Eddy Merckx (vľavo) víťazí na klasike Miláno - San Remo 1967. (zdroj: Wikipedia)
V roku 1969 sa medzi fanúšikmi cyklistiky šíril vtip. Prišlo sa na to, že Felice Gimondi a Raymond Poulidor na Tour de France podvádzali. Oboch potrestali. Museli zaplatiť po 50 frankov. Keď šliapali na Col du Tourmalet, držali sa auta, ktoré ich ťahalo. Podvodníci.
A čo Eddy Merckx? Toho nepotrestali? Nie. On totiž ťahal to auto.
Jeho meno je synonymom pre absolútny úspech. Hovorí sa, že keď týždeň nezvíťazil, nemohol z toho v noci spávať. Zasýtil sa len víťazstvami. Aj preto ho prezývali Kanibal.
Vybojoval 525 víťazstiev. Počas sezóny mal aj 150 súťažných dní. Oddych nepoznal. Jazdil celý rok. V zime súťažil na dráhových pretekoch. Vyhral všetko.
V Belgicku mu postavili 6 monumentov a jeho meno nesie aj stanica brusselského metra. Pomenovali po ňom trofej v ankete pre najlepšieho cyklistu sveta. Napísali o ňom 74 kníh a ako rýchly kuriér je zobrazený aj v komixe o Asterixovi.
Najväčší šampión cyklistiky sa narodil pred 80 rokmi.
Šéf tímu naňho kričal: Spomaľ
Šport si podmanil svojim absolútnym nasadením. Nepoznal vypočítavosť. Nikdy nekalkuloval. Na pretekoch bol ako boxer v ringu, ktorý neustále tlčie súpera. Jeho taktika bola prostá: šiel naplno.
Najviac sa s jeho menom spája Tour de France 1969. Premiérový štart premenil na dominanciu. Vyhral všetky klasifikácie.
Vybojoval nielen žltý dres pre celkového víťaza, ale aj zelený v bodovacej súťaži, bodkovaný pre najlepšieho vrchára a vyhral aj kombinovanú súťaž. V tom čase jej líder nosil biely dres a poradie sa rátalo na základe umiestnenia v troch hlavných súťažiach.
Etapy bral útokom. Vyhral dve časovky a pridal víťazstvo v horskej etape do Digne. Na štarte sedemnástej etapy viedol s rozdielom 8 minút a 21 sekúnd. Bol to kolosálny rozdiel. Aj v tých rokoch. Bol istým víťazom.
„Aj to by mi bolo nanič, ak by som spadol a zranil sa. Víťazstvo máte až, keď ste v cieli. Takže som to nebral tak, že to mám isté,“ opisoval pre De Morgen.
Ak by ste chceli Merckxa vystihnúť jednou etapou, jedným momentom, zrejme by to bola 17. etapa na Tour 1969. Cyklisti mali pred sebou brutálny deň v Pyrenejach. V tento deň sa zrodila legenda. Tour je rozhodnutá, ale na to on nehľadí. Pelotón čaká kalvária cez priesmyky Peyresourde, Aspin, Tourmalet a Aubisque.
Je horúčava a Belgičan v polovici etapy nasadí zdrvujúce tempo, ujde všetkým súperom. Na vrchole Tourmaletu má náskok 45 sekúnd. Po zjazde sa k nemu nakloní zo sprievodného auta šéf tímu Faema Lomme Driessens a kričí: “Spomaľ. Počkaj na ostatných.”
Zrodila sa planéta Merckx
Slnko v ten deň pálilo. Nebol dôvod hnať sa. Naopak bol to risk. Kto precení svoje sily, môže stratiť celé minúty. Akoby to však vyzeralo, ak by taký šampión čakal a obzeral sa, kde sú ostatní?
“Dovtedy som bol len chodcom, až potom som sa naplno rozbehol,” opisoval neskôr.
Na vrchole Soulour už mal náskok 5 minút. Šliapal ako stroj. Práve z tejto etapy existuje slávna fotografia. Merckx sústredene hľadí vpred, tečie z neho pot, ústa ma pootvorené.
Etapu vyhral bezmála o 8 minút. V priebehu jedného dňa zdvojnásobil svoj náskok v celkovom poradí. L’Equipe na druhý deň vyšiel s titulkom: Merckxisimo! A novinári písali o novej planéte Merckx. Sám priznal, že na konci etapy trpel. Podstata je v tom, že nič podobné nemusel robiť.
„Čo dosiahol tento subtílny športovec, je ako z iného sveta v porovnaní so všetkým v histórii cyklistiky. Jeho úspech bol živelný. Všetko okolo seba premenil na trosky – v tomto zmysle snahu súperov a koncept samotnej súťaže tiež,“ opisoval riaditeľ Tour Jacque Goddet v L’Equipe.
V poslednej etape ho fanúšikovia oslavovali a skandovali jeho meno. „Bola to najkrajšia chvíľa celej Tour. Práve na toto víťazstvo najradšej spomínam. Napríklad na to ako som vyhral Tour o rok a od dva roky neskôr, si tak dobre nepamätám,“ naznačil.
Nedokázal vypnúť
Merckx bol otrokom svojho vlastného nastavenia. V pretekoch bol neustále vpredu. V každej chvíli sledoval dianie. Bývalý profesionál Patrick Sercu spomína v knihe Merckx od Williama Fotheringhama, že s Rudim Altigom ho chceli viackrát stiahnuť v pelotóne dozadu, aby mu ukázali, aká je tam uvoľnená atmosféra.
“Skúšali sme to znova a znova. Hovorili sme s ním, snažili sa rozptýliť ho, aby si to nevšimol. Bolo to nemožné. Keď klesol na úroveň dvadsiateho jazdca v balíku, rozbehol sa dopredu, aby zistil čo sa deje,” hovoril Sercu so smiechom.
Bolo typické, že neustále striehol. Jazdil na špici a bol pripravený využiť každú príležitosť na útok.
“Snažil som sa byť všade, kde bola šanca. Či prišlo k zmene počasia, otočil sa vietor, alebo sa objavilo stúpanie, s ktorým sme nerátali. Je mnoho okolností, ktoré nemáte pod kontrolou, ale musíte byť na ne pripravený,” vysvetľoval slávny cyklista. Merckx jazdil stále aktívne. Tvoril preteky, útočil a súperov nútil, aby ho naháňali.
Iní velikáni ako Coppi, Anquetil, Hinault, Indurain mali aj dni, kedy si sily rozložili. Spisovateľ Roger Bastide napísal, že Anquetil zrejme mal v nohách o 15-minút lepší čas ako jeho súperi, ale šetril sa a využil to vtedy, keď to potreboval. Merckx? Ako prvé sa snažil získať týchto 15 minút. Keď to dosiahol, chcel viac.
Na Giro si bral 17 bicyklov
V technike bol puntičkár. Hoci v jeho prípade to je slabé slovo. Bol posadnutý. V zadnom vrecku nosil vždy imbus a neustále si upravoval výšku sedla alebo jeho pozíciu. Večer pred pretekmi si do detailov kontroloval na bicykli pomaly každú skrutku.
Jeho posadnutosť viedla k tomu, že doma mal sklad súčiastok. Na Giro v roku 1970 si bral so sebou 17 bicyklov!
Všetky súčiastky starostlivo vyberal s ohľadom na hmotnosť. V jednej sezóne vraj preňho Colnago vyrobilo 27 bicyklov a ten, na ktorom neskôr vytvoril rekord v hodinovke ladili a vyrábali 200 hodín.
Eddy Merckx. (zdroj: Wikipedia)
Posed a súčiastky boli jeho obsesiou, ale nie jedinou. Merckx bol masochista. Nie že sa v tréningu nešetril, on sa až trýznil. Raz pred klasikou Liege – Bastogne – Liege bolo mrazivé počasie. Padal dážd so snehom. “Najhoršie počasie na bicyklovanie,” spomínal Sercu v autobiografii Merckx.
Autom cestoval do Liege deň pred pretekmi. Cestou naďabil na osamelého jazdca.
“Videl som v tej kalamite cyklistu. Netušil som, kto by mohol v takom počasí jazdiť. Bol to Eddy. Sám šiel 100 kilometrov z Bruselu do Liege. Pretože pár dní pred tým nevyhral Valónsky šíp.”
Nasledujúci deň v Liege triumfoval. Vyhral s náskokom 5 minút.
Merckx nad súpermi často tak vyčnieval, že ostatní boli pri ňom šťastní aj za druhú priečku.
“Ak by som nastúpil na preteky bez toho, aby som chcel vyhrať, nemohol by som sa na seba pozrieť. Nie vždy idem na hranicu svojich síl. Ale keď vidím šancu, je trestuhodné, ak ju nevyužijem,” vravel. Na vrchole bol osem sezón od roku 1968 do 1975. Za ten čas vyhral všetky veľké preteky.
Bol som hlupák, priznal o Tour 1975
Zlom v jeho kariére prišiel na Tour 1975. Pretekom dominoval a siahal na ďalší triumf, kým mu na Puy de Dome nedal fanúšik tvrdý úder do brucha. Cesta za triumfom sa zmenila na nočnú moru.
Na druhý deň absolútne nepochopiteľne prišiel v priebehu pár kilometrov o niekoľko minút a zrazu bol druhý za Bernadom Thévenétom. Potom prišiel absolútne smolný pád. Najlepší cyklista histórie spadol v rýchlosti na úrovni chôdze tak nešťastne, že skončil tvárou na zemi. Otriasol sa a etapu dokončil. V cielu mu však zistili zlomenú lícnu kosť a uvoľnený malý úlomok kosti.
Lekár pretekov mu oznámil, že končí. To isté mu zopakoval šéf tímu. Odmietol to. Kvôli zlomenej kosti nemohol príjmať tuhú stravu. Len tekutú. Aj slová len cedil pomedzi zuby, keďže sánkou nemohol dobre hýbať.
Ostávalo päť etáp a Merckx miestami vyzeral akoby prišiel o rozum. Pomiatol sa. Dokázal na Thévenéta získať polminúty. Nakoniec však zvíťazil Francúz. Po dlhých siedmich rokoch skončil Eddy Merckx na GrandTour na inom ako prvom mieste.
Lenže v týchto pretekoch nechal extrémne veľa síl. Neskôr to ľutoval a uznal, že mal radšej odstúpiť. Šiel za hranicu toho, čo jeho telo dokázalo zniesť.
“Bol som hlupák. Prečo som pokračoval? Bolo to šialenstvo. Nikdy som nemal sebevražedné sklony a rozhodne som sa nechcel zabiť na bicykli,” uznal chybu. Ak bol dovtedy strojom, po Tour 1975 bol viac človekom akokedykoľvek predtým.
Od tohto momentu to už nebol ten istý Kanibal. V tridsiatich dvoch rokoch s cyklistikou skončil. Keď sa ho neskôr s ohľadom na úspechy pýtali novinári, čo mu v kariére chýbalo, odvetil svojsky: "Pokoj."
Po skončení kariéry sa venoval trénerstvu, bol aj športovým riaditeľom a dal sa aj na podnikanie. Začal vyrábať to, čo bolo jeho obsesiou – bicykle.
Cyklistiku s obľubou sleduje dodnes. Pred pár rokmi obdivoval aj Petra Sagana.
„Keď som aktívne pretekal, mal som pár silných súperov. Ale naozaj rád by som si zasúťažil so Saganom. Vidím sa v ňom v mnohých ohľadoch,“ priznal slávny Belgičan v roku 2016 pre denník SME.
„Zbožňujem ho. Neustále útočí, je komplexným jazdcom.“
Eddy Merckx
Najslávnejší cyklista histórie vyhral 525 pretekov. Do tohto čísla sú zahrnuté všetky víťazstvá, teda aj úspechy na menších pretekoch ako boli kritériá alebo na dráhových súťažiach.
Na konte má najviac triumfov na monumentálnych klasikách - 19 aj najviac víťazstiev na etapových pretekoch Grand Tour – 11. Double Giro – Tour v jednej sezóne dosiahol tri razy!
Lídrom Tour bol v 96 etapách. Na Gire jazdil v ružovom drese 78 etáp.
Trikrát sa stal majstrom sveta.
V roku 1972 vytvoril svetový rekord v hodinovke - 49,431 km.
