Jeho prvý sezónny gól videla priamo v hľadisku budapeštianskeho štadióna aj pani manželka a ich dvaja synovia Samuel a Sebastián. Róbert Polievka mal slzy šťastia na krajíčku, keď skóroval v 72. minúte v drese MTK do siete Kisvárdy. Jeho synovia plakali a kričali - ocko zase bude strieľať góly! Po zranení členka, ktoré 29-ročného bývalého reprezentanta odstavilo na tri mesiace. S Polievkom, už druhý rok hráčom MTK, sme sa rozprávali nielen o góle.
V rozhovore sa ďalej dočítate
o čom si písal s trénerom Trnavy Ščasným,
prečo je dobrý artikel na kopnutie,
z čoho bol pred dvoma mesiacmi znechutený,
z akého komfortu je náročné vystúpiť,
ktorý Slovák mu pomohol nemyslieť na hosťovanie,
koľko kilogramov schudol za mesiac,
prečo nechce myslieť na temné obdobie.
Lomcovali vami silné emócie. Videli sme dojatie na vašej tvári z videa na klubovom webe. Popíšte ich! O čom boli?
„Bolo v tom asi všetko, čo som zo seba potreboval dostať von. Však som mal za sebou ťažké obdobie. Boli tam aj slzy radosti, len ich nebolo dobre vidieť… Vnútorne ma to potešilo. Konečne som nastúpil v základnej zostave a strelil som gól.“
Pre úplnosť dodajme, že ste mali roztrhnuté väzy v členku...
„Áno. Stalo sa to ešte na konci minulej sezóny. Vyzeralo to na tri týždne a zrazu z toho boli tri mesiace. Vynechal som celú tvrdú drinu v príprave s mužstvom. Nasledovali vyše dva mesiace behania a čakania. Boja na tréningu o svoje miesto. Po góle boli obrovské emócie. Prvý raz bol v hľadisku náš mladší syn Sebastián. Videl som aj jeho slzy šťastia. Manželka mi vravela, že starší Samuel to takisto silno prežíval. Plakal aj on.“
Keď to posunieme do racionálnej roviny, rozhodujúce bolo, ako ste si prebrali dlhú prihrávku od spoluhráča Kovácsa za obrancom a ešte pred vybiehajúcim brankárom. Potom už len krátky šprint s loptou do prázdnej bránky. Čo ste vnímali vy?
„Dostanem sa k tomu, len najprv poviem, že som konečne hral na hrote. Čakal som tam ako kedysi v drese Banskej Bystrice, kedy zostanem s obrancom jeden na jedného. Ocitol som sa v otvorenej obrane Kisvárdy, iba so stopérom. Brankára som nevnímal. Vraj možno päť centimetrov ma delilo od zrážky s ním a mal by som po kariére.
Uvedomil som si to až pri sledovaní videa. Chvalabohu, že som brankára nevnímal, lebo asi by som sa zľakol možného stretu. Stále som sledoval let lopty a našťastie mi padla priamo do kroku. Prebral som si ju a trielil do bránky.“
Konečne poriadna porcia, až 78 minút. Musela sa vám páčiť, však?
„Bolo to výborné. Dva mesiace som bol mimo a máme strelcov, na čele s Jurinom, ktorí tiež tvrdo pracujú. Pre mňa to bolo horšie o to, že v predchádzajúcich štartoch som nastupoval ako ľavý krídelník a v našom systéme vyžaduje tréner Horváth, aby sa ten aj sťahoval do defenzívy.
Mal som to ďalej k súperovej bránke. Často som sa vybíjal v súbojoch na našej šestnástke a nemal som silu dopredu. Uvedomil som si, že bude pre mňa náročné vrátiť sa. Za uplynulé dva mesiace som teda zmenil veľa vecí vo svojom živote.
Začal som k tomu pristupovať inak ako predtým, keď som zvykol pravidelne hrávať v Dukle. Dúfam, že to prinesie osoh. Verím, že som si gólom vypýtal miesto a bude len na mne, aby som ďalej ukazoval, že patrím do základu MTK.“
Tá zmena v živote, to znie tak zásadne. Čo si pod tým predstaviť? Rodinný život s tým asi nesúvisí, však?
„V rodine máme všetko, čo sme chceli. Sme zabývaní v Budapešti po náročnom sťahovaní z Krupiny. Doma som šťastný, ale prestal som byť šťastný na ihrisku. Keď som bol zranený, mal som temné chvíle. Mal som aj isté pochybnosti. Pred dvoma mesiacmi som si teda povedal, že by som mal niečo zmeniť u seba v nastavení hlavy. Tiež v tréningu a v stravovaní. Vypálilo to tak, že som konečne spokojný. Keď v tom budem pokračovať, futbal mi to v dobrom vráti. Rád by som bol znova gólový, ako som bol roky predtým.“
Vy ste mali ale vysekanú figúru! Čo ste ešte potrebovali?
„Zhodiť niekoľko kíl!“
To vážne? Koľko?
„Štyri. Dal som to za mesiac. Nikto mi to nepovedal, ale vnútorne som cítil, že ich musím dať dole a trochu nabrať svalovú hmotu a silu. Necítil som sa komfortne vo svojom tele. Je iné, keď futbalista hrá pravidelne a má výdaj energie. Keď som vypadol z rytmu, cítil som, že musím niečo upraviť a pridať si aj tréningy navyše.“
V hlave ste mali toľko pokušení… Bolo v nej aj hosťovanie v Trnave? Aké reálne to bolo?
„Bola to pravda iba v tej rovine, že s trénerom Trnavy Michalom Ščasným mám vynikajúci vzťah. Keď si niekto vymyslel niečo, čo, prisahám, nebolo pravdivé, s trénerom sme si napísali nejakú tú správu. So Ščasným si píšeme celkom bežne.
Trnava získala jedného skvelého útočníka a všetko je tak, ako má byť. So Ščasným sme sa o tom rozprávali po konci prestupového obdobia. Mimochodom, v MTK ma aj tak nechceli nikam pustiť. Nedostalo sa to bodu, že by Spartak a MTK začali o mne rokovať.“
My dvaja sme sa viackrát rozprávali aj v minulosti o kolujúcich fámach okolo vás a vy často ste ich dávali na pravú mieru. Prečo je to tak, že okolo vás krúžia neustále aj nepodložené špekulácie?
„Neviem, prečo má niekto neustále potrebu na mňa niečo vyťahovať. Každý z masmédií má na mňa číslo. Každý z tých, ktorí si chcú na mne robiť meno, mi môže zatelefonovať a spýtať sa, ako to je v skutočnosti.
Napísal som chalanovi, ktorý o mne šíril chýry, že rokujem s Trnavou. Odpísal mi, že vie o tom viac ako ja… Čo k tomu dodať?! Viem, že som dobrý artikel, aby si niekto do mňa mohol kopnúť. Keď som bol v slovenskej reprezentácii, s čím nebolo stotožnených veľa ľudí, dalo sa na mňa nakydať, lebo v národnom drese som nestrelil ani jeden gól.“
Otočme list. Každý útočník potrebuje po bezgólovom období nový impulz. Je ním gól do siete Kisvárdy?
„Pevne verím, že áno. Bolo obdobie, že som bol ochotný vymeniť šťastie v klube a s rodinou v Budapešti za to, aby som niekde inde hrával pravidelne. Prezentoval som to v klube. Keď to vedenie MTK zamietlo, prešiel som do fázy osobnej zmeny pred dvoma mesiacmi.
Zatiaľ vidím, že je to na osoh, ale všetko sa aj tak len ukáže. Ale áno, dostal som veľký impulz. Je ním gól po zranení. Viem však zároveň, ako to chodí. V maďarskej lige musia hrať dvaja mladí, aby získal klub bonus… S MTK mám ešte dva roky zmluvu a teraz pevne verím, že ju naplním.“
Prvú sezónu vám dali v MTK na to, aby ste sa zžili s herným systémom a novým prostredím. Už vari budete vedieť zúročiť získané poznatky, nie?
„Tréner Horváth mi povedal, že ma nebude hodnotiť po prvej sezóne a ďalej mi dôveruje. Chápem aj to, že ak nedá útočník gól štyri – päť zápasov, aj tréner musí niečo spraviť. Nebol som na to naučený. Za roky v Banskej Bystrici som neustále hrával, strieľal som góly, rýchlo som si zvykol na komfort.
Vystúpiť z neho je náročné. Dlho som sa učil prijať pozíciu, že nebudem každý týždeň v základnej zostave. A musím si to nejakým spôsobom zaslúžiť. To sa stalo mne a podržali ma tréneri, chalani, funkcionári MTK. Som aj rád, že mi niekoľkokrát zamietli hosťovanie.“
Gratulant bol aj ďalší Slovák
Medzi prvými gratulantmi ku gólu bol iný Slovák v MTK, 29-ročný stopér János Szépe z Galanty. Pre slovenskú futbalovú verejnosť málo známy futbalista.
„Jany je moja spojka v MTK. On a český kamarát Jakub Plšek sú dvaja, ktorí rozhodli, že som ešte v MTK. Minulý rok som to mal ťažké, nemal som sa s kým porozprávať, požartovať po slovensky. So Szépem som bol už v Dunajskej. Skvelý chalan, pracovitý, radosť sa porozprávať. Oni dvaja do mňa hučali, aby som nešpekuľoval s odchodom, lebo spolu môžeme dokázať v MTK niečo veľké.“
