Tomáš Varga má pod palcom organizačný výbor historicky prvých majstrovstiev sveta v ženskom parahokeji. (zdroj: SPV/Igor Kupčo)
Malebné mestečko na severe Slovenska je od utorka do nedele epicentrom svetového parahokeja. Vďaka Slovenskému paralympijskému výboru (SPV) sa v Dolnom Kubíne v týchto dňoch odohráva historicky prvý svetový šampionát žien v parahokeji. Viac o tejto téme a najmä organizácii výnimočného podujatia porozprával šéf organizačného výboru Tomáš Varga.
Ako sa vám podarilo na Slovensko prilákať historicky prvé majstrovstvá sveta v parahokeji žien?
„Bol to dlhší proces. Určite nám veľmi pomohlo, že sme organizovali rozvojový kemp pre parahokej žien. Zástupcovia Svetovej parahokejovej federácie (WPIH) si mali možnosť vyskúšať Dolný Kubín, zimný štadión i celé zázemie a aj nás, ako organizátora. Otvorilo nám to dvere a dostali sme z ich strany dôveru. Samozrejme, že sme sa tejto príležitosti veľmi radi chopili, lebo je to historický moment a my ako hokejová krajina sme chceli byť pri tom.“
Má Dolný Kubín na to dobré podmienky?
„Zimný štadión je menší, ale myslím si, že pre rozmer podujatia, ktorý aktuálne organizujeme, je to absolútne vyhovujúce. Taktiež je veľmi dobré, že je vo veľmi dobrej blízkosti bezbariérový hotel, dá sa ísť aj na peši. Toto sú určite aspekty, ktoré do istej miery veľmi prispeli k tomu, že toto podujatie je tu.“
Podmienky tu sú najmä preto, že tu trénuje mužská parahokejová reprezentácia. Súhlasíte?
„Áno, to je veľké plus, pretože sme v podstate nemuseli upravovať mantinely, riešiť úplne základnú bezbariérovosť, čo by bolo všade inde problém. Ako alternatíva na Slovensku bola už len Bratislava a Zimný štadión Ondreja Nepelu, ale tam by som povedal, že je to kapacitne zbytočne veľké. Tento štadión nám absolútne vyhovoval a takisto aj WPIH, takže sme radi, že je to tu a že sa do toho s nami vložilo aj mesto.“
Čo bola pre vás zatiaľ najväčšia výzva?
„Asi by som to videl na logistiku, alebo skôr na dopravu. Tá je vždy komplikovaná, lebo na Slovensku je problém zohnať bezbariérové autobusy alebo zabezpečiť sem dopravu. Je vždy cezhraničná, nakoľko v úplnej blízkosti nemáme veľké letisko. Väčšinou je to Viedeň, alebo teraz aktuálne Krakov. Je to celkom zložité, sú tam aj pravidlá, koľko vozičkárov môže byť na palube a tak ďalej. Toto je vždy náročné, ale inak si myslím, že ani nie. Tým, že tu parahokejový tím pôsobí dlhodobo, tak veľa vecí je už v podstate vyriešených a vychytaných.“
Tomáš Varga- (zdroj: SPV/Igor Kupčo)
Potreboval mať už aj ženský parahokej vlastné majstrovstvá sveta?
„Určite áno. Je to jedna z podmienok pre Medzinárodný paralympijský výbor (IPC), aby sa tento šport jedného dňa mohol dostať do programu paralympijských hier. Toto je prvá lastovička, ktorá možno do ôsmich rokov umožní, aby sa to stalo skutočnosťou. Myslím si, že toto bolo veľmi dôležité. Som osobne veľmi rád, že pri tomto míľniku sme práve my.“
Nie je škoda, že Slovensko zatiaľ nemá vlastný tím a na tomto podujatí sú dve naše hráčky vo Výbere sveta?
„Áno. Škoda, že nemáme viac, ale tešíme sa, že súčasťou podujatia sú aspoň tieto dve hráčky a že nás vedia reprezentovať aspoň takto. Pevne veríme, že týmto motivujeme aj iné ženy, ktoré sa budú chcieť venovať tomuto krásnemu zimnému športu a možno budú v budúcnosti súčasťou reprezentácie.“
Je náročné prilákať hendikepované ženy a dievčatá k tomuto športu?
„Určite áno. Samy vieme, že aj v iných športoch máme veľké starosti ohľadom počtov. Robiť zimný ženský kolektívny šport je veľmi komplikované. Myslím si, že situácia je obdobná aj v športe zdravých. Pre nás je to o to zložitejšie. Na druhej strane sa o to viac tešíme, že sa nám podarilo niečo takéto a že sa to u nás začína rozvíjať. Pevne verím, že za osem rokov, keď sa tento parašport dostane do programu hier, budeme schopní tak ako naša mužská parahokejová reprezentácia mať tím, ktorý nás bude reprezentovať.“
Veronika Pullmanová
