Bolo by trestuhodné zahodiť takúto šancu, tvrdí kanonier Starej Ľubovne Brenkus

Útočník Starej Ľubovne Adam Brenkus mal prsty vo všetkých troch góloch Starej Ľubovne v domácom súboji predposledného kola proti Zvolenu (3:0). Na prvých dvoch presných zásahoch sa podieľal asistenciami. Po zmene strán už sám pravačkou vymaľoval gólovú bodku.

Má výrazný podiel na dôležitom triumfe, po ktorom sa zverenci trénera Jozefa Kostelníka odpútali z posledného miesta druholigovej tabuľky. Pred posledným kolom majú pred Humenným jednobodový náskok a v porovnaní s tímom spod Vihorlatu sa v ich prospech prikláňa aj lepšia bilancia zo vzájomných zápasov.

Na domáci duel proti Zvolenu nastupovali „červené líšky“ po sérii troch prehier s imperatívom víťazstva. Išlo práve z týchto dôvodov o psychicky najťažší súboj na jar?

„To by som ani nepovedal. Myslím si, že zápas s parametrami, aké spomínate, mal súboj v Humennom. Domáci duel proti Zvolenu sme už brali tak, že v ňom nemáme čo stratiť.“

Aký bol predzápasový plán?

„Nechceli sme na nič vyčkávať, ale na Zvolen sme chceli vyletieť. Chceli sme dať čo najskôr gól, aby sa nám hralo ľahšie. No nemali sme horizont, do koľkej minúty sa tak musí stať.

To všetko sme si povedali medzi sebou aj my, chalani, už pred rozcvičkou. Zdôraznili sme o čo ide, lebo možno niektorí si to doteraz neuvedomovali.“

Po prvom dejstve ste odchádzali do kabín s dvojgólovým náskokom. Boli ste v tej chvíli už presvedčený, že všetky tri body ostanú doma?

„Kdeže… Druhá liga je totiž vrtkavá súťaž, takže presvedčený nebol nikto. Aj ja som v kabíne upozorňoval spoluhráčov, že je pred nami ešte štyridsaťpäť minút, aby neprišlo k žiadnemu podceneniu.

Som rád, že chalani tieto slová zobrali s maximálnou vážnosťou a po zmene strán sme Zvolen nepustili prakticky do žiadnej vážnejšej príležitosti.“

Tretí gól, ktorého ste boli autorom, vám takpovediac „padol do lona“. Počas prebiehajúcej akcie ste najskôr u hlavného rozhodcu rozhadzujúc rukami reklamovali penaltu, no odrazu ste sa zapojili do akcie a po Bortoliho prihrávke ste sa opreli do lopty, ktorá skončila v sieti. Aké jednoduché…

„Keby som dal viac takých jednoduchých gólov, bol by som rád… Samozrejme, ráta sa každý. Teší ma, že mi to tam padlo, lebo už po prvej Leovej prihrávke som strieľal, no strelu zblokovali.

Aj druhýkrát mi to dal pod seba - stále sa s ním o tom bavím aj na tréningoch, nech to vždy tak urobí - že ja tam budem čakať. Stalo sa a konečne nám to vyšlo.“

Mimochodom, mali ste počas zápasu informácie o priebežnom stave paralelne hrajúceho súboja v Humennom?

„Mali, ale iba z tribúny. Keď Šamorín vyrovnal na 1:1, tak celý štadión začal kričať ,Šamorín do toho!´.“

Vedeli ste aj to, že v nastavenom čase malo Humenné výhodu penalty?

„My hráči sme o tom nemali chýru. Mne to povedal po zápase na trávniku asistent trénera.“

Do Starej Ľubovne ste prišli v zime z Banskej Bystrice a v jedenástich zápasoch ste strelili šesť gólov. Ste s touto bilanciou spokojný?

„Je to pekné číslo, ale nerád sa uspokojujem. Samozrejme, že tých gólov mohlo byť aj viac.“

V tabuľke sa Stará Ľubovňa dostala o bod pred Humenné, s ktorým má aj priaznivejšiu bilanciu vzájomných zápasov. Ako vidíte situáciu v boji o záchranu pred záverečným kolom a na koľko percent ste presvedčený o záchrane Starej Ľubovne?

„Zatiaľ ešte nie je žiadny dôvod na oslavy. Treba ostať stáť nohami na zemi. O tom, že zachránime pre Starú Ľubovňu druhú ligu, som však presvedčený na sto percent.

K poslednému zápasu na trávniku žilinskej rezervy pristúpime tak, ako sme pristúpili k zápasu so Zvolenom. V piatok to malo ešte vo svojich rukách Humenné, teraz to už máme vo svojich rukách my. Bolo by trestuhodné zahodiť takúto šancu, keď už nám ju futbalová šťastena prihrala.“