Mladá Slovenka zažiarila na mládežníckej olympiáde. Pripomína Martikána

Hoci 8. júla oslávila ešte len pätnásť rokov, Zara Záhorská sa môže pochváliť, že už má doma striebornú olympijskú medailu.

Je síce len z Európskeho mládežníckeho olympijského festivalu, ale aj tak je to najväčší úspech v zatiaľ veľmi krátkej športovej kariére nádejnej vodnej slalomárky z Liptovského Mikuláša.

Na dohovorený rozhovor prišla s miernym obavami, predsa len, v jej veku ešte veľa takýchto interview zatiaľ neposkytla. Lenže postupne z nej tréma opadla a pred nami sa otvorila dievčina, ktorá si veľmi dobre uvedomuje, čo by chcela v športe dosiahnuť a najmä, ako sa k splneniu týchto snov aj dopracovať.

„Eskimák“ jej robil problémy

„K divokej vode ma dotiahla mamina, ktorá síce nebola vodná slalomárka, ale venuje sa tomuto športu ako rozhodkyňa,“ začala členka KTK Liptovský Mikuláš, ktorú od začiatku trénuje Ivan Cibák, bývalý výborný kajakár a aj dlhoročný najmä mládežnícky tréner na Liptove.

„Mala som asi šesť rokov, keď som si prvý raz sadla do kajaku, ale samozrejme, že to bolo ešte len na tichej vode. V ôsmich som už išla aj mikulášsky kanál, ale postupne sme sa len posúvali kúsok po kúsku, až som ho zvládla celý.“

Nie je žiadne tajomstvo, že mladí adepti tohto športu na divokej vode sa musia čo najrýchlejšie naučiť „eskimáka“, prevrátiť sa s loďou o tristošesťdesiat stupňov, čiže vrátiť sa popod vodu znovu hore.

Ako rýchlo to zvládla Zara?

„Musím sa priznať, že som mala z neho strach. Na tichej vode mi síce nerobil až taký problém, ale veru trvalo mi dosť dlho, kým som ho bez problémov vedela spraviť na divokej vode. Teraz sa už nad tým usmievam, ale vtedy mi nebolo všetko jedno, keď som sa musela ponoriť do vody na jednej strane a na druhej sa vynoriť,“ priznáva sa sympatické mladé dievča.

Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši, inak otca jej trénera, pozostáva z dvoch kanálov. Ten bližšie k tribúne sa volá Váh a vzdialenejší, ktorý je náročnejší, zase Orava.

Obtiažnejší je najmä pre to, že keď sa križuje s kanálom Váh, tak pretekári musia absolvovať skok, ktorý je najmä pre mladých slalomárov veľmi náročný pre krútiacu sa divokú vodu vo vani po dopade.

„Áno, aj z toho skoku som mala patričný rešpekt, ale ako dvanásťročná som ho už zvládala skákať bez väčších problémov,“ pokračuje študentka osemročného gymnázia vo svojom rodnom meste.

A aké má skúsenosti s čunovským kanálom, na ktorom je zase známy skok Niagara? „To bola pre mňa hračka. Zvládla som ho veľmi rýchlo, pretože pri ňom si pripadám ako na tobogane,“ smeje sa Zara.

Všestranná športovkyňa

Záhorská síce začínala s vodným slalomom veľmi skoro, ale nebolo od začiatku jasné, že zostane práve pri divokej vode.

„Veľmi na bavilo aj lyžovanie. Ako je to už na Liptove známe, mala som blízko k zjazdovému, v ktorom som napríklad vyhrala aj žiacke preteky Slovenského pohára, ale ku kajaku ma to ťahalo viac. Ako sedem-osemročná som zvíťazila u nás v Mikuláši na žiackej vodnoslalomárskej olympiáde, ktorá sa ešte stále koná každoročne nad kanálom na tichej vode. Samozrejme, že ma tento triumf potešil a utvrdil ma v tom, že som si vybrala dobre.“

Na lyžovanie však nezanevrela a stále sa mu venuje ako doplnkovému športu. Nie už zjazdovému, ale bežeckému a to nie len tak ledabolo.

„Vlani som sa stala žiackou majsterkou Slovenska a túto zimu som bola vicemajsterka. Áno, behať na bežkách ma baví, je to pre mňa skvelá príprava a aj relax, ale na prvom mieste je jednoznačne vodný slalom,” rezolútne zdôrazňuje svoju prioritu.

Študovať šport v zahraničí

Zara Záhorská pôjde v septembri na spomínanom osemročnom gymnáziu do piateho ročníka. V tomto roku mala prvý raz v druhom polroku vzhľadom na množstvo športových povinností už individuálny študijný plán a verí, že bude môcť v ňom pokračovať aj naďalej.

Záhorská s jej typickým úsmevom na tvári. (zdroj: TASR/SOŠV)

„Je to veľmi náročné. Nie som práve kamarátka s matematikou, chémiou či fyzikou, najradšej mám geografiu. Zladiť to aj s vodným slalomom nie je jednoduché, často si nosím so sebou na sústredenia či preteky aj knihy, ale priznávam, že vtedy nemám až toľko času, aby som sa do nich aj pozrela. Potom musím o to viac finišovať s učením pri uzavretí ročníka,“ hovorí Zara, ktorá pôvodne uvažovala, že by sa dala po maturite na medicínu, ale teraz uznáva, že to je asi nereálne.

„Chcela by som zostať pri športe a zatiaľ mám predstavu, že by som študovala vysokú školu niekde v zahraničí. Na gymnáziu sa učíme predmety v angličtine, čiže jazyk mi nerobí žiadny problém, a tak uvidím, čo a kde by to mohlo byť. Na rozmýšľanie mám však ešte dosť času, veď maturovať budem až o štyri roky,“ skonštatovala Zara, ktorá priznáva, že v triede jej spolužiaci fandia a držia pred každým väčším podujatím palce.

Grigar a sestry Foxové

Vodný slalom má v súčasnosti tri plnohodnotné disciplíny, keď okrem kajaku a kanoe je už olympijský šport aj kajak kros. Ku ktorému z nich má Záhorská najbližšie?

„Jednoznačne ku kajaku, to je moja srdcovka a suverénne je u mňa na prvom mieste. Druhé je potom kanoe a až tretí kajak kros, ktorý zatiaľ veľmi nemusím, pretože v mojom veku sme ho ešte poriadne ani netrénovali. Na vrcholných podujatiach však štartujem už vo všetkých troch disciplínach,“ vysvetľuje Mikulášanka.

Rodné mesto ani pri svojom vzore nezaprie.

„Je ním strieborný olympijský medailista kajakár Jakub Grigar, ktorý mi od začiatku mojej kariéry veľmi pomáhal aj na tréningoch. Veľa som sa už do neho naučila, dal mi množstvo cenných rád a naposledy to bolo pri stravovaní, keď mi už pomáha aj jeho výživový poradca. A zo zahraničných slalomárov? Austrálske sestry Jessica a Noemie Foxové, ktoré sú obe špičkové pretekárky a veľa sa snažím od nich aj odpozerať. Zatiaľ som síce s nimi neštartovala na žiadnych pretekoch, ale verím, že sa tak čoskoro stane,“ priala si Zara, ktorá sa už konfrontovala napríklad s Američankou Leibfarthovou či našou Zuzanou Paňkovou a po uplynulom víkende už medzi ne môže zaradiť aj Noemie Foxovú a svetovú jednotku v K1 Nemku Funkovú, s ktorými súťažila uplynulý víkend v rebríčkových pretekoch Medzinárodnej kanoistickej federácie (ICF) v pražskej Troji.

V Skopje striebro v K1

Európsky mládežnícky olympijský festival sa konal pred necelým mesiacom v severomacedónskom Skopje a náš veľký vodnoslalomársky talent si na ňom vypádloval striebornú medailu v K1. A pri tom veľa nechýbalo a Zara by sa na pretekoch vôbec nepredstavila…

„Na prvom tréningu pred podujatím mi jedna domáca slalomárka, ktorá na vode vtedy vôbec nemala čo robiť, nešťastne trafila špičkou lode do bicepsu na pravej ruke. Bola to neskutočná bolesť a v prvom momente sme si mysleli, že mám roztrhnutý sval. Našťastie to bolo len veľmi silno udreté, ale aj tak som preteky absolvovala s veľkou bolesťou. Za daných okolností je pre mňa strieborná olympijská mládežnícka medaila malý zázrak,“ hovorí slalomárka, ktorú nemrzí, že ju zdolala Češka Barbora Ondráčková, pretože práve s ňou sú dlhoročné kamarátky nielen na vode, ale sú v kontakte aj mimo pretekov.

Zaujímavosťou dejiska tohtoročného EYOF-u je, že jej tréner Ivan Cibák práve v Skopje skončil na majstrovstvách sveta v K1 štvrtý. Bolo to v roku 1975, čiže pred päťdesiatimi rokmi a teraz v tomto meste prekonala tento výsledok jeho zverenka.

Inak, Peter Cibák, synovec Ivana Cibáka, ho tiež prekonal v roku, ktorý sa končil päťkou, keď v 2005 skončil na svetovom šampionáte v austrálskom Penrtithe tretí. „Mne to neprekáža. Peter je moja rodina, Zara zase zverenka, takže je to ako doma,“ pridáva sa s úsmevom do našej debaty Záhorskej tréner.

Cieľ je jasný

Zara Záhorská má o svojich cieľoch vo vodnom slalome jasnú predstavu.

„Veľmi rada by som sa čo najskôr chcela dostať do seniorskej reprezentácie. Viem, že to bude náročné, pretože okrem Paňkovej, Stanovskej či Luknárovej sa po materskej dovolenke vracia Mintálová a šikovné sú aj ďalšie slalomárky. Ja však idem krok po kroku a verím, že raz to príde. A keď sa tak stane, tak by som chcela ísť na olympijské hry a získať na nich cenný kov. Je to odvážne tvrdenie, ale taký mám cieľ v mojej športovej kariére,“ jednoznačne konštatuje Záhorská, ktorej tiež nie vždy ide všetko podľa jej predstáv:

„V tomto roku ma síce potešilo striebro na EYOF-e, ale viac som chcela dosiahnuť na juniorských majstrovstvách sveta vo francúzskom Foix a Európy v slovinskom Solkane. Nič sa však nedeje, ešte mám pred sebou tri roky v tejto vekovej kategórii, takže je dosť času na vylepšenie mojich doterajších výsledkov na týchto vrcholných podujatiach.“

Mimochodom, skúšala zistiť, prečo sa volá Zara? Predsa len, toto meno nie je na Slovensku až taká zvyčajné…

„Áno, pýtala som sa na to maminy a tá mi to vysvetlila jednoducho, že chcela mi dať meno, ktoré nadväzuje na priezvisko Záhorská. Zara Záhorská, čiže Za a Za,“ znovu sa usmieva naša vodnoslalomárska nádej, ktorá netají, že keď ju niekto osloví Zara, znie jej to akosi tvrdo. „Radšej som, keď ma volajú Zarka či Zaruška, ale mamina ma napríklad volá aj Zarik,“ dodala Záhorská.

Zdá sa, že v Liptovskom Mikuláši sa rodí ďalšia špičková vodná slalomárka. Zara Záhorská, ktorá na tréningy denne dochádza z Demänovej na bicykli, síce zatiaľ veľa nedosiahla, ale má len pätnásť a jej výkonnostné napredovanie naznačuje, že v budúcnosti môžeme o nej ešte veľa počuť.