Basketbalisti BC Prievidza opäť zažijú európsku jeseň. Po roku sa prebojovali do skupinovej fázy prestížnej súťaže FIBA Europe Cup, keď napriek prehre proti KK Cibone získali miestenku ako „lucky looser.“
Svoje sily si zmerajú proti chorvátskej Cedevita Junior, cyperskému Keravnosu a severomacedónskému Pelistersomu. Nielen o tom sme sa bavili s trénerom BC Prievidza – Garethom Murraym.
Emócie kvalifikácie
Ako ste prežívali záverečné momenty kvalifikácie proti KK Cibona? Aj keď ste nepostúpili priamo, získanie miestenky ako "lucky loser" je obrovský úspech – čo to pre vás znamená?
„Je to veľký úspech pre celý klub. Už pred zápasom sme vedeli, ako musí dopadnúť domáci zápas a aké skóre potrebujeme udržať. Bolo to trochu o matematike – počítaní bodového rozdielu a celkového skóre.
Vedeli sme, že musíme držať zápas vyrovnaný, aj preto sme sa pôvodne nechceli dostať do predĺženia, hoci napokon k nemu došlo.
Z pohľadu ďalšieho vývoja to však dopadlo pre nás priaznivo – čaká nás skupina s tímami na porovnateľnej úrovni, kde máme reálnu šancu uspieť, získať víťazstvá a zabojovať o postup do druhej fázy.
Prirodzene, priame postúpenie by znelo lepšie a vyzeralo efektnejšie, no ak sa na to pozrieme realisticky, táto skupina nám dáva väčšie možnosti.
Pre klub je to mimoriadne dôležitý moment. Účasť v európskej súťaži patrí medzi hlavné ciele vedenia, sponzorov, ale aj nás – hráčov a realizačného tímu. Je to odmena za prácu, ktorú sme spoločne odviedli“
Prievidza má bohatú históriu v európskych súťažiach. Čo bolo kľúčové v príprave na kvalifikačný dvojzápas proti Cibone, aby ste sa dostali do skupinovej fázy FIBA Europe Cup?
„Kľúčové bolo spraviť z hráčov tím – na to sme mali šesť až sedem týždňov intenzívnej práce. Kvalifikácia je veľmi špecifická, pretože už na samom začiatku sezóny prináša obrovský tlak.
Väčšina súťaží trvá šesť až osem mesiacov a rozhoduje sa až v play-off, no tu musíte byť pripravení podať vrcholný výkon hneď po krátkej príprave.
Zamerali sme sa preto na to, aby boli hráči fyzicky pripravení, aby si vybudovali vzájomnú chémiu, tímovú identitu a mentálnu odolnosť.
Všetko sme urobili k tomu, aby sme zvládli veľmi dôležité zápasy už v úvode sezóny.“
Bez veľkých prekvapení
Čo vás najviac prekvapilo na zápasoch proti Cibone?
„V podstate nič zásadné. Vedel som, akých hráčov Cibona má, poznal som ich trénera aj chorvátsky štýl basketbalu, takže som približne vedel, čo môžeme očakávať. Je to kvalitný a skúsený tím – s niekoľkými bývalými hráčmi Euroligy a basketbalistami, ktorí pravidelne nastupujú v ABA lige.
Ich legionári prišli z popredných súťaží v Nemecku a Rusku, takže sme vedeli, že nás čaká náročná konfrontácia.
Podarilo sa nám vidieť niekoľko ich zápasov a dobre sa na nich pripraviť. Mali sme teda jasnú predstavu o úrovni, ktorej budeme čeliť. V prvom zápase sme odohrali veľmi dobrý prvý polčas, podobne aj v odvete doma v Prievidzi.
Pre nás ako mladý tím je teraz najdôležitejšie udržať takýto výkon dlhodobo a byť konzistentní počas celého roka.“
Domáci zápas proti Cibone mal dve tváre. Prvý polčas dopadol dokonale, druhý bol presný opak. Ako to vidíte?
„V prvom polčase sme dokázali zastaviť ich útok, zahrali sme výborne v defenzíve a z toho sme ťažili v rýchlych protiútokoch.
Dostali sme sa k jednoduchým trojkám, premieňali sme ich a celkovo sme mali veľmi dobrú streľbu.
V druhej polovici zápasu sa však situácia zmenila. Súper spomalil tempo, my sme už nezískavali toľko lôpt a nedostávali sa do prechodovej fázy.
Potom, keď sa aj dostanete k strele, nie všetko vám tam padne – to je jednoducho basketbal. Aj preto je taký zaujímavý – chvíľu vám padá všetko, inokedy nie. Sú zápasy plné vzostupov a pádov, niekedy má sériu jeden tím, inokedy druhý.
Cibona pritom neurobila nič zásadne iné – len my sme prestali premieňať otvorené strely a nedokázali sme ubrániť niektoré situácie. Oni pritvrdili v hre pod košom, snažili sa viac kontrolovať tempo.“
Súperi v skupine
V skupinovej fáze FIBA sa stretnete s chorvátskym Cedevita Junior, cyperským Keravnosom a severomacedónskym Pelistersom. Ako hodnotíte súperov?
„Sú to zaujímaví súperi. Neprichádzajú síce z najsilnejších líg, ale každý z týchto tímov hrá úplne iným štýlom basketbalu. Macedónska liga je iná ako cyperská, cyperská sa zas líši od chorvátskej – a všetky tieto súťaže sa v mnohom odlišujú aj od našej domácej ligy na Slovensku.
Práve to je podľa mňa najväčšia výzva v európskych súťažiach – prispôsobiť sa rôznym herným štýlom. Ak hráte stále proti rovnakému typu tímov, viete, čo čakať. No v týchto zápasoch je každý súper iný, má inú skladbu kádra a iné silné stránky.
Toto bude už moja tretia sezóna vo FIBA Europe Cupe, no proti týmto konkrétnym tímom som ešte nikdy nehral. Aj to je na tom zaujímavé – postupne spoznávať nové kluby a nové herné identity.
Myslím si však, že sú to mužstvá, s ktorými môžeme plnohodnotne súťažiť. Naším cieľom je vyhrať čo najviac zápasov a pokúsiť sa postúpiť do druhej fázy. Bude to náročné, no verím, že máme na to, aby sme sa o to pobili.“
Čo si myslíte, ktorý súper bude sedieť BC Prievidza najviac?
„Zatiaľ sme si tieto tímy ešte detailne neanalyzovali. Včera sme odštartovali domácu ligu, ďalší zápas nás čaká v stredu a potom v sobotu – a hneď po tom začíname európsku súťaž. Takže pred jej štartom odohráme ešte dva ligové duely.
Určite sa potom pustíme do dôkladného skautingu a prípravy na jednotlivých súperov, no momentálne je ťažké povedať, ktorý z nich bude pre nás najľahší.“
Ako hodnotíte náročnosť skupiny D?
„Nie sú to tímy z päťky najlepších európskych líg. Ak by sme porazili Cibonu a skončili na prvom mieste, čakali by nás súperi ako Dijon z francúzskej najvyššej súťaže, Lusignano z talianskej ligy a Bischkemi, ktorý dobre poznám – na papieri by to bola omnoho náročnejšia skupina.
Ale, ako som už hovoril, basketbal je nevyspytateľný. Skupina, do ktorej sme sa dostali teraz, je pre nás z praktického hľadiska výhodnejšia než keby sme vyhrali s Cibonou.
Bez toho, aby som podceňoval našich súperov, toto zloženie nám jednoducho viac vyhovuje – herne aj výkonnostne, pretože lepšie zodpovedá našej aktuálnej úrovni.“
Najväčšia výzva
V zápasoch proti Cibone ste potvrdili, že viete hrať vyrovnane aj s kvalitnými európskymi súpermi. Na ktoré aspekty hry sa teraz musíte zamerať, aby ste v skupine D dominovali?
„Myslím, že kľúčová je najmä konzistentnosť – predovšetkým od nás samých. Dokážeme hrať dobrý basketbal 15–25 minút, no na tejto úrovni musíte byť na najvyššej úrovni viac ako 35 minút.
Potrebujete sústredenie, disciplínu a jasnú predstavu o tom, čo chcete na palubovke dosiahnuť. Basketbal na tomto leveli je náročný, no hlavnou výzvou je udržať si konštantnú koncentráciu počas celého zápasu.“
Zápasy proti ktorému tímu vidíte ako najväčšiu výzvu?
„Pravdepodobne by som vybral Cedevitu Juniors, hlavne kvôli ich štýlu hry. Ide o tím s väčšími a fyzicky silnými hráčmi, ktorí nastupujú v chorvátskej lige. Ak by som sa pozeral len na papier, tento zápas by vyzeral ako náročnejší.
Na druhej strane, musíme cestovať do Macedónska či na Cyprus, kde nás čakajú úplne odlišné štýly basketbalu. Nechcem podceňovať ani jeden tím ani tvrdiť, že jeden je lepší než druhý – každý zápas prináša svoje špecifiká.“
Atmosféra na domácom zápase proti Cibone bola elektrizujúca. Čo očakávate od fanúšikov počas európskej jesene v športovej hale v Prievidzi?
„Každý zápas v Prievidzi je podľa mňa elektrizujúci. Atmosféra je úžasná – fanúšikovia spievajú, bijú do bubnov a prejavujú obrovskú vášeň pre basketbal.
Niečo takéto inde na Slovensku neuvidíte – ani počet ľudí, ktorí prídu na zápas, ani to, ako sa o basketbale hovorí po celom meste. Prievidza je jednoducho basketbalové mesto.
Snažili sme sa zložiť tím, ktorý bojuje do poslednej sekundy a nikdy sa nevzdáva – presne takú mentalitu majú aj fanúšikovia. To je podľa mňa kľúčové. Samozrejme, basketbal je nevyspytateľný – niekedy vám padá všetko, inokedy zasa nie. Nie je jednoduché vyhrať každý zápas, aj keď každý od vás očakáva víťazstvo.
Sú dni, keď nepremeníte ani jednoduchú strelu, a možno aj prehráte niekoľko zápasov. Ale atmosféra a mentalita fanúšikov sú pre nás inšpiráciou a snažím sa, aby sa táto energia preniesla aj na palubovku.“
Ciele Prievidze
Skupinová fáza FIBA Europe Cup štartuje 14. októbra. Aké sú vaše ciele?
„Či skončíme na prvom mieste, alebo na druhom s prihliadnutím na bodový rozdiel, cieľ zostáva rovnaký – postúpiť do druhej fázy.
Samozrejme, nie je to jednoduché a nie vždy sa všetko dá dosiahnuť presne podľa plánu, ale toto je náš cieľ. Nejde nám len o to byť v skupine a „byť tam pre zábavu“ – chceme zabojovať a postúpiť ďalej.“
FIBA Europe Cup je síce menej prestížna súťaž než Liga majstrov, no stále je veľmi náročná. Ako vnímate úroveň tejto súťaže a v čom vidíte rozdiel medzi BC a ostatnými účastníkmi?
„Liga majstrov je samozrejme o úroveň vyššie než FIBA Europe Cup. Tímy, ktoré nepostúpia do Ligy majstrov, sa následne zapoja do FIBA Europe Cup, takže aj táto súťaž je veľmi náročná. Treba si uvedomiť, že nie každý dostane šancu hrať v Európe – a my to rozhodne nepovažujeme za samozrejmosť.
Chceme predviesť našu najlepšiu hru, ukázať Prievidzu v čo najlepšom svetle a vrátiť ju na mapu európskeho basketbalu. Klub už v minulosti dosiahol úspechy v európskych súťažiach a naším cieľom je zopakovať tieto výkony. Tento rok je pre nás druhou sezónou po sebe, kedy súťažíme v tejto súťaži.
Úroveň je veľmi vysoká – basketbal, ktorý sa tu hrá, je kvalitný, sú tu silné tímy a vyhrať zápas vôbec nie je jednoduché.“
Plánujete do týchto zápasov zapájať aj mladých hráčov?
"Jednou z vecí, na ktorých pracujem, je uľahčiť prechod hráčov z akadémie do prvého tímu. Máme štyroch až šiestich mladých hráčov, ktorí s nami trénujú – nie všetci naraz, ale počas týždňa sa vždy niekoľkí z nich zapoja do tréningového procesu.
Snažíme sa ich postupne integrovať, pričom rešpektujeme ich vlastné tréningy, zápasy a školské povinnosti. Je dôležité nenaložiť im príliš ani fyzickej záťaže.
Cieľom je pomôcť im napredovať, ukázať im, ako sa stať profesionálnymi hráčmi a dať im príležitosť získavať minúty v domácej lige, čo zvyšuje ich sebavedomie a dokazuje, že cesta z akadémie do profiligy existuje.
Samozrejme, stále máme aj cieľ vyhrávať, takže je potrebné nájsť rovnováhu medzi rozvojom mladých a výsledkami tímu."
Káder Prievidze prešiel počas off-season prestavbou. Ktorý hráč vás najviac pozitívne prekvapil?
„Zmenili sme smer filozofie klubu – ako chceme hrať, akú mentalitu očakávame od hráčov. Chceli sme mladších, hladnejších chlapcov, ktorí sú ochotní tvrdo pracovať, posúvať sa a ešte nedosiahli svoj maximálny potenciál.
Samozrejme, mladší hráči majú menej skúseností, takže je potrebný čas, aby naplno rozvinuli svoj potenciál, no práve to je princíp, ktorým sa chceme riadiť – hľadať hráčov, ktorí ešte neukázali všetko, čo v nich je.
Nikto ma zatiaľ neprekvapil, pretože som predtým veľa skautoval. Máme zaujímavých hráčov, ktorí môžu v nasledujúcich mesiacoch alebo rokoch výrazne napredovať.
Napríklad David Novák, 22-ročný perspektívny hráč pre slovenský basketbal, po zraneniach je teraz späť svieži a motivovaný. Jakub Mokráň sa momentálne zotavuje zo zranenia, no každý deň tvrdo pracuje, aby sa vrátil do formy.
Súčasne dbáme na vyváženie skúsenosti a mladosti – hráči ako 30-ročný Dalibor Hlivák alebo 35-ročný Marek Jašš, ktorí sú vzorom pracovnej etiky, pomáhajú budovať tú správnu mentalitu v tíme.
Aj importi sú buď mladí, alebo s minimálnou profesionálnou skúsenosťou, no všetci majú potenciál rásť a sú pripravení na každodennú drinu, ktorá je nevyhnutná, aby sa stali lepšími profesionálmi.“
