Vo štvrtok v MOL Aréne nastúpil na svoje ôsme finále, tretie víťazné. V rámci Slovnaft Cupu to bolo jeho piate finále, vždy v drese Spartaka. Trikrát okúsil atmosféru finále v zahraničí.
„S Levski som hral trikrát finále Bulharského pohára. Nepodarilo sa mi vyhrať ani raz. Mali sme neuveriteľnú smolu. Dvakrát sme prehrali po penaltách. A raz sa už takmer išli kopať, ale my sme inkasovali gól v 120. minúte,“ zaspomínal si šikovný trnavský stredopoliar, ktorý má na konte okrem pôsobenia v drese bulharského veľkoklubu aj sezóny v českej Viktorii Plzeň a poľskom Górniku Zabrze.
V Bulharsku len prehry
Roman Procházka do Levski Sofia prestúpil v lete 2012 a pôsobil v ňom až do roku 2018, a to s výnimkou sezóny 2013/14, keď hosťoval v materskom Spartaku Trnava.
Hneď v prvej sezóne 2012/13 sa Levski dostal do finále pohára, v ktorom nastúpil proti Beroe Stara Zagora. Po 90 i 120 minútach bolo skóre 3:3, na penalty vyhrala Stara Zagora 3:1.
V ročníku 2014/15 a teda už po návrate z hosťovania v Trnave okúsil Roman Procházka ďalšie finále Bulharského pohára. Levski hral v Burgase proti Černo More Varna a jeho fanúšikovia okúsili ďalšiu dávku zúfalstva.
Po góle v prvej polhodine Levski vyhrával. Varna strelila vyrovnávajúci gól v 2. min nadstaveného času a víťazný dala v poslednej minúte predĺženia! V sezóne 2017/18 sa situácia so smolnou prehrou opakovala.
Levski hral vo finále proti Slavii Sofia a po bezgólových 120 minútach prehral v jedenástkovom rozstrele 2:4, keď jednu z penált nevyužil aj Roman Procházka.
„V drese Levski mi pohárový úspech dopriaty nebol,“ povzdychol si Roman Procházka.
Bilancia 0:4...
A keďže v sezóne 2009/10 prehral ako hráč Spartaka Trnava v Michalovciach finále domáceho pohára proti Slovanu, musel si pripadať ako prekliaty. Štyri finálové účasti, štyri prehry. Navyše, tá michalovská bola riadne zdrvujúca – 0:6…
Korekcia celkovej bilancie z pohľadu Romana Procházku začala v ére Michala Gašparíka ml.
Najprv v máji 2022 na Tehelnom poli zdolal Spartak bratislavský Slovan 2:1 po predĺžení po góle Azeveda. O rok, presne 1. mája 2023, mal ďalší triumf ešte slávnostnejší nádych.
Hralo sa v Trnave, tá v skvelom zápase pred 15 427 divákmi vyhrala po predĺžení 3:1.
Osud akoby chcel Romanovi Procházkovi niečo vrátiť, pretože Trnava vyrovnala Taiwom v 87. min a potom strhla dvomi gólmi víťazstvo na svoju stranu. A keďže zapadlo do osláv storočnice založenia klubu, radosť bola mnohonásobná.
Dvaja kapitáni
O rok však prišiel Ružomberok. Neobľúbený súper Trnavy jej pokazil dojem z trávnika košickej KFA, kde predtým vyhrávala a kde po zápase s Dniprom oslavovala postup do skupinovej fázy Konferenčnej ligy.
Prišiel jeden kiks v obrane a zrútenie nádejí na tretie víťazstvo v rade. „Čo teraz? Nie, Ružomberok sme nevnímali ako súpera, ktorého by sme sa mali báť. Nebol to náš najlepší zápas. Tie sme odohrali v Žiline a v semifinálovej odvete so Slovanom. Toto finále sme ukopali. Silou vôle, možno i šťastím. To, čo sa nám minulý rok, keď sme boli lepší, nám teraz vyšlo. Teraz sme neboli lepší, ale máme pohár,“ povedal Roman Procházka po svojom treťom triumfe v Slovnaft Cupe.
V zápase v MOL Aréne mal na rukáve kapitánsku pásku. „To som si veľmi vážil. Ale vyhrali sme to všetci. Fanúšikovia, hráči, realizačný tím, celý Spartak,“ pokračoval rodák z Jaslovských Bohuníc.
Pred tím však trofej doniesli dvaja, z jednej strany on, z druhej kvôli trom žltým kartám dištancovaný kapitán Martin Mikovič. Obaja ju svorne zdvihli nad hlavu. Sympatický detail.
Neomrzí to
Ešte jeden moment bol špecifický. „Toto je moje prvé víťazné finále, ktoré som dohral. V dvoch proti Slovanu som bol striedaný, takže som si záverečný hvizd a emóciu priamo na trávniku neužil. Teraz áno,“ dodal jeden z najskúsenejších v drese Spartaka.
Trúfa si aj na ďalšie finále. „Toto vás nikdy neomrzí. Niekto povie, že tri či štyri po sebe je dosť. Ja hovorím, že nie. Môžeme byť vo finále každý rok a každý rok vyhrávať. Tie pocity sú vždy skvelé,“ dodal Roman Procházka.