LUKÁŠ HARASLÍN patrí k oporám nášho národného tímu. Výber trénera Francesca Calzonu si však v septembrových zápasoch proti Nemecku (2:0) a Luxembursku (1:0) musel poradiť bez krídelného útočníka, keďže ten si v posledný augustový deň poranil slabiny.
Kapitán tímu AC Sparta Praha je už späť v akcii, pričom za český klub stihol nastúpiť v dvoch zápasoch ako náhradník. Na mediálnom termíne slovenskej reprezentácie odpovedal 29-ročný futbalista na otázky novinárov.
Čo vravíte na nedeľňajšie derby medzi Spartou a Slaviou, v ktorom sa zrodila remíza 1:1?
„Ako by povedali Česi, bola to klasická bramboračka. Napriek tomu, že padli dva pekné góly, tak v prvom polčase to s futbalom nemalo veľa spoločného.
Bolo to tam veľmi veľa prerušení a faulov, no vedeli sme, že derby bude také.
Stále sme sa snažili hrať svoju hru a bolo nám jasné, že oni sa budú chcieť kúskovať. Už po zápase som povedal, že ma to mrzí, pretože sme stratili dva body.“
Keďže sa vraciate po zranení, väčšinu derby ste sledovali z lavičky. V televíznom zábere bolo vidno, ako intenzívne to prežívate…
„Vždy je to ťažšie, keď hráč sedí v takomto zápase na lavičke a nemôže chalanom pomôcť na ihrisku. Ale aj napriek tomu som sa z lavičky snažil byť nápomocný a to takým spôsobom, že som sa prihovoril najbližšiemu hráčovi a snažil som sa ho upokojiť.
Súper sa nám chcel dostať do hláv, a preto sme museli krotiť emócie. Boli sme to my, kto mal bližšie k víťazstvu, ale nepodarilo sa nám to. Stále sme však na čele tabuľky a všetko máme vo svojich rukách.“
Toto derby bolo pre vás špeciálne v tom, že keď ste v 71. min prišli na ihrisko, premiérovo sa tak stalo v pozícii kapitána Sparty. Čo to pre vás znamená?
„Hneď po zvolení za kapitána som povedal, že je to obrovská česť. Som nesmierne rád, že som si vybojoval takúto pozíciu, pretože to naozaj nebolo ľahké. Ako sa hovorí, Slováci to v Česku nemali nikdy ľahké, obzvlášť v Sparte.
Teší ma to a beriem to s pokorou. Na mojom štýle a postoji sa ale nič meniť nebude. Snažím sa držať kabínu pokope a vyriešiť každý problém hneď na začiatku.“
Podľa českých novinárov vás kapitánska páska zmenila k lepšiemu. Súhlasíte?
„Vždy, keď idem na tlačovku, tak hľadajú niečo, do čoho by si rypli. Minule mi vraveli, že sa mi strelecky nedarí, na čo som zareagoval, že možno je to tou páskou. Stále sa snažia niečo nájsť.
Ja som však povedal, že ak by som aj nedával góly a dávali by ich všetci okolo mňa, tak stále môžeme vyhrať ligu.
Tešiť sa v takom prípade budeme všetci spoločne. Jediný rozdiel je len v tom, že teraz je ma možno viac vidieť pod vplyvom tej pásky.“
V závere nedeľňajšieho zápasu ste pomáhali vášmu klubovému protihráčovi a zároveň reprezentačnému spoluhráčovi Ivanovi Schranzovi. Bol to len kŕč, alebo niečo vážnejšie?
„Zdržoval.“
To vaše posledné zranenie vás stálo účasť v septembrovom zápase proti Nemecku. Ako si na neho budete spomínať?
„Budem spomínať len v dobrom, keďže sme zdolali Nemcov, čo sa nestáva každý deň. Samozrejme, že som bol veľmi rád za chalanov. Už pred duelom som povedal, že budem veľmi držať palce Leovi Sauerovi.
Veril som, že sa strelecky presadí. Nielen on, ale aj celý tím odohral výborný zápas.
Klobúk dolu pred Leom, že v takom veku a v takom zápase predviedol výborný výkon. Sledoval som to z tribúny a tešil som sa.“
Hneď po zápase sa objavili poznámky typu, či sa po takomto výkone Lea Sauera nezačínate obávať o svoje miesto. Takže?
„Taký je futbal. Ja som za Lea rád a bol by som asi hlupák, keby som povedal, že som nebol šťastný z toho, aký výkon predviedol. Hral výborne a to isté predvádza aj vo Feyenoorde Rotterdam.
Keď mám tú možnosť, tak si pozriem jeho klubové zápasy. Niekedy to môže byť naša zbraň, že Leo unaví obrancov do 70. minúty a potom tam nabehnem.
Voľba je na trénerovi a podľa mňa bude hrať vždy ten, kto bude mať v daný moment najlepšiu formu. Nemyslím len tú na tréningu, ale aj z klubu.“
V piatok nastúpi náš národný tím v Severnom Írsku. Hrať sa bude v Belfaste vo Windsor Parku, kde sa v novembri 2020 konal rozhodujúci zápas o postup na európsky šampionát. Vy ste tam vtedy necestovali, pretože ste boli v Taliansku v karanténe po tom, čo ste boli pozitívne testovaní na Covid-19. Ako ste to vtedy všetko znášali?
„Bolo to ťažké, pretože tam bol Covid-19 a ja som ho práve chytil. Sedel som doma a z obývačky som sledoval ten zápas. Chalanom som veril a držal som im palce. Počas toho stretnutia som prežíval také emócie, že sa mi vrátila späť teplota.
Tentokrát má čaká nielen súboj proti Severnému Írsku, ale aj proti vlastnému trénerovi, keďže Diarmuid O’Carroll pracuje ako asistent v Sparte a taktiež v severoírskom národnom tíme.
Od začiatku sú medzi nami tie klasické podpichovačky, blížiaci sa zápas sme sa riešili celú nedeľu. Úplne sme pri tom zabudli na to, že nás čaká večer derby. Medzi nami je aj stávka, tak uvidíme.“
V derby proti Slavii a aj predtým vo štvrtok v Konferenčnej lige proti Shamrock Rovers ste do hry prišli ako náhradník na dvadsať a viac minút. V akom ste momentálne stave?
„Musím priznať, že po zranení som sa trošku obával svojho návratu a premýšľal som nad tým, či budem cítiť nejaký deficit alebo bolesť. Od prvého tréningu s mužstvom som však žiadnu bolesť nepocítil.
Dali ma dobre dokopy. Verím, že budem pripravený na sto percent. Presne tak, ako som to cítil pred stretnutiami so Shamrockom a Slaviou.“
Po dvoch septembrových víťazstvách je slovenský národný tím na čele kvalifikačnej tabuľky. S akými očakávaniami prichádzate na zraz?
„Dá sa povedať, že tento tlak sme si na seba vytvorili sami. Ale je to pozitívny tlak, keďže do októbrových zápasov ideme s plným počtom bodov.
V minulosti sme možno my mali rešpekt pred súpermi, no teraz to môže byť naopak. Ale budú to nové zápasy, v Severnom Írsku sa bude začínať za stavu 0:0. Videli sme, že v stretnutí s Nemeckom sme dominovali, no potom v Luxembursku sme si museli počkať na jednu šancu a tá rozhodla.
Zápas so Severnými Írmi bude náročný. Vieme, aký štýl hry vyznávajú a že to bude o osobných súbojoch. Diarmuid O’Carroll má u nás v Sparte na starosti ofenzívu a vo vzájomnej debate žartoval, že budú hrať ako v ragby.
Nakopnú loptu dopredu a potom budú kompaktní. Takže možno to budeme my, kto bude mať loptu častejšie vo svojej moci.“
Tak ako máte sviatok futbalu, tak je príchod dieťaťa sviatok v rodine.“
V septembri chýbali v reprezentácii viacerí hráči, medzi ktorými ste boli aj vy. Teraz bude chýbať Stanislav Lobotka, ktorý sa v nedeľu večer zranil v ligovom zápase a prítomnosť Dávida Hancka je otázna. Pridáva to hráčom na sebavedomí, ak vidia, že reprezentácia vie byť úspešná aj napriek absenciám?
„Je len plus, že každý hráč, ktorý dostane šancu v reprezentácii, tu zo seba odovzdá maximum a zamotá hlavu trénerovi. Ten potom má na výber nie z dvanásť, ale z dvadsaťpäť hráčov.
V tréningoch tu pracujeme na tom, aby sme boli stále lepší. Samozrejme, ono to potom pridá na sebavedomí. V takom prípade sa nemusíme báť aj silnejších súperov.
Ale ako som už povedal, pred nami je teraz ťažký dvojzápas a musíme si dobre nastaviť hlavu. Musíme urobiť všetko preto, aby sme sa čo najrýchlejšie dali dokopy tí, ktorí budú môcť hrať. Cieľ je podať stopercentný výkon.“
Ak nastúpite, nepríde vám zvláštne, že za vami nebude Dávid Hancko?
„Ale bude… Tak ako máte sviatok futbalu, tak je príchod dieťaťa sviatok v rodine. Ja som mu povedal, nech to skúsia vydržať aspoň do 15. či 16. októbra a potom môže osláviť víťazstvo a tiež narodenie bábätka. Uvidíme.“
