Jakub Ihnát: Rok 2024 nebol oslnivý, ale obhajoba je pre mňa veľká pocta a radosť

Uplynulý rok kapitán slovenských volejbalistov Jakub Ihnát v kariére nepovažuje za dobrý. S Karlovarskom vypadol v českom play-off priskoro, s reprezentáciou prehral najdôležitejší zápas prvej časti kvalifikácie ME 2026 v Lotyšsku 1:3.

Vylepšil si ho až teraz ziskom double už v drese pražských „levov“ a triumfom v ankete Volejbalista roka 2024.

Momenty kariéry Jakuba Ihnáta (9 fotografií)

Po Richardovi Nemcovi, Andrejovi Kravárikovi, Františkovi Ogurčákovi, Michalovi Masnom, Emanuelovi Kohútovi a Petrovi Michalovičovi ste ako siedmy v histórii dokázali obhájiť prvenstvo. Je príjemné zaradiť sa do tejto skupiny?

„Už vlani, keď som sa dozvedel o svojom prvom prvenstve, som vravel, že je pre mňa obrovská česť byť medzi takýmito hráčmi. Na zozname boli veľké mená. Ľudí, ktorí víťazstvo obhájili, je ešte menej. Napriek tomu, že rok 2024 nebol oslnivý, je to pre mňa veľká pocta a radosť. A o to väčšia motivácia na sebe pracovať, pretože som akoby trocha dlžný.“

Pracovať tak, aby ste sa o rok dosiahli hetrik?

„Nechcem predbiehať, ale sezóna 2024/25 mi vyšla, i keď v jej úvode to tak nevyzeralo. Na konci sme mali všetci veľkú radosť z majstrovského titulu.“

Po tom, ako ste v českej extralige pred troma rokmi získali titul s Karlovarskom vo finále proti „levom“ Praha, ste teraz druhé zlato pridali už ako hráč Pražanov. Finálovú sériu s Karlovarčanmi ste dokonca otočili z 0:2 na 3:2.

„Boli to zvláštne pocity. Moja snúbenica a čoskoro manželka Nikola pochádza z Karlových Varov, ktorým dlhé roky fandia aj jej otec a brat. Na volejbal majú permanentky, majú svoje miesta v hľadisku. Jej som dal lístok na druhú stranu medzi fanúšikov Prahy, to bol zaujímavý moment. Na Karlovarsko však mám dobré spomienky, s veľa fanúšikmi a funkcionármi sme sa počas finálovej série zdravili, bolo to milé. Keď sa však začal zápas, sústredil som sa iba na jednu vec.“

Nepohnevali ste si pred júlovou svadbou budúcu rodinu?

„Po poslednom zápase som od nich dostal vtipnú esemesku s gratuláciou v doslovnom znení: tak sme sa doma zhodli, že lepšie je mať titul v rodine, ako v meste. Aj ľudia sa ma pýtali, že kedy sa vrátim do Karlových Varov. Bolo to milé cítiť, že som zanechal dobrú stopu.“

A vrátite sa?

„Nevylučujem to. Boh vie, kde ma kariéra zaveje a kde skončím.“

Už máte jasno v tom, kde odohráte budúcu sezónu?

„Klub si ešte koncom minulého roka na mňa uplatnil opciu, takže v Prahe. S priateľkou tam žijeme, ona tam tiež pracuje. Navyše budeme hrať skupinovú fázu Ligy majstrov, na to sa teším.“

Tešíte sa aj na návrat reprezentácie do Zlatej Európskej ligy?

„Ja osobne veľmi. Aj keď neviem dopredu, v akej sile budú ostatní súperi, tak som som aj trocha zasníval, že prečo nepostúpiť na Final Four.“

Súvisiaci článok

Jakub Ihnát obhájil prvenstvo

Čítajte viac

Druhá vec je, že nie všetci pozvaní hráči prišli do reprezentácie. Čo na to hovoríte ako kapitán?

„Niektorí sa prisľúbili na druhú časť reprezentačnej sezóny na augustovú kvalifikáciu ME 2026. V tejto fáze je to však jedno. Hnevá ma to, ale na druhej strane nebudem v reprezentácii s niekým, kto tam nechce byť. Radšej s mladými, ktorí to budú robiť naplno. V živote sa mi niečo nepodarilo, keď som sa nesnažil. Za úspechom vedie cesta tvrdou drinou, na čo je tréner Steven Vandemedegael expert. V tíme budú hráči, ktorí v ňom chcú byť a budú na sebe pracovať. Viem zaručiť, že s touto partiou urobíme maximum, dáme do toho všetko. Neviem však, na čo to bude stačiť.“

Trinásteho augusta vás v Žiline čaká kľúčový duel kvalifikácie ME 2026 proti Lotyšsku. Očakáva sa, že po neúčasti európskom šampionáte 2023 sa mužstvo medzi elitu vráti.

„Ešte predtým odohráme v Kosove odvetu, ktorú musíme zvládnuť. Pamätám si kvalifikáciu ME 2019, v ktorej sme na priamy postup potrebovali doma zdolať Čiernu Horu. V Nitre sme to pred vypredanou halou a v skvelej atmosfére zvládli. Toto si želám aj teraz v Žiline, kde som navyše doma, bývame tam od šiestich rokov.“