V Dolnom Kubíne sa od 25. do 28. septembra sústredili mladé talenty z parašportu. Tretí ročník Športových hier telesne znevýhodnenej mládeže mal opäť väčšiu účasť s vyšším medzinárodným zapojením. Na podujatie dohliadal Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) spoločne s riaditeľom a autorom prvotnej myšlienky na organizovanie takejto akcie Pavlom Bílikom.
Ako hodnotíte 3. ročník Športových hier telesne znevýhodnenej mládeže?
„Pre úspešnú organizáciu 3. ročníka hier sme dokázali opäť odviesť veľa dobrej práce, pričom našim cieľom bolo pridať ešte niečo naviac k tomu, čo malo úspech už v minulom roku. Ak toto všetko vložíte do projektu, oprávnene očakávate, že sa to vráti v podobe spokojnosti cieľovej skupiny. V tomto prípade mladých a začínajúcich telesne znevýhodnených športovcov. Sme veľmi radi, že táto rovnica v našom prípade zafungovala a dnes môžeme povedať, že podujatie opäť o jeden stupienok podrástlo.“
V čom bol tento ročník iný v porovnaní s predošlými dvomi?
„Hoci sa pôvodná myšlienka hier za tri roky podstatne nemení, snažíme sa na jej dobrom základe postaviť ďalšie ciele, priniesť na základe skúseností z predchádzajúcich rokov novinky a vylepšenia. Posilnili sme napríklad ešte viac kategóriu začínajúcich športovcov. Do programu sme zaradili nový, dynamicky sa rozvíjajúci šport – parabedminton, ktorý na hrách v minulosti nefiguroval. Počet zúčastnených krajín oproti roku 2024 vzrástol zo štyroch na šesť. A keďže na hry vyslalo športovcov celkovo sedemnásť športových organizácií, novinkou bola aj bodovacia súťaž o najlepší tím hier. Vylepšili sme tiež niektoré drobné nedostatky v logistike ubytovania a stravovania. Pre transfery zahraničných účastníkov sa po prvýkrát využilo letisko Krakov, čo sa ukázalo ako veľmi dobrá voľba.“
Podujatie sa skončilo síce len nedávno, ale dostali ste už nejakú spätnú väzbu?
„Každý rok zasielame všetkým účastníkom krátky dotazník spokojnosti, takže na detailnejšie výstupy si musíme ešte počkať. V každom prípade však máme už teraz množstvo spontánnych reakcií účastníkov, ktorí veľmi oceňujú charakter tohto podujatia i jeho úroveň. Neviem ani o jednej vážnejšej negatívnej reakcii, čo nás ako organizátorov veľmi teší. Pre kategóriu mladých a začínajúcich športovcov nie je takýchto podujatí nikdy dosť, preto chápeme, že účastníci ho prirodzene vnímajú veľmi pozitívne.“
Zorganizovať štvordňové podujatie pre 170 účastníkov určite nie je jednoduché. Čo bola pre vás v tomto smere najväčšia výzva?
„Vzhľadom na charakter nášho športu bývajú najväčšou výzvou otázky vhodných ubytovacích kapacít a bezbariérovosti celej infraštruktúry. Našťastie máme aj v tomto smere nadštandardnú ústretovosť predstaviteľov mesta Dolný Kubín, ktoré ruka v ruke s viacerými podujatiami športu zdravotne znevýhodnených neuveriteľne rastie. Neustále prebieha debarierizácia športovej infraštruktúry, reálne kontúry nadobúdajú aj projekty ďalšieho rozšírenia ubytovacích kapacít pre telesne znevýhodnených športovcov.“
Vy ste autorom celej myšlienky podujatia. Ako ste k nej prišli?
„Prakticky celý svoj profesijný život som zasvätil športu mládeže a jeho rozvoju. Snažím sa dlhodobo o to, aby mladí a začínajúci telesne znevýhodnení športovci mali ucelený a dobre fungujúci systém, ktorý zabezpečí ich zdravý rast, športový i osobnostný rozvoj. Súčasťou každého takto fungujúceho systému musí byť aj dostatok príležitostí na zdravú športovú konfrontáciu, pravidelné súťaže, či výmenu skúseností. Práve medzinárodné podujatie tohto formátu poskytlo ideálny priestor pre naplnenie všetkých týchto zámerov.“
Organizácia takéhoto podujatia je náročná, ale určite z toho máte aj potešenie. Čo vás tento rok potešilo najviac?
„Mám veľmi rád prácu v ,teréne‘ a atmosféru každého športového podujatia vnímam osobne veľmi intenzívne. Je iné vymyslieť niečo na papieri v kancelárii a je úplne niečo iné preniesť takéto myšlienky do reality a zaslúžiť si odmenu v podobe úspechu projektu, či podujatia. Preto ak ma niečo poteší zo všetkého najviac, sú to práve radostné reakcie účastníkov. Tiež ma veľmi povzbudí spokojnosť všetkých tých, ktorí sa na organizácii takéhoto podujatia podieľajú, ten tímový úspech je prirodzene oveľa silnejší, ako úspech individuálny.”
Máte s celým projektom nejakú víziu do budúcna? Akým smerom by ste ho chceli ešte posunúť?
„Najväčšou výzvou sú pre mňa myšlienky na to, ako ďalej udržať športové hry telesne znevýhodnenej mládeže na vysokej úrovni vo formáte každoročne sa opakujúceho podujatia. Je to v dnešnej dobe a podmienkach náročná výzva ako v rovine organizačnej, tak aj finančnej. Samozrejme dá sa hovoriť aj o ďalších métach, množstve športov, zvyšovaní počtu účastníkov, či zaraďovaní ďalšieho atraktívneho programu. Musíme však pri tom stále zostávať nohami na zemi a sústrediť sa hlavne na to, aby sme sľubne rozbehnuté podujatie udržali dlhodobo na takej úrovni, akú si právom vyžaduje.“
Máte už teraz v hlave nápady, ako by mohol vyzerať štvrtý ročník tohto podujatia?
„Viem si predstaviť, že o rok budú naše hry na domácej i medzinárodnej scéne vnímané ako akceptované a etablované podujatie, na ktoré jeho účastníci radi merajú cestu aj zo vzdialenejších regiónov Slovenska, či ďalších krajín Európy. Ak dokážeme zachovať kontinuitu energie, ktorú vieme tomuto podujatiu odovzdať už dnes, som v tomto smere veľkým optimistom.“
