr.“

Musel otočiť kormidlo

Aké sú vaše ďalšie plány? Máte s Rigou zmluvu aj na sezónu 2026?

„Priznám sa, že budúcnosťou som sa ešte nezaoberal. Vedel som, že potrebujeme naplniť túto misiu. Teraz, keď sa nám to podarilo, sa môžeme pozerať ďalej.

Zmluvne to máme uchopené a verím, že aj manažment bude chcieť s nami pokračovať. Mužstvo aj štáb chcem stále vylepšovať, keďže sú tu aj ďalšie lákadlá.

Okrem zisku titulu je to ligová fáza niektorého z európskych pohárov. Keďže sme majstri, šanca prebojovať sa tam je ešte vyššia, čo som už zdôrazňoval aj chlapcom.“

V ére samostatnosti ste ešte len desiaty tréner narodený na Slovensku s ligovým titulom v zahraničnej súťaži. Čo všetko musí do seba zapadnúť, aby sa zrodil takýto úspech?

„V prvom rade musíte mať kvalitných hráčov. Tiež odvahu, pracovitosť a ľudí okolo seba, ktorí idú na maximum.

Celkovo aj prijateľnú konšteláciu situácií v sezóne, ale tiež schopnosť doťahovať zápasy do víťazstiev aj vtedy, keď nejde všetko podľa plánu.

Na lotyšské pomery sme mali k dispozícii veľmi dobrú formulu, ktorej možno málokto veril, ale dokázali sme ju vylepšiť natoľko, že sme zvalcovali ligu a máme šancu získať aj pohár.

Dá sa povedať, že to bol v lige napokon súboj nášho ferrari s mclarenom v podobe RFS a my sme boli lepší v detailoch, preto sme uspeli.

Predtým sme však potrebovali v Lotyšsku otočiť kormidlo. RFS hral vlani ligovú fázu Európskej ligy a doma zdolal Ajax, čiže je to naozaj silné mužstvo.

Keď chcete takúto dominanciu prelomiť, musíte začať robiť niečo inak ako doteraz. Snažil som sa vsadiť na tímovú prácu a také trochu iné líderstvo, na aké boli dovtedy zvyknutí.

Čiže ak to mám zhrnúť, potrebujete nielen dobrých hráčov, ale aj zdravo ambiciózny klub, ktorý má svoje smelé ciele podporené skutočnými základmi.“