Slovenská vodná slalomárka Soňa Stanovská. Ilustračné foto., (zdroj: TASR)
Široká športová verejnosť nechápala a dodnes nechápe výmeny názorov, ktoré sa strhli v slovenskom vodnom slalome po olympijských hrách v Paríži.
Nie je našou ambíciou tu vymenovať, kto na koho (neprávom a azda aj právom) útočil, či kto sa (právom) bránil, hoci spomenúť by sme mohli aspoň nepochopiteľné výčitky na adresu kajakárky Elišky Mintálovej.
Stroskotané pokusy
Niekoľko pokusov upokojiť situáciu v tejto odnoži kanoistiky očividne stroskotalo, keďže v polovici apríla nedávny úspešný slalomár Alexander Slafkovský odstúpil z funkcie predsedu komisie športu sekcie divokých vôd.
„V prostredí súčasného vedenia sa neviem stotožniť s tým, ako sa prijímajú rozhodnutia. Sú proti hodnotám, ktorým verím a ktoré som sa snažil priniesť do svojej práce,“ skonštatoval bývalý obľúbený športovec, známy svojou zmierlivou a rozvážnou povahou.
Minulý týždeň šport, ktorý charakterizujú pádla, lode, voda v prírode, ale aj mnohí skvelí ľudia, vyskočil pred oči verejnosti (znova) nešťastným spôsobom.
Zneužitý inštitút?
Na okamih sa zdalo, že Slovenská kanoistika (SK) už našla nové vedenie na toto nové olympijské obdobie na čele s Martinom Stanovským starším. Lenže správa zo štvrtkovej konferencie tohto športu s konštatovaním, že získal hlasy všetkých ôsmich prítomných delegátov, bola už na prvý pohľad „podozrivá“.
Kde bola druhá polovica delegátov, ktorá má byť na takomto rokovaní?
/redseda sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky Martin Stanovský st. počas volebného valného zhromaždenia sekcie divokej vody 30. novembra 2024 v Bratislave. (zdroj: TASR)
Vysvitlo, že na „konferencii“ bola zastúpená len divoká voda, kým hladká voda ju vôbec neuznáva. Vo svojom následnom vyhlásení oznámila ministrovi športu, médiám aj širokej verejnosti, že predstavitelia divokej vody zneužili inštitút mimoriadnej konferencie v rozpore so zákonmi aj predpismi.
Zhruba desaťročie žijú na Slovensku divoká a hladká voda vo „vynútenom“ manželstve v podobe Slovenskej kanoistiky v súlade so zákonom o športe, príslušnosťou k jednej medzinárodnej federácii (ICF) uznanej MOV a následne aj nášho SOŠV. A predovšetkým z rozpočtovaných štátnych peňazí.
Zlý tieň
A hoci samostatnosť Slovenskej kanoistiky (SK) je nespochybniteľná, predsa – zdá sa – nastal čas, aby „rodičia“ v podobe ministerstva, ale aj SOŠV svojou morálnou zodpovednosťou, v tomto prípade zasiahli.
Zdanlivý vrchol rozkolu vrhá zlý tieň nielen na pekné olympijské odvetvie, ale celý slovenský šport. Jeho najvyšší predstavitelia by nemali ostať ľahostajní voči udalostiam z minulého týždňa. Mimochodom, smutné je, že SK nie je jediný šport pod Tatrami, v ktorom sa medziľudské vzťahy priblížili k bodu mrazu.
