Žiaľ, občas sa stáva, že počas reprezentačných zrazov nie sú v centre pozornosti hráči na kempe v Senci, ale tí, ktorí z rôznych dôvodov chýbajú. Tak je to aj teraz, keďže na kemp pred súbojmi A-skupiny kvalifikácie majstrovstiev sveta v Belfaste proti Severnému Írsku (piatok 10. 10. o 20.45 h) a v Trnave proti Luxembursku (pondelok 13. 10. o 20.45 h) neprišiel brankár DOMINIK GREIF. Prečo? Pýtali sme sa priamo 28-ročného strážcu svätyne francúzskeho klubu Olympique Lyon.
Prečo nie ste v Senci?
„Pretože sme s vedením futbalovej reprezentácie nenašli spoločnú reč na tému, ako by som sa mal dostaviť.“
Vysvetlite okolnosti.
„Keď som sa ocitol v nominácii, Slovenský futbalový zväz mi kúpil a zaslal letenku na linke Lyon – Budapešť s príletom v pondelok 12.50 h. Nerozumiem, že ľudia z nášho zväzu tvrdia, že by som pricestoval do Senca o pol piatej.
Určite by som prišiel skôr, niekedy medzi 15.30 h – 16.00 h. V sobotu, deň pred zápasom s FC Toulouse, ma kontaktoval technický vedúci národného tímu s tým, že je to neskoro, lebo tréner Francesco Calzona naplánoval na pol štvrtú míting.
Keďže skorší priamy let z Lyonu do Viedne, Budapešti alebo Prahy neexistuje, ponúkol mi dve možnosti. Prvá bola cestovať v nedeľu večer po zápase vlakom do Ženevy. Druhá, vstávať skoro ráno a cestovať s prestupom v Bruseli.
Hovorkyňa národného tímu Monika Jurigová spomenula na tlačovej besede dokonca tri možnosti, ale o tretej naozaj neviem. Čo sa týka prvej možnosti, vlak do Ženevy vyrážal zhruba tri a pol hodiny po finálnom hvizde zápasu v Lyone. Po domácom stretnutí však máme povinnosti voči médiám a sponzorom, stihnúť odchod vlaku bola nesplniteľná úloha.
Čo sa týka druhej možnosti, určite fanúšikovia vedia, že mnohí hráči majú problém zaspať po zápasoch. Súvisí to so zvýšeným adrenalínom, ale aj príjmom energetických a kofeínových prípravkov. Do tejto skupiny hráčov patrím aj ja. Zaspal som asi o pol jednej v noci a aby som stihol odlet cez Brusel, musel by som vstať o pol štvrtej. To bolo pre mňa ozaj nepredstaviteľné.
Chcel som teda využiť priamy let, čo však v národnom tíme odmietali akceptovať. Snažil som sa kompetentným vysvetliť, že som odohral päť zápasov za šestnásť dní. Myslím si, že aj pre vedenie reprezentácie by mal byť komfort hráča cestou na zraz dôležitý.
Keďže sme v tomto smere nenašli spoločnú reč, dohodli sme sa, že do Senca nepricestujem vôbec. Teda, myslel som si, že je to dohoda, lenže po pondelkovej tlačovej besede som sa dozvedel, že som odmietol reprezentovať. Tak to nie je.“
Mário Sauer pricestoval, rozhodol sa ísť vlakom a to hral ten istý zápas ako vy. Nepustili by vás v klube rýchlo po zápase, aby ste ho stihli?
„Opäť pripomínam, že som mal v pondelok možnosť priameho letu, dokonca tri také možnosti. Samotný zväz mi najskôr určil, že mám prísť 12.50 h do Budapešti. Nech si každý sám spočíta, kedy by som autom po diaľnici dofrčal do Senca.
Pre mňa bolo šokujúce, že sa v národnom tíme rozhodli tlačiť na hráčov, aby cestovali vlakom po nociach, prípadne takmer bez spánku ďalší deň s prestupom. Len preto, aby hráč nemeškal pár minút na míting. Snažil som sa to konštruktívne riešiť, ale komunikácia zo strany zväzu bola čoraz agresívnejšia.
Počas nej som sa dozvedel, že ak sa nedostavím načas, budem niesť zodpovednosť. V tom momente som usúdil, že to už nie je komunikácia hodná reprezentácie s reprezentantom. Niekde tu som začal šípiť, že to nedopadne dobre.“
Reprezentácia je to najviac v živote futbalistu. Nestálo vám za to priniesť obetu a cestovať pre potreby národného tímu bez väčšieho spánku s prestupom, keď už odchod vlaku by ste nestihli?
„Samozrejme, že by som to bol ochotný spraviť pre reprezentáciu, ak by išlo o to, že stratím v národnom tíme deň, jeden tréning či noc v hoteli. Ale tu išlo naozaj o pár hodín.
Navyše, bol som nastavený na let, ktorý mi rezervoval futbalový zväz. Preto som to celé nevedel pochopiť. Keď ma technický vedúci kontaktoval so žiadosťou o zmenu prvý raz, tiež mi povedal, že prílet do Budapešti o 12.50 h mal byť podľa neho v poriadku. Potom som si zase vypočul, že v reprezentácii sú tri roky stanovené pravidlá, ktoré všetci dodržiavajú, len ja nie.
Veď aj technický vedúci je v národnom tíme tri roky a rezervoval mi letenku do Budapešti. Čiže o tých pravidlách nevedel? Skôr to vyzerá tak, že toto pravidlo vzniklo v piatok večer.
Ale v podstate to ani nie je dôležité. Podľa mňa je dôležité to, že kompetentným v národnom tíme by nemalo byť jedno, v akom stave pricestujú hráči. Zvlášť, keď hovoríme o minimálnych časových rozdieloch. Celá táto téma mi príde absurdná a banálna. Navyše, hneď som povedal, že ak by som aj videomíting zmeškal, čo si stále myslím, že by som ho stihol, aj tak by som ho rád dodatočne absolvoval s jedným z množstva z členov realizačného tímu.
Túto možnosť som nedostal. Spomenuté dve alternatívy pre mňa naozaj neboli akceptovateľné a fakt, že ich akceptoval iný hráč, z môjho pohľadu ešte neznamená, že by sa mali stať štandardnými. Lebo nie je správne dostávať hráčov do nelogických a nekomfortných situácií.
Najmä, pokiaľ ide o príchod s pätnásť či dvadsaťminútovým potenciálnym omeškaním.“
Keby ste vstali skôr a leteli cez Brusel, kedy by ste dorazili do Senca?
„Ak by sa pri prestupe nič nepokazilo, čo sa mimochodom stáva, tak by som do Viedne dorazil 11.30 h, čiže krátko po jednej by som bol v Senci s tým, že by som spal dve hodiny alebo vôbec a pritom sa presúval cez Brusel.
Zopakujem, ak by zostala v platnosti pôvodná dohoda so zväzom, prišiel by som asi dve a pol až tri hodiny neskôr s tým, že by som sa v pokoji navečeral, zbalil, vyspal a pricestoval.“
Keď už ste nevyužili ani jednu z ponúkaných možností, nezvažovali ste predsa len možnosť pricestovať cez Budapešť a ak by ste termín brífingu nestihli, ospravedlniť sa trénerovi a spoluhráčom?
„Nie, lebo neskoro večer zo soboty na nedeľu pred zápasom ma už kontaktoval priamo tréner Francesco Calzona. Z jeho správy som pochopil, že mám dve možnosti.
Doslova sa vyjadril, či akceptujem jeden z ponúkaných variantov cestovania, alebo má donominovať ďalšieho brankára. To som vnímal ako jasnú správu, že buď prídem tak, ako chce, alebo ani nemám chodiť.
Nikto mi síce nepovedal na rovinu, že chodiť nemám, ale z tohto to bolo zrejmé. Navyše, podľa môjho názoru má hráč na reprezentačný zraz cestovať s radosťou a nie s tým, že ide niesť nejaké následky.“
Je vám jasné, že veľká časť verejnosti bude tvrdiť, že hráč má pre potreby národného tímu zniesť všetko. Nemyslíte si, že je na tom kus pravdy?
„Pozrite sa, moja situácia je špecifická. Ako jediný slovenský brankár som odchytal celú minulú sezónu v jednej z top piatich európskych líg. Napriek tomu ma tréneri nepovolali na septembrový zraz národného tímu.
Teraz som mal cestovať po nociach vlakom, alebo bez spánku s prestupom cez Brusel, aby som náhodou nemeškal pätnásť minút?! Opakujem, myslím si, že príchod 15.30 h by som s veľkou pravdepodobnosťou stihol.
Ak nie, možno by som meškal asi štvrťhodinku. Toto naozaj nie je téma o tom, čo som ochotný obetovať pre reprezentáciu. Skôr ide o to, akú absurdnú požiadavku na mňa mali.“
Argument, že všetci hráči splnili stanovené podmienky, neberiete?
„Nie, lebo každý sme v inej situácii. Dá sa porovnávať to, čo chceli po mne s tri a polhodinovou cestou z Prahy autom? Je bežná prax, že vedenie zväzu kupuje hráčom letenky na prvé priame lety.
Predpokladám, že väčšina z chalanov mala to šťastie, že im to časovo vyšlo. Možno niekomu krivdím, ale ak sa našli viacerí takí, ktorí boli ochotní podstúpiť niečo podobné, ako som mal podstúpiť ja, nie je to jednoducho správne.
Myslím si, že vedenie národného tímu by nemalo očakávať od reprezentantov automaticky, že budú bez ohľadu na okolnosti k dispozícii v presne stanovený čas.
Nabudúce príde požiadavka, aby sme cestovali stopom? Kde sú hranice toho celého? Z môjho pohľadu je to naozaj banálna téma.“
Keďže ste ju definitívne rozlúskli až po nedeľnom ligovom zápase, malo to na vás vplyv aj v dueli s Toulouse (1:2)?
„Bolo to nepríjemné. Deň pred zápasom sedíte v hoteli a dostávate správy o zodpovednosti… Človek sa chce chystať a koncentrovať na svoju robotu, mal som na programe rôzne mítingy a videoanalýzy. Popri tom mi hlavu zamestnávala táto situácia.
Myslím si, že to nebolo voči mne férové. Ale počas zápasu som na to nemyslel, to by som klamal, keby som povedal áno. Nič to však nemení na tom, že takto vedenú komunikáciu s hráčom považujem za nehodnú národného tímu.“
Ako ste teda prežívali zápas?
„Nebolo to nič extra. Zo soboty na nedeľu som nespal ani minútu. Aby toho nebolo málo, v mojej hotelovej izbe sa objavili ploštice, ktoré ma štípali a jedli zaživa celú noc.
Čiže som sa nevyspal a bol som počas zápasu bez energie a extrémne unavený. K tomu všetkému sme prehrali gólom v nadstavenom čase. Čo vám poviem, úžasných 24 hodín za mnou.“
Inkasovali ste až v piatom súťažnom zápase za Olympique Lyon. To si musíte ceniť!
„Prvý dojem je dôležitý, lebo sa nedá nahradiť. Som rád, že sa mi ho podarilo zanechať dobrý, hoci pachuť po nedeľnom dueli stále cítim. Priznávam, lákalo ma aj prekonanie rekordu klubovej legendy Huga Llorisa. Len on a ja sme vychytali vo svojich prvých zápasoch za Lyon štyri čisté kontá.
Ak by som tých pár minút neinkasoval, primát by zostal už len mne. V 87. min som dostal vlastný gól a v 96. min som inkasoval druhýkrát… Naozaj, nechýbalo veľa. Pritom zdanlivo sme mali priebeh zápasu pod kontrolou. Samozrejme, ešte viac ako rekord ma škrie, že sme prišli o tri body.
Paríž remizoval a ak by sme zvíťazili, boli by sme teraz na čele tabuľky. Mám pocit, že sme súperovi odovzdali body. Sme mladé mužstvo, aj takéto zápasy nás učia a posúvajú ďalej. Nie je to koniec sveta, ale určite ma to škrie a mrzí.“
Úprimne, stále si myslím, že je to absurdná situácia a trochu mi aj krivdia.“
Ako v klube vnímali vaše rozhodnutie neodcestovať na zraz národného tímu?
„Bola to živá téma, takže v klube o tom nemali veľa informácií. Ja sám som po zápase ešte nevedel, čo sa bude diať. Správu od trénera Francesca Calzonu som si totiž prečítal až po skončení duelu, v deň zápasu som sa tomu už nechcel venovať.
Až po súboji s Toulouse som mu teda definitívne odpovedal, že ak situáciu vníma takto, bude teda lepšie, ak donominuje brankára, ktorý bude schopný prísť o tie dve hodinky skôr ako ja.
O to vtipnejšie je, že som sa dozvedel, že neprišiel (Dominik Takáč) a tiež chýbal na mítingu, lebo bol v zahraničí a ani on nemohol pricestovať načas. V klube som potom informoval kompetentných, boli z toho prekvapení a vôbec nerozumeli celej situácií. Športový riaditeľ mi stále hovoril, že mi ide priamy let z Lyonu do Budapešti aj Viedne.
Ja som mu zase dookola hovoril, že o tom viem, ale v reprezentácii nie je postačujúci a lepšia alternatíva je, aby som šiel vlakom.“
Máte na vaše rozhodnutie reakcie od reprezentačných spoluhráčov?
„Nie.“
Ste pripravený na fakt, že tréner Francesco Calzona vás po tomto už nikdy nenominuje?
„Áno.“
Reprezentácia odštartovala kvalifikáciu ziskom šiestich bodov za vynikajúce víťazstvo nad Nemeckom (2:0) a vydretý triumf na pôde Luxemburska (1:0). Budete aj napriek všetkému sledovať októbrové duely s napätím a fandiť spoluhráčom?
„Samozrejme! Dúfal som, že sa táto situácia vyrieši v tichosti a že ľudia zo zväzu zvolia inú formu komunikácie. Veril som, že celá téma neprenikne na verejnosť.
Mrzí ma, že dnes musím reagovať a prilievať olej, aby som sa obhájil. Aj ja by som bol radšej, ak by bola hlavná téma príprava mužstva. Veď ja vôbec nie som dôležitý, o čom svedčí aj moje vyťaženie v národnom tíme, ktorý dobre funguje i bezo mňa.
Necítim sa komfortne v tejto situácii. Vôbec by som o nej nehovoril, lenže mi po stanovisku národného tímu vybuchol telefón, takže som to považoval za dôležité. Úprimne, stále si myslím, že je to absurdná situácia a trochu mi aj krivdia. V prvom rade, neodmietol som reprezentáciu, iba som žiadal podmienky hodné reprezentanta.
Nočná cesta vlakom, ani dvojhodinový spánok a následná cesta s prestupom do toho nespadajú. Samozrejme v prípade, že existuje možnosť priameho letu.“
5
štartov za slovenskú reprezentáciu si pripísal Dominik Greif.
Stanovisko reprezentácie
„Dominik Greif odmietol prísť na tento zraz. Nastúpil v nedeľu o 15.00 h v zápase proti Toulouse, za ktorý hral Mário Sauer. Tréner Francesco Calzona potreboval mať na pondelkový míting o 15.30 h všetkých hráčov k dispozícii.
Pôvodný let mali obaja spomenutí z Lyonu do Budapešti, ale prišli by o pol piatej. Obom hráčom sme dali tri možnosti, ako sa dostaviť tak, aby míting stihli.
Prvá bola, že by išli vlakom z Lyonu do Ženevy, kde by prespali v hoteli a ráno by absolvovali let do Viedne s tým, že do Senca by pricestovali o jednej. Túto možnosť prijal Mário Sauer.
Dominik s ňou nesúhlasil a dostal ďalšiu možnosť, že by prespal doma, autom by išiel do Ženevy, odtiaľ letecky do Viedne. Tretiu možnosť mal letieť ráno z Lyonu o siedmej do Bruselu, následne z Bruselu do Viedne a tiež by prišiel okolo jednej.
Keďže ani jedna z možností mu nevyhovovala, rozhodol sa, že na tento zraz nepríde. Napriek tomu, že ostatní hráči, ktorí tiež hrali v nedeľu, do 15.30 h prišli.
Jediný, ktorý dostal výnimku od trénera, je Dávid Ďuriš. On bol pritom ochotný po zápase za Rosenborg sadnúť do auta, šoférovať šesť hodín, aby stihol lietadlo z Osla a prišiel načas.
e to by bolo riskantné, a tak sme sa rozhodli, že letieť bude v pondelok o dvanástej z Trondheimu, keďže iné možnosti neboli.
Namiesto Dominika Greifa sme povolali Dominika Takáča, ktorý bol v zahraničí, no rozhodol sa prísť a v utorok ráno sa pripojí k mužstvu,“ povedala hovorkyňa národného tímu Monika Jurigová.
