Meno Jonas Abrahamsen je fanúšikom cyklistiky známe minimálne od vlaňajšej Tour de France. Nórsky jazdec tam v drese tímu Uno-X Mobility predviedol v prvých dňoch záplavu únikov a pred pelotónom strávil dokopy 796 km, ale bez víťaznej pointy.
Odmenou mu boli dresy pre lídra vrchárskej aj bodovacej súťaže. Prešiel rok a 29-ročný severan šokuje ešte viac. V 11. etape predviedol víťazný šprint a splnil si sen o triumfe na najväčšej cyklistickej scéne.
Plač a nádej...
To všetko sú len nezaujímavé fakty v porovnaní s tým, že na štart slávnych pretekov sa postavil iba 17 dní po zlomenine kľúčnej kosti a víťazstvo v Toulouse dosiahol presne mesiac po tom, čo sa dozvedel svoju diagnózu o zlomenine kľúčnej kosti.
Časté cyklistické zranenie si privodil na pretekoch Okolo Belgicka, keď ho krátko pred cieľom 1. etapy zrazil na zem jeden zo súperov.
„Keď mi to vtedy v nemocnici oznámili, zrútil sa mi svet. Rozplakal som sa ako malý chlapec. So zlomenou kľúčnou kosťou predsa nemôžem ísť na Tour de France.
Keď som sa však dva dni po zranení posadil na trenažér a začal krútiť pedálmi, dal som si nádej. A potom prišla nominácia na Tour a v nej aj moje meno. Opäť ma zaliali slzy, tentoraz od šťastia,“ vysvetlil 29-ročný Abrahamsen.
Celá etapa v úniku
Nezvyčajne odolný Nór včera strávil takmer celý deň v úniku. Necelých 157 km po cestách a kopčekoch okolo mesta Toulouse so štyrmi vrchárskymi prémiemi nižších kategórií, nebolo mimoriadne náročných.
Zato sa jazdilo veľmi rýchlo a stráviť taký dlhý čas v úniku je vysiľujúce. Z pôvodne päťčlennej skupinky vpredu zostala 15 km pred cieľom už len nórsko-švajčiarska dvojica Jonas Abrahamsen – Mauro Schmid.
Pred silnou skupinou prenasledovateľov s Woutom van Aertom a Mathieuom van der Poelom si udržiavali drobný náskok do polminúty.
Desať kilometrov pred cieľom mali cyklisti pred sebou krátke, ale výživné stúpanie so sekciami do 13% a tam začal svoju stíhaciu jazdu Van der Poel. Holanďan s dynamitom v nohách sa priblížil vedúcej dvojici na 7 sekúnd.
Abrahamsen a Schmid ho už doslova cítili za chrbtom, ale napokon odolali. V závere mal o čosi viac síl Nór, ktorý zvíťazil s náskokom polovice kolesa pred Švajčiarom.
„Od rána som cítil, že dnes to môže vyjsť. Do úniku aj etapy som investoval všetky sily a vlastne od začiatku do konca som jazdil naplno. Bol som na svojom limite, ale neprestával som veriť vo víťazstvo,“ uviedol Abrahamsen na webe LeTour.fr.

Ako u 12-ročného chlapca
Nórsky nezmar pred necelým mesiacom po zlomenine kľúčnej kosti podstúpil operačný zákrok a po ňom šiel na kontrolu do Manchestru k uznávanému odborníkovi.
Ten zostal v miernom šoku, keď videl operované miesto. „Vyzeralo to tak, ako keby sa liečil osem týždňov a nie len pár dní. Hojilo sa mu to tak rýchlo ako 12-ročnému chlapcovi," citoval web iDnes.cz britského lekára.
„Mal zo mňa veľkú radosť. Vravel, že také niečo ešte nevidel a že som asi nadčlovek. A tiež dodržiavam životosprávu. Stravujem sa zdravo a nemám problémy so spánkom. Nič pre mňa nie je nemožné," priznal Abrahamsen.

Žltý dres lídra pretekov si aj po včerajšku udržal Ír Ben Healy (EF Education – EasyPost), ktorý prišiel do cieľa v skupinke favoritov s mankom 3:28 min. Veľa nechýbalo a nemusel v nej byť Tadej Pogačar.
Slovinský favorit utrpel pád krátko pred ochrannou zónou pred cieľom, ale jeden z neutrálnych mechanikov mu rýchlo opravil spadnutú reťaz na bicykli.
Skupina favoritov na čele s Jonasom Vingegaardom a Remcom Evenepoelom viditeľne zvoľnila, až kým si ich Pogačar “nedocvakol”.
„Ďakujem všetkým, že na mňa počkali. Rešpekt!,” povedal do vysielačky svojho tímu UAE Emirates XRG Pogačar. V celkovom poradí zostal druhý s odstupom 29 sekúnd na Healyho.
Pelotón na Tour de France sa vo štvrtok vydá do Pyrenejí. A vzhľadom na náročnosť 12. etapy s 3794 výškovými metrami sa dá predpokladať, že sa bude meniť celkové poradie.
Na posledných 45 km cyklisti musia zvládnuť vrchárske prémie prvej, druhej aj špeciálnej kategórie s cieľovým 13,6 km dlhým výjazdom s priemerom 7,8% do Hautacamu vo výške 1519 m.