Barbora Mokošová v Lipsku na 13. majstrovstvách Európy v športovej gymnastike. (zdroj: Archív Barbory Mokošovej)
Vstúpila do haly, extrémna nervozita bola zrazu preč. Zdvihla ruku a zacvičila jednu z najlepších zostáv na bradlách.
Barbora Mokošová na svojich 13. majstrovstvách Európy v športovej gymnastike ukázala, že v pokročilom gymnastickom veku (28) stále dokáže držať krok s konkurenciou.
Zverenka Martina Zvala so známkou 13,200 bodu za vynovenú zostavu síce z 15. miesta (v konkurencii 105 gymnastiek) nepostúpila z kvalifikácie medzi finálovú osmičku (na kladine obsadila 37. miesto s 12,300 bodu), ale v Lipsku rozhodne nesklamala.
Pritom vlani takmer ukončila kariéru.
Máte za sebou kvalifikáciu na úctyhodných 13. majstrovstvách Európy. Aká bola?
„Pre mňa neskutočná. Na tréningu pred štartom, ktorý máme ako rozcvičku, som bola extrémne nervózna. Vôbec som sa takáto nepoznala.
Neviem, prečo som bola taká nervózna. Chcela som zacvičiť čo najlepšie. Cítila som sa veľmi isto a asi som nechcela nič podceniť.
Len, čo sme vstúpili do arény,bolo to úžasné. Opadol zo mňa stres.
Začali sme na kladine, kde som predviedla stabilný výkon. Počas prostných a preskoku som čakala, keďže viacboj už nechodím.
Potom som zbehla do rozcvičovacej haly, zdvihla ruku a zacvičila veľmi dobrú zostavu. Dostala som známku 13,200 bodu, takže sa veľmi teším.“
Do šampionátu v Lipsku ste chceli v novej zostave na bradlách doladiť záver. Podarilo sa vám to?
„Nedorobili sme ho, ale celá zostava bola oveľa plynulejšia a lepšia. Záver by bol taký, že by som z neho mala veľký stres.
Myslím si, že už všetci dobre vedia, že nie som trénerka, ale športovkyňa.“
Nechceli sme s trénerom pokaziť celú zostavu tým, že sa budem kvôli tomu stresovať. Dohodli sme sa, že záver vynecháme, že ho spravíme jednoduchší a že sa budem sústrediť na celú zostavu.“
Pred dvomi týždňami v Prievidzi ste za nové bradlá dostali osobné maximum 13,433 bodu. Dá sa to porovnávať s týmto výkonom v Lipsku?
„Určite áno. Myslím si, že tento výsledok je pre mňa ešte oveľa cennejší ako v Prievidzi, pretože dosiahnuť na ME známku nad 13 bodov, je pre mňa niečo neskutočné.
Neviem, či som na tomto podujatí niekedy vôbec išla cez túto hranicu. Za mňa veľmi veľká spokojnosť.“
Čo pre vás znamená, že ste napriek pokročilému veku predviedli takýto dobrý výkon?
„Je to úžasné zadosťučinenie. Som veľmi rada, že po všetkom, čo sa stalo za posledný rok, som naspäť a ešte v lepšej forme. Som veľmi spokojná.
Ďakujem osobnému trénerovi Martinovi Zvalovi za to, že ma takto skvelo pripravil. Nebyť jeho, tak už dávno nie som na žiadnom vrcholovom podujatí. Patrí mu jedno veľké ďakujem.“
Cvičili ste medzi prvými. Zvyšok dňa ste tŕpli, či vám výkon bude stačiť na finále. Ako ste to prežívali?
„Po dlhej som si pozrela celý súťažný deň. Sedeli sme s trénerkou Zuzanou Zvalovou v hale až do poslednej zostavy. Fandila som všetkým dievčatám, ale kútikom oka som stále pozerala, aké je poradie.
Ešte po treťom slede som bola stále deviata. Vo štvrtom už išli samé favoritky, takže sme vedeli, že už asi padnem. Dúfala som, že sa zmestím do dvadsiatky.
Pätnáste miesto je pre nás úplne krásne.“
Ste teda s výsledkom spokojná?
„Veľmi sa z toho teším, lebo som ani nedúfala, že by som sa mohla dostať na takúto pozíciu. Po bronzovej medaile z majstrovstiev Európy v Mersine 2020, je toto môj najlepší výsledok.
Som rada, že aj v takomto pokročilejšom veku a po tom, čo som to už skoro zabalila, som sa dala dokopy a dosiahli sme takéto skvelé umiestnenie.“
Osmička vám ušla o 0,233 bodu. Dalo sa spraviť niečo lepšie?
„Vždy sa to dá spraviť ešte dokonalejšie, ale robila som, čo bola v mojich silách. Myslím si, že mi rozhodkyne dali veľmi peknú známku na to, že to bolo v prvom slede. Vtedy sú veľmi prísne, majú nabrúsené ceruzky.
Som veľmi rada, že som spravila takýto krásny výsledok a potešila slovenských fanúšikov.“
Z majstrovstiev Európy už máte aj medailu. Kam zaradíte tento úspech v kariére?
„Je veľmi cenný. Minulý rok som vážne zvažovala koniec kariéry a už to vyzeralo, že ani nezačnem cvičiť.
Som veľmi rada, že som dostala podporu od pána Ľuboša Vilčeka, prezidenta Slovenskej gymnastickej federácie (SGF). Takisto od celého môjho tímu a ľudí, ktorí ma podržali. Dotiahli to so mnou až takto ďaleko.
Nebyť ich, tak už dnes necvičím.“
Znie to takmer neuveriteľne, že ste absolvovali už trináste majstrovstvá Európy. Čo to pre vás znamená?
„Fú. Sú trináste a stále mám pocit, akoby boli prvé. Som rada, že môžem opäť štartovať na takomto veľkom šampionáte.
Bolo to tu krásne, úžasné a veľmi som si to tu užila. Za mňa je to neskutočné, že som sa na takomto podujatí objavila už trinásťkrát.“
Asi vieme, ktoré budú pre vás najpamätnejšie.
„Jednoznačne sú to tie v Mersine 2020. Vtedy mi na krku visela bronzová medaila a bola som extrémne šťastná. Síce má farbu bronzu, ale pre mňa je zlatá.
Boli to najvzácnejšie chvíle. Každé preteky majú svoje špeciálne momenty. Aj tento šampionát si určite zapamätám.“
Skúsenosti by ste mohli rozdávať. Prekvapilo vás niečo v Lipsku?
„Mali sme s tým trochu problém a zaskočilo ma, že pri rozbehu na kladine máme zvyčajne žinenky zlepené páskami. Medzi prvou a druhou tam nebola, takže som do tej medzery strčila nohu. Hneď po rozcvičke som to riešila s hlavnou rozhodkyňou.
Bola to situácia, keď náradie nebolo pripravené na sto percent. Naša trénerka si našťastie rýchlo poradila. Zobrala lepky z iných žineniek, zalepila to a preteky štandardne pokračovali ďalej.“
Na Svetovom pohári (World Cup Series) v polovici apríla v Osijeku účastníci nevedeli, či ste prišli ako športovkyňa alebo trénerka. Zopakovalo sa to v Lipsku?
„Myslím si, že už všetci dobre vedia, že nie som trénerka, ale športovkyňa. Bolo veľmi milé sa znovu stretnúť so všetkými na vrcholnom podujatí.
Cítim tu úžasnú atmosféru a som veľmi rada, že som mala možnosť byť na 13. kontinentálnom šampionáte a myslím si, že aj vo veľmi dobrej forme. Stále vidno, že aj na staré kolená sa to dá udržať a možno byť ešte lepšia ako za mlada.“
V tejto sezóne máte ešte jeden vrchol. Od 19. do 25. októbra hostí Jakarta majstrovstvá sveta. Je to pre vás motivácia?
„Určite. Urobím všetko pre to, aby som tam predviedla čo najlepší výkon. Máme pred sebou ešte pár mesiacov.
Barbora Mokošová má na ME v Lipsku za sebou vydarenú zostavu na bradlách. (zdroj: Archív Barbory Mokošovej)
Verím, že dotrénujeme všetko, čo by sme chceli. Bude to pre mňa opäť nová výzva. Verím, že všetko zvládnem na sto percent a že tam budem štartovať.“
Čo vás čaká dovtedy?
„Mali by tam byť medzinárodné majstrovstvá Slovenska od 20. do 22. júna v Prievidzi. Potom dúfam, že si v lete trochu oddýchnem.
Verím, že sa budeme pripravovať na ďalšiu sezónu, ktorá nás čaká od septembra. Nechcem zatiaľ nič prebiehať. Je to veľmi otvorené.
Pre mňa bol tento šampionát veľká motivácia ešte to nezabaliť a pokračovať ďalej. Ukázalo mi to, že stále sa viem vo vrcholovej gymnastike držať v špičke a že ešte stále nie je nič stratené.“
