Michal Martikán. (zdroj: TASR)
Rozhodlo o tom štvoro nominačných pretekov – po dva v Čunove a v Liptovskom Mikuláši, v rámci ktorých pretekári absolvovali až osem nominačných jázd.
Áno, toto je výrazná zmena v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, keď predtým o bodoch do kvalifikačnej tabuľky rozhodovala až finálová jazda.
Pre slalomárov to tak bolo teraz náročné nielen fyzicky, ale najmä psychicky, pretože nemali čas na žiadnu opravu. Mohlo ich utešovať len to, že dva najhoršie výsledky zo všetkých ôsmich jázd sa im škrtali, takže do konečného poradia sa rátalo šesť ich najlepších výkonov.
Obdivuhodný Martikán
Pri tejto výraznej zmene sme očakávali, že v slovenskom vodnom slalome zavanú nejaké nové vetry, ale nič také sa nestalo.
V našom najúspešnejšom olympijskom športe stále dominujú tí istí pretekári, na čele s čoskoro 46-ročným kanoistom Michalom Martikánom.
Spôsob, akým si znovu vybojoval miesto v reprezentácii, bol obdivuhodný.
Veď napriek zmene nominačného kľúča mal istotu už pred poslednými dvoma jazdami.
Na rozdiel od svojho klubového i reprezentačného kolegu Marka Mirgorodského, ktorý sa k nemu pridal až po poslednej a aj to nakoniec zdolal najväčšie prekvapenie nominačných súbojov Dominika Egyházyho iba o 0,86 stotín bodu!
Nastupujúca generácia nestačí
Znovu sa ukázalo, že nastupujúca generácia na súčasných reprezentantov výkonnostne nestačí.
Najmä dominancia ženského tria Zuzana Paňková, Soňa Stanovská a Emanuela Luknárová bola neskutočná. Prvé dve si vybojovali miesto v reprezentácii vo všetkých troch kategóriách – v K1, C1 i v kajak krose, len v posledne menovanom Luknárovú nahradila Ivana Chlebová.
Žiaľ, znovu sa naplno ukázalo, že budúcnosť nášho vodného slalomu nie je zďaleka ružová. Áno, máme síce pretekárov, ktorí už pár sezón naznačujú svoju perspektívu, ale keď príde na lámanie chleba, znovu ich skúsenejší slalomári odstavia na vedľajšiu koľaj. Tak, ako sa to stalo aj počas uplynulých dvoch víkendov.
