reklama
19. október 2025 o 17:56

Funguje ako železná rezerva, keď je útok na chatu najsilnejší

Úryvok z knihy Viktor – príbehy chatára a nosiča.

author
Denník Šport

Viktor Beránek.
Viktor Beránek. (zdroj: Dajama books)
Písmo: |

O chate, ktorú spravoval a jej okolí hovoril s láskou, že je to Slobodné kráľovstvo Rysy. Na Chate pod Rysmi strávil Viktor Beránek väčšinu svojho života. Po vyše 48 rokoch služby tento rok končí. Chata patrí Klubu slovenských turistov (KST) spolu s horolezeckým spolkom JAMES.

Beránek sa do výberového konania prihlásil, KST a JAMES však zvolili iného uchádzača. Beránek poukázal na to, že výberové konanie podľa neho nebolo fér. V prípade Chaty pod Rysmi v ňom uspel Ján Ševčík, ktorý je v štruktúrach KST.

Na stranu starého chatára a nosiča sa postavili niektoré členské organizácie KST aj verejnosť. Beránek však odmietol, že by sa na chatu chcel za týchto okolností vrátiť. Posledný októbrový deň chce svoju kapitolu na Chate pod Rysmi ukončiť.

V spolupráci s vydavateľstvom Dajama vám prinášame úryvok z knihy Viktor – príbehy chatára a nosiča.

reklama


Funguje ako železná rezerva

Čas letí, už je takmer pol jedenástej a ešte musíme upratať nocľaháreň. Posádka v počte tri kusy sa nevie dočkať posily, aby sa obrana rozšírila o nosičov, ktorí už usilovne šliapu s tovarom hore. Ak je medzi nimi dievča, namiesto troch veľkých vynášok sa v ten deň dostanú na chatu len dve.

Kočky bez veľkej krošne na chrbte kráčajú dolinou rýchlejšie. Ale ani ony nechodia hore len tak, akoby na prechádzku. V ruksaku majú aspoň dvadsať, tie skúsenejšie aj tridsať kíl.

Väčšinou mrazené mäso, parené buchty, všetko to, čo v kuchyni a sklade chýba. Predchádzajúci deň sme nezniesli dole len prázdne plynové bomby, ale tiež zoznam, s čím treba na druhý deň hore prísť.  

Nosiči sa objavia pri chate so sudmi piva. Päťdesiatlitrové majú sedemdesiat kíl. Ešte nejaký ten chlieb, pár drobností a jazýček váhy sa pri vážení zastaví na deväťdesiatke. Taký náklad sa z ramien nezloží sám.

reklama

Jeden z nás vybieha z kuchyne, aby podoprel kamarátovu krošňu, keď sa oprie na terase pod kuchynským oknom. Prehodíme pár slov, vybalíme náklad a než by svaly mohli vychladnúť, vrháme sa spolu do práce. Postavíme pevný obranný val. Šesť nosičov a ja.

Fungujem ako železná rezerva počas dní, keď je útok na chatu najsilnejší. Najbláznivejšie sú víkendy. Alebo keď po daždivých dňoch vykukne slnko. Dole je už teplo, ale v našej dolinke sa ešte drží chlad a mraky ustupujúcej fronty.

Na chate je to ako na javisku, každý má svoju rolu, dialógy nie sú náročné
Súvisiaci článok
Na chate je to ako na javisku, každý má svoju rolu, dialógy nie sú náročné

Business time

Zaskočení turisti hľadajú aspoň malé suché miesto a kúsok tepla. Kľučku na dverách chaty si podávajú z ruky do ruky. Jedáleň je preplnená. Pri výdajnom okienku padá objednávka za objednávkou. Ako my hovoríme, práve nastal na chate „business time“.

V dokonalom zladení plníme požiadavky a odrážame útok hladných a unavených návštevníkov. Tento stav netrvá hodiny, ale celé dni, keď čas beží veľmi rýchlo. Každý z nás robí aj tri činnosti naraz. No proste, „šalený dom“. 

reklama

Jeden človek stojí pri výdajnom okienku. Okrem prijímania objednávok, ich odovzdávania do kuchyne účtuje a obsluhuje s tým, čo má po ruke. Magnetky, keksíky, plechovkové nápoje, puding so šľahačkou. Druhý stojí pri režóne a naberá teplé hotové jedlá.

Musia nielen chutiť, ale i pekne vyzerať. Tretí je pri plynovom sporáku a lieta zo strany na stranu, aby stíhal robiť niekoľko vecí naraz. Vysmažiť syr, zohriať párky, naložiť halušky. Aby komunikácia nezlyhala, vykríkne obranca pri sporáku jednoduché „Áno,“ a my vieme, že objednávka je prijatá, aktuálne sa spracováva.

Toto pracovisko má výstižný názov „pekelný kútik“.

Štvrtý vojak stojí vedľa prijímateľa objednávok pri okienku. Pod rukou má špeciálnu nerezovú nádobu plnú čaju a hneď vedľa pípu, ktorou čapuje pivo. Atmosférický tlak robí neplechu i tu.

reklama

Pivo vylieta z pípy akosi rýchlejšie, silnejšie naráža o steny pohára a oveľa viac pení. Piaty bojovník je umývač. V kútiku so špinavým riadom sa odohráva nekonečný príbeh. Akou rýchlosťou jedlá vydávame, rovnakou rýchlosťou sa prázdne poháre a misky vracajú naspäť k nám. Našťastie, teraz má už chata dosť teplej vody.

Kým prší alebo sú navôkol veľké snehové polia, vodu odčerpávame a nahrievame v bojleri. Ak sa predsa len stane, že príde suché obdobie, nanášame ju na chrbtoch ako ťavy, aby sme prežili.

Umývač jediný mentálne relaxuje. Nemusí sa báť, že pozabudne na objednávku alebo vydá niekomu iné jedlo, než si objednal. Má pred sebou dve nerezové nádoby s vodou, jednu na hrubé umytie, druhú na oplachovanie.

Bitka o súdky

Celý čas premýšľa len nad tým, či skôr umyť hrnčeky alebo misky z gulášu. Stačí jediná mydlová kvapka a vo vode bez minerálov, ktorú na horách máme, pení ako šumienka. Nádobu na zvyšky nedojedených jedál sa snažíme udržať čo najviac prázdnu.

reklama

Podľa toho, kto aký tanier za sebou nechá, pozná sa povaha človeka. Ľudia žijúci v nadbytku nepoznajú význam slova skromnosť a ani úctu k jedlu. Turisti, ktorí dobrovoľne siahnu po malom vrecku zemiakov alebo po peletkách pri Popradskom plese a zdarne s nimi dorazia až ku nám do cieľa, sú väčšinou hladní, že v miske nezostane ani kvapka.

Alebo si uvedomia, aká je to drina, kým môžeme vôbec niečo vložiť do hrnca, aby sme urobili aspoň teplú polievku. Stane sa, že niektorým dôjdu sily a položia náklad vedľa chodníka. V doline potom nehybne ležia vrecká s peletkami.

No nie dlho. Vždy sa nájde niekto, kto si odložený náklad pribalí k svojmu ruksaku a spolu vyšliapu na chatu.  

Tam už na neho čaká šiesty tímový hráč z nášho personálu. Behá po zadnej línii, medzi kuchyňou a skladmi. Na terase vyzerá dobrovoľníkov s nákladom, pomáha im ho zložiť, prehodí pár zdvorilých slov, poďakuje. Dostanú certifikát a niečo teplé do žalúdka.

reklama

Nemáme čas na veľké slová. Aj tak nie sú dôležité. Dôležitý je len pocit. Aj turisti, ktorí vynesú len malú váhu, sú pre nás hodnotnými nosičmi. Vždy si ich pomoc vážime. Traja profesionálni nosiči vynesú na jeden šup takmer tristo kíl.

Turistom síce pripravíme dvadsaťkilové balíky, ale pri smerovníku ich necháme asi tridsať, niekedy štyridsať. Najradšej nosia zemiaky, cibuľu, mlieko, peletky do kotla. A najobľúbenejšie sú plynové bomby. Tie nosia neopísateľne radi.

Nedávno sme na zoznam zaradili dvadsaťlitrové súdky kofoly. Majú nosičský tvar. Teda sú úzke, vyššie a veľmi dobre sa pripevňujú na krošňu. Vždy je o ne bitka.   

Zdroj: Oľga Krajčiová, Viktor Beránek: Viktor – príbehy chatára a nosiča, Vydavateľstvo DAJAMA 2023. 

Nový newsletter

Dostávajte výber najdôležitejších správ. Zapnite si odber newslettra Štart.

Prémiový obsah

Tréner Július Šupler a brankár Ján Lašák počas tréningu hokejovej reprezentácie
Na snímke zľava hráč Vladimir Screciu z Universitatea Craiove, futbalista Trnavy Timotej Kudlička, ktorý strieľa gól a hráč Vasile Mogos z Universitatea Craiove počas odvetného zápasu 3. predkola Konferenčnej ligy medzi FC Spartak Trnava a Universitatea Craiova vo štvrtok 14. augusta 2025 v Trnave. Futbalisti Spartaka Trnava boli len kúsok od účasti v play off Konferenčnej ligy.

Derby vnímal v trinástich rokoch. S našimi fanúšikmi sme silnejší, spolieha sa Kudlička

Útočník trnavského Spartaka pred derby s veľkým odhodlaním.

Kenan Bajrič (vľavo) je líder belasej defenzívy.

Pokiaľ v derby nevyhráme, synček takmer plače, vraví Bajrič

Slovinský stopér najradšej spomína na posledné domáce ligové derby.

Po Ružomberku, Slovane, Trenčíne, Michalovciach a Banskej Bystrici prevzal František Straka pred pár dňami Košice.
reklama
reklama
reklama
reklama