Spartak Trnava zmyslov zbavený. Nezmyselne. Neoprávnene! Správanie, ktoré predviedli v Dunajskej Strede činovníci klubu zo slovenského Ríma sa nedá ospravedlniť.
Hoci išlo o veľmi dôležitý zápas a zároveň vypäté krajské derby, stále existujú isté hranice, ktoré by sa ani vo futbale nemali prekračovať. Trnava ich presiahla o míle.
Ako sa to začalo?
Jej futbalisti prišli na Žitný ostrov úplne zle psychicky nastavení. Áno, hralo sa o veľa. Už len bod za remízu by zaistil červeno-čiernym definitívu prestížneho tretieho miesta v lige.
Prirodzene, že dianie na trávniku bolo od začiatku poznačené nervozitou. Na škodu veci, predovšetkým trnavskou. Futbalisti Spartaka sa preto nemohli naplno venovať hre. Ich koncentráciu rozptyľovali negatívne emócie. Obzvlášť skalopevné presvedčenie, že sa voči nim udeje krivda.
Pritom na ihrisku sa nič nekalé nedialo. Naopak, hlavný rozhodca Boris Marhefka posúdil prvé sporné zákroky v ich prospech. Dal im tri nerozhodné situácie. Domácej Dunajskej Strede ani jednu.
Napriek tomu väčšina trnavských hráčov, na čele so Zjelkovičom, reagovala podráždene. Ich sústredenie sa trieštilo. Následok – inkasovaný gól.

Domáci chceli hrať futbal. Menili si pozície, snažili sa pomocou šikovnosti dobyť súperove územie. Zaslúžene skórovali. Pre niekoho so šťastím, pre iného vďaka dobre nastavenej mentalite.
Ich silu dokumentoval Sylla, ktorý pohotovo dorazil do siete Procházkom zblokovanú strelu Ramadana.
Neúmerná eskalácia
Gól padol v 19. minúte. Nič nebolo rozhodnuté. Trnava sa bila v osobných súbojoch s maximálnou agresivitou. V povolenej miere.
Mohol to byť výborný zápas. V 31. minúte ho hostia zničili. Po zisku lopty vyrazil dopredu Djukanovič. Trochu sa pošmykol, takže loptu na chvíľku zabudol za sebou.
Do osobného súboja sa prirútil zboku Zeljkovič. V sklze trafil s úmyslom hrať loptu spodkom kopačky súpera. Veľmi nebezpečne, zato neefektívne.
Naložil mu síce od cesty, no kontru Dunajskej Stredy nebolo v danom okamihu potrebné prerušovať takýmto spôsobom.
Jasné, hráč bol v zápasovom tranze. Išiel na vlne emócií. Navyše je stále mladý. Lenže zároveň má podpísaný profesionálny kontrakt. Ak chce raz hrať veľký európsky futbal, musí sa vedieť ovládať.
Namiesto toho, aby bol rád, že za svoj hraničný zákrok videl iba žltú kartu, ďalej šalel. Rozhodcovi do očí zatlieskal a potom za jeho chrbtom hodil celou silou loptu o zem.
Dostal druhú žltú kartu a logicky aj červenú. Správne. Zeljkovič už aj predtým komentoval viaceré verdikty a mal neprehliadnuteľne zlú reč tela.
Nekontrolovaný výbuch
Nasledovala trnavská erupcia zlosti. Hráči ako osy dobiedzali do hlavného rozhodcu. V tom čase náhradník Mikovič vybehol agresívne gestikulujúc z lavičky dobrých desať metrov do ihriska.
Väčšina realizačného tímu chrlila lávu vulgarizmov na všetky strany. Športový riaditeľ Martin Škrtel nadával v priestoroch, kde nemal čo robiť, štvrtému rozhodcovi Filipovi Malárikovi.
Ako prvý videl priamo červenú kartu asistent trénera Tomáš Pristács. Po ňom si vykoledoval žltú a potom aj priamo červenú kartu za invektívy tréner Michal Gašparík mladší.
Obaja sa po vylúčení posadili do hľadiska za trnavskú lavičku, odkiaľ ďalej nedovolene viedli svoje mužstvo. To prehralo 0:1. Mohlo viac, ale aj nemuselo.
Hlavný rozhodca Boris Marhefka potom kompenzačnými verdiktami viackrát pomohol Trnave. Daroval jej najväčšiu šancu po jasnom faule Holíka, odpustil ďalšie karty a asi aj jedenástku.
Celkovo zápas nezvládol, ale nie preto, že by nadržiaval Dunajskej Strede. Žiaľ, nekonzistentným výkonom len potvrdil zlý rozhodcovský trend posledných týždňov.