Olympijský šampión z roku 1988 Jozef Pribilinec počas vyhlásenia ankety Športovec roka v roku 2017 a na archívnej snímke z roku 1980 počas chodeckých pretekov v Borskom Mikuláši - koláž denníka Šport. (zdroj: TASR)
Ako prvý Slovák sa stal olympijským víťazom v „kráľovnej športu“, vyhral chôdzu v Soule 1988. Svoju kvalitu na 20-kilometrovej trati potvrdil aj ziskom zlata na majstrovstvách Európy v Stuttgarte (1986) a dvoma striebornými medailami z majstrovstiev sveta (Helsinki 1983, Rím 1987).
Na Svetovom pohári v Bergene (1983) vyhral vo svetovom rekorde. Tieto mimoriadne úspechy dosiahol Jozef Pribilinec, ktorý bude mať v nedeľu 6. júla 65 rokov.
„Mal som svojho trénera Rudolfa Čillíka, to bol taký môj vzor. Bol zaslúžilý majster športu a to bol veľký titul. Bol som hrdý na to, že ma trénuje zaslúžilý majster športu,“ vyznal sa pre TASR medailový atlét.
Začínal s behom na lyžiach
Jozef Pribilinec sa narodil 6. júla 1960 v Kremnici, ale vyrastal v neďalekej Kopernici v okrese Žiar nad Hronom. Športu sa venoval od detstva, najprv to bol beh na lyžiach. Práve v tejto disciplíne ho trénoval olympionik Čillík. Keďže bol v mladosti nepoddajný, tvrdý voči sebe aj druhým, energiu mu pomohol správnym smerom zužitkovať. V tomto športe získal vytrvalosť, ktorú zúročil aj v chodeckých začiatkoch.
V roku 1977 takmer bez prípravy vyhral v chôdzi Učňovskú olympiádu v Žiline. Ešte v tom istom roku ako 17-ročný prišiel do ASVŠ Dukla Banská Bystrica. Dostal sa do skupiny výnimočného chodeckého trénera Juraja Benčíka, ktorý ho viedol takmer počas celej kariéry.
Prvý veľký úspech
Po dvoch rokoch tréningu Pribilinec vyhral v poľskom meste Bydgoszcz juniorské majstrovstvá Európy 1979 na desať kilometrov.
Úspech ho okamžite zaradil medzi „dospelých“. V tomto období na dráhe na 20 kilometrov vytvoril aj svoj prvý československý rekord.
Nasledovali OH v Moskve (1980), kde okrem Pribilinca štartoval aj Benčík ešte ako aktívny pretekár. Klimatické podmienky vtedy nepriali výkonu a obaja si na 20-kilometrovej trati v úmornej horúčave prežili svoje peklo. Benčíka na trati diskvalifikovali a Pribilinec dokončil preteky s úpalom a do cieľa prišiel ako 20. pretekár.
Prvá veľká chvíľa slovenskej chôdze prišla na európskom šampionáte, ktorý sa uskutočnil v roku 1982 v Aténach, kde obsadil v pretekoch na 20 kilometrov druhé miesto.
Svoje premiérové vystúpenie na MS v Helsinkách (1983) zavŕšil striebrom, keď ho v závere zdolal iba Mexičan Ernesto Canto. Pribilinec na „vendetu“ dlho nečakal a Mexičanovi prehru ešte v tom istom roku odplatil vo finále Svetového pohára v Bergene, navyše časom (1:19:30 h) vytvoril svetový rekord.
Slovák Jozef Pribilinec, zlatý medailista z OH 1988 v Soule v chôdzi na 20 km. Na archívnej snímke na medzinárodných chodeckých pretekoch 24. mája 1980 v Borskom Mikuláši. (zdroj: TASR)
Vrcholná forma v roku 1984
Rok 1984 sa vyznačoval Pribilincovou vrcholnou formou, ale tiež, ako to sám neskôr označil, najväčšou krivdou v jeho živote. Uvedomoval si, že patril medzi svetovú chodeckú špičku a o to viac ho zasiahlo rozhodnutie ČSSR, z politických dôvodov bojkotovať OH v Los Angeles.
O dva roky neskôr si na ME v Stuttgarte konečne siahol na najjagavejší kov. Európsky titul z päťkilometrovej trate si zase vybojoval na halových ME 1987 v Liévine a o rok na to aj v Budapešti. Smolu mal na halových MS 1987 v Indianapolise, kde získal striebro a za víťazným Michailom Ščennikovom zo Sovietskeho zväzu zaostal o jedinú stotinu sekundy.
Olympiáda v Soule
Od roku 1984 však mal celé štyri roky pred sebou najdôležitejší cieľ, olympiádu v Soule. Chodecká 20-ka bola na programe 23. septembra a diváci v Československu sledovali zlatý úspech Jozefa Pribilinca v ranných hodinách. Do cieľa prišiel s trojsekundovým náskokom pred reprezentantom NDR Rolandom Weigelom a časom 1:19:57 h vytvoril nový olympijský rekord. Ten prekonal až v roku 2000 Poliak Korzeniowski.
„Samozrejme, že pre každého športovca je vrcholom olympiáda. To je proste ´number one´. Ale kariéra nie je len olympiáda. Tá je možno raz, možno dva razy v živote. Sú tam aj iné výsledky – ME, MS, šampionáty – to je do skladačky. Ale športový život je naplnený tréningami, cestovaním, rôznymi akciami a to dopĺňa tú mozaiku bohatosti športového života,“ zdôraznil pre TASR Pribilinec.
Jozef Pribilinec v roku 2010. (zdroj: TASR)
Ukončenie kariéry
Rok po hrách v Soule ukončil aktívnu kariéru pre dlhotrvajúce problémy s kolenom. Po štvorročnej pauze sa však vrátil a po siedmy raz vyhral preteky Záhorácka dvadsiatka, čo mu zabezpečilo nomináciu na svetový šampionát v Stuttgarte (1993). Tam sa 17. miestom definitívne rozlúčil so športovou kariérou, ktorú zdobí aj sedem titulov majstra Československa (1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1988).
Po skončení kariéry a vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol v rokoch 1994 - 1998 poslancom Národnej rady SR. V súčasnosti je na dôchodku doma a stará sa o rodinu.
„Venujem sa tiež tomu, že syn sa atleticky pripravuje, prípadne poskytujem poradenstvo pre mladých a to je z tej športovej stránky,“ dodal Pribilinec.
Úspešného chodca dvakrát vyhlásili za najlepšieho športovca bývalého Československa (1986, 1988). V roku 2000 dostal Zlaté kruhy Slovenského olympijského a športového výboru (SOVŠ, v tom čase SOV).
Do Siene slávy slovenskej atletiky ho uviedli v roku 2013 a v roku 2017 v rámci galavečera 25. ročníka ankety Športovec roka sa stal laureátom ocenenia Športová legenda. V roku 2020 ho prestížny atletický magazín Track and Field News ho zaradil medzi desať najlepších chodcov na 20 km histórie.
