O chate, ktorú spravoval a jej okolí hovoril s láskou, že je to Slobodné kráľovstvo Rysy. Na Chate pod Rysmi strávil Viktor Beránek väčšinu svojho života. Po vyše 48 rokoch služby tento rok končí. Chata patrí Klubu slovenských turistov (KST) spolu s horolezeckým spolkom JAMES.
Beránek sa do výberového konania prihlásil, KST a JAMES však zvolili iného uchádzača. Beránek poukázal na to, že výberové konanie podľa neho nebolo fér. V prípade Chaty pod Rysmi v ňom uspel Ján Ševčík, ktorý je v štruktúrach KST.
Na stranu starého chatára a nosiča sa postavili niektoré členské organizácie KST aj verejnosť. Beránek však odmietol, že by sa na chatu chcel za týchto okolností vrátiť. Posledný októbrový deň chce svoju kapitolu na Chate pod Rysmi ukončiť.
V spolupráci s vydavateľstvom Dajama vám prinášame úryvok z knihy Viktor – príbehy chatára a nosiča.
Chod chaty
Okrem vody, ktorá naprší z neba, musíme na chatu vynášať všetko. Ak je leto príliš suché, musíme dokonca vynášať i tú. Síce nie až od Popradského plesa, ale predsa. Preto si chata vyžaduje mužskú silu. Chodníkom dlhou dolinou a potom cez vodopád vynášame tony nákladu. To je práca pre chlapa.
Na krehké ženské ramená stokilovú krošňu osadiť nemôžeme. To nejde. Prítomnosť dievčat ale napĺňa slobodné kráľovstvo ženskou jemnosťou a šikovnosťou. Chata pod Rysmi je jedným z posledných miest, kde ešte stále žijú silní muži a krásne ženy. Aj napriek rôznym teóriám, dokonale sa navzájom tam hore dopĺňame.
Len čo nosič zloží z ramien na terase pred chatou taký náklad, že z diaľky vyzerá ako továrenský komín, nemá čas si vydýchnuť. Prehodí pár slov a niekedy ani tie nie sú potrebné. Hneď vidieť, ako sa mu šlo. Niet na ňom suchej nitky, pot mu z čela omyl hustý dážď. Alebo má zamračené čelo, turisti si zase vešali na jeho naloženú krošňu, aby si ju mohli poťažkať.
Zvyčajne má ale horský nosič na v tvári čitateľný pokoj a vyrovnanosť. Vyniesol náklad srdcom. Únava sa zmyla kropajami potu. Po niekoľkých hodinách kráčania smerom do neba s krošňou na pleciach sa končí prvá časť služby na chate. Prichádza druhá časť. Rýchlo opásať zásteru a postaviť sa do kuchyne na správnu pozíciu. Je to ako v divadle na javisku, každý má svoje miesto, svoju rolu, dialógy nie sú náročné.
Chlapi na chate nemôžu byť len silní. Musia byť šikovní. Obháňajú sa vareškou, udržujú plameň v peci, ošetrujú zranených turistov. Nosič je všetkým. Hoteliérom, kuchárom, zásobovačom a dokonca i vyhadzovačom, niekedy zdravotnou sestrou.
Pri najsilnejšom útoku turistov vytvoríme v dôslednej a rokmi overenej schéme obranný val. Keď tlak ustáva, alebo kvôli počasiu návaly návštevníkov nie sú príliš veľké, pripravujeme „strelivo“ vo forme gulášu a teplého čaju na ďalšiu obranu.
Budík personálu sa ozýva o pol šiestej. V lete to ujde, ale v októbri je stále za oknami tma. Z teplej postele sa nikomu nechce. V kuchyni sa rozžnú petrolejky.
V slabom svetle, keď sa po kútoch stále ešte zakráda šero, varíme vajíčka natvrdo a umývame jedálenské stoly, za ktorými do neskorej noci turisti hrali karty, pili pivo alebo len tak si rozprávali zážitky z tatranských stien, ktoré v ten deň preliezli. Ukladáme sa na spánok neskoro. Počas leta, keď je chata plná, len málokedy sa nám podarí zaliezť pod deky pred polnocou.
Raňajky podávame o pol siedmej. Švédske stoly s chlebom, lekvárom, ovsenými vločkami. Na taniere naložíme salámu, syr, čerstvú zeleninu. K tomu horúci čaj, biela káva. Horolezci a turisti sa môžu najesť do sýta.
Tri družstvá
Kompletná posádka chaty pozostáva z troch trojčlenných družstiev. Jedna trojica na chate nocovala a chystá raňajky, druhá vyráža s nákladom z Popradského plesa, aby sa okolo jedenástej k nám pripojila a pomohla odraziť poludňajší útok turistov.
Posledná trojica si užíva deň voľna. Večer sa pozície vymenia. Tí, čo spali na chate a makajú od skorého rána, si zabalia smeti, prázdne plynové bomby a vydajú sa na cestu na Popradské pleso, aby na druhý deň spali a oddychovali.
Trojica, ktorá šliapala na chatu s nákladom, zostane na noc. Posledné trio, ktoré malo deň voľna, si ešte večer nabalí tovar na krošne, aby mohli skoro ráno vyraziť na chatu, kde sa do neskorej noci nezastavia. Vytvorí sa kolotoč nosičov pracujúcich na tri zmeny.
Takto efektívne vynášame zásoby. Je to rokmi overený, ale náročný spôsob, aby všetko fungovalo. Každý tím sa musí dokonale zladiť, len ich symbióza môže zabezpečiť bezchybný chod chaty. Nie každý dokáže vydržať náročné pracovné tempo.
Sny o romantickej práci
Veľa ľudí si u nás vysníva prácu vysoko v horách, v romantickej atmosfére a pohode. A len čo sa náš kolotoč rozbehne, zostanú zaskočení a sklamaní. Tí sa balia vždy prví a veľmi rýchlo. Na chate vydržia a zostávajú vždy len tí najlepší z najlepších.
Raňajkové švédske stoly zlikviduje trojica obrancov o pol ôsmej. Na okienku je hromada špinavého riadu. Na scénu nabieha hlavný umývač. Pokiaľ ho nikto nevymení, nemá šancu odbehnúť si ani na malú. Ďalší sa púšťa do pomocných prác v kuchyni.
Pripraví režóny na guláš, buchty na pare, polievky, aby bolo jedlo teplé. Na furmanské halušky musíme osmažiť slaninku, klobásku, nastrúhať syr. Kotlíkový guláš podávame v miskách, dochucujeme smotanou, zdobíme oblohou a podávame s chlebom.
Kupujem naň výhradne mäso z mladého býka, ktoré je mäkké. S pribúdajúcou nadmorskou výškou sa všetko varí oveľa dlhšie. Preto používame tlakové hrnce, šetríme čas a spotrebu plynu.
Tretí z partie sa vrhá na čistenie obser-vatória. Doplní toaletný papier, aby vydržal celý deň, zametie podlahu a snaží sa ju osviežiť „záchodovým parfumom“, ktorý aspoň trošku osvieži kadibúdku.
Keď vejú silné vetry, odvetrávanie je viac než perfektné. V prípade bezvetria míňame špeciálneho parfumu na latríne dvojnásobok. Z observatória beží rovno na terasu vítať prvých turistov, ktorí prinášajú na ramenách to, čo sme im nabalili a nechali pri smerovníku na Popradskom plese.
Zdroj: Oľga Krajčiová, Viktor Beránek: Viktor – príbehy chatára a nosiča, Vydavateľstvo DAJAMA 2023.
