Gabriel Földi je jeden z troch majiteľov Levických Patriotov, momentálne najlepšieho slovenského basketbalového klubu. Levičania získali v máji štvrý titul za sebou a majú stále vyššie ambície.
Chcú naďalej hrať v európskych pohároch a posúvať svoje možnosti. So spolumajiteľom a zároveň lekárom Patriotov sme sa rozprávali o ambíciách a ekonomických možnostiach levického klubu.
Basketbal ste si najprv ochytali ako klubový lekár v Leviciach, nemýlime sa?
„Áno, od roku 2009 som si to odpozeral ako lekár. Po konci vtedajšieho generálneho partnera v roku 2013 ma oslovil Ivan Dobrovolný, či by som nepomohol zachrániť mládežnícky basketbal v Leviciach. Spolu s Ivanom Dobrovolným, Tonom Kalmancaiom a Lacim Garajom som do toho išiel.

Zachránil sa mládežnícky a následne aj mužský klub. Ivan Dobrovolný tam bol rok, následne od 2015 ako jeden z konateľov klubu. Od roku 2016 sa obmenili konatelia a pridal sa ku mne Tonko Kalmancai a Marián Varga, od toho času môžeme hovoriť o konsolidácii klubu a odvtedy to ťaháme spolu.“
Museli ste do toho dávať na začiatku vlastné peniaze?
„Samozrejme, na začiatku sme museli. Rozpočet bol úbohý, na úrovni 70-tisíc eur na prvú sezónu. Hrali sme skoro o záchranu, aj keď vtedy sa nevypadávalo. Ako som už spomenul, čo sa týka koncepčnej práce, tá prišla až s nami troma.“
Kto je MUDr. Gabriel Földi?
Narodený v júni 1966 v Leviciach
ORL lekár, basketbal hrával až do odchodu na vysokú školu
Od roku 2009 pôsobil v Leviciach ako klubový lekár
Od roku 2015 konateľ, lekár a športový riaditeľ klubu Patrioti Levice
Prečo ste sa rozhodli pomôcť výraznejšie ako len lekárskymi radami?
„Keď skončil pôvodný klub, v prvom rade sme zachraňovali mládež. Potom sme si povedali, aby mali mladí vzory a víziu, tak sme sa rozhodli pomôcť aj seniorskému klubu. Vtedy sme sa premenovali na Levických Patriotov a mládež sa vrátila pod ŠBK Junior.“
Už vtedy ste rozmýšľali o tituloch a európskych pohároch?
„Všetko prišlo postupne. Možno preto sme tam, kde sme, lebo sme sa do vecí nehrnuli. Ani prvý z piatich titulov, ešte pod vedením trénera Tea Hojča nebol v pláne, skrátka to vyplynulo. Viac nás to naštartovalo. Priorita pre nás bola, aby sme stabilizovali veci, neboli fackovací panák a konkurovali aj najlepším klubom v lige.

Dôležité bolo ukázať aj sponzorom, že to nerobíte len pre seba, ale pre klub a hlavne pre fanúšikov. Museli sme potenciálnym sponzorom ukázať a dokázať, že sa neutopia peniaze, ako sa to stalo v inom športe. Ukázať, že to robíme seriózne a chceme športovo napredovať.“
Stále musíte do klubu vrážať vlastné prostriedky?
„Momentálne do toho vlastné peniaze nedávame. Rozpočet je krytý sponzoringom."
Ak chcete niečo dosiahnuť v Európe, potrebujete približne milión eur.“
Koľko vás stojí sezóna, v ktorej hráte v európskom pohári?
„Ak hráme FIBA Európsky pohár, stojí vás to okolo stotisíc eur. Iné to je v Lige majstrov, kde vám FIBA finančne pomôže. Dostanete peniaze a ešte vám zaplatia rozhodcov, na počudovanie sa tam finančne ľahšie dýcha ako v poradí nižšom pohári.
Celkový rozpočet sa pohybuje do 800-tisíc eur. Ak chcete niečo dosiahnuť v Európe, potrebujete približne milión eur a to sa pohybujeme v oblasti najchudobnejších.“
Máte v Leviciach šancu získať do klubu generálneho partnera?
„Šanca je vždy. Nemáme len regionálnych partnerov. Potenciálny generálny partner vychádza z tých, ktorí dávajú do nášho basketbalu na slovenské pomery relatívne veľa peňazí.
Mať generálneho partnera by bolo super, ale na druhej strane ak máte viac menších sponzorov, je to tiež dobré. Samozrejme, pracujeme na tom, aby sme doniesli viac peňazí.“
Vo vašom kádri sa objavili aj väčšie mená, ako reprezentant Slovinska Miha Lapornik, reprezentant Švédska Felix Terins, alebo viacerí zaujímaví Američania. Máte limit, na akú sumu ste ochotní najviac ísť pri zisku rozdielového hráča?
„Aj v tom, ako postupujeme v kvalite hore, uvedomujeme si, že lepší hráči niečo stoja. História ukázala, že keď do toho nalejete peniaze, nemusí to znamenať hneď úspech a môže nastať katastrofa.
Preto ideme na všetko postupne, sprofesionalizovali sme aj zázemie. Rozšírili sme podporný tím, čo sa týka kondičných trénerov, masérov.

Aj to stojí peniaze, postupne vám narastá počet zamestnancov v klube. Nemôžeme to robiť štyria ľudia a tréneri. K tomu sa zvyšuje kvalita hráčov, keď chcete doniesť takých, ktorí vás posunú ďalej.
Je dôležité ich zaplatiť. Chvalabohu už máme meno v Európe a oveľa ľahšie sa nám rokuje aj s hráčmi, ktorí sú na inej úrovni.
Basketbal je otvorená komunita a hráči si povedia, že hrali v Leviciach a posunuli sa odtiaľto do Francúzska, Izraela či Grécka.
To je pre nás pozitívne, na druhej strane nevieme top legionárov udržať dlhšie ako jednu sezónu, lebo ak má u nás dobrý ročník, inde si zarobí násobne viac.“
Opýtame sa priamo, oplatí sa do Levíc doniesť aj hráča, ktorý berie stotisíc eur za sezónu?
„Hráča s podobnou sumou sme nemali. Okrem toho v basketbale to funguje aj tak, že hráč, ktorý stojí na začiatku prestupového obdobia 10-tisíc eur mesačne, o mesiac alebo dva bude stáť 7 500 eur mesačne.
To sme sa za tie roky naučili. Rozdielového hráča viete získať aj na otvorenú zmluvu, ktorá mu môže plynúť dovtedy, kým klub pôsobí v pohárovej Európe.“
Váš klub získal štyri tituly po sebe, pravidelne hrávate Európsky pohár FIBA. Aký máte ešte sen?
„Naším snom je skupinová fáza Ligy majstrov. To ešte nedosiahlo žiadne slovenské družstvo.
Ak by sa nám to podarilo, je to naplnenie ďalšieho veľkého cieľa. A samozrejme, chceme získať piaty titul za sebou. Bola by hlúposť rozmýšľať inak. Samozrejme, nebude to jednoduché.

Už pred štvrtým titulom som hovoril, že končiaca sa sezóna by bola obrovským úspechom, aj keby sme nevyhrali ligu. V ťažkej skupine pohára FIBA sme odohrali výborné zápasy.
Doma sme jasne zdolali Zaragozu, alebo sme vyhrali na palubovke Bursasporu, čo je top päť tím silnej tureckej ligy. Všetko sú to skvelé a motivačné výsledky do ďalšej práce.“