Jeho gólový rekord v Žiline možno nikto nikdy neprekoná. Legendárny útočník ho stanovil aj bez penált

Pezinok-Sever. Typické slovenské sídlisko, na ktorom decká v jednom kuse naháňajú loptu. Silný vzťah k futbalu sa nedá nevšimnúť, pretože každý deň na niekom vidíte futbalový dres.

Pochopiteľne, že dominujú globálne hviezdy ako Yamal a Bellingham, ale vzhľadom na početné zastúpenie fanúšikov ŠK Slovan Bratislava tu natrafíte tiež na Weissa, Strelca či Barseghjana.

Tak ako všade na svete, aj tu je najväčší záujem o borcov, ktorí strieľajú góly. Drvivá väčšina miestnej mládeže však pravdepodobne ani len netuší, že v jednom z panelákov žije muž, pre ktorého bolo strieľanie gólov kedysi také prirodzené ako pre bežného človeka ranná hygiena.

Jeho meno je Štefan Slezák a od 18. decembra 2024 má už aj oficiálne nárok na to, aby ho ľudia nazývali legenda. V tento deň ho totiž spolu s bývalým basketbalistom Justínom Sedlákom uviedli do novovytvorenej Siene slávy športu mesta Pezinok.

Namiesto seba navrhol Kindera

„Je to pre mňa veľká česť. Akurát trochu vidím problém v tom, že tie najlepšie roky som nestrávil tu, ale niekde inde. Povedzte, je to aj za takýchto okolností spravodlivé?“ spýta sa dobre naladený dôchodca.

Na odpoveď nemusí čakať dlho. „Samozrejme, že je! Svojmu rodnému mestu ste spravili skvelú reklamu,“ odvetíme v sekunde.

„Úprimne vám poviem, presadzoval som, aby na začiatok išiel Vlado Kinder. Predsa len je to prvý Slovák v Premier League a vo futbale podľa mňa dokázal viac. Tak som to vysvetlil aj primátorovi,“ povie náš hostiteľ.

„Ale on tu tiež nestrávil svoje najlepšie roky,“ zakontrujeme.

„To je pravda, Vlado odišiel z Pezinka už ako žiak. Vidíte, o tomto by sme mohli špekulovať aj celý deň. Poďme radšej na inú tému,“ zavelí Slezák a my ochotne akceptujeme.

Štefan Slezák spolu s manželkou pri príležitosti otvorenia Siene slávy športu mesta Pezinok. (zdroj: PEZINOK.SK)

Najviac nás zaujíma to najdôležitejšie, a teda zdravotný stav. „Pánboh zaplať, zdravie zatiaľ slúži, ale už sa to pomaličky blíži,“ zahlási 84-ročný pán a schuti sa zasmeje. Už čoskoro nám ale predvedie, že na svoj vek rozhodne nevyzerá.

Keď si od neho vypýtame fotoalbum, bez problémov vyskočí zo sedačky a rezkým krokom sa odoberie do vedľajšej miestnosti. Keď sa za krátky moment vráti, v ruke drží kožený kufor.

„Takto sa za našich čias chodilo za rozhodcami,“ utrúsi s veľkým úsmevom na tvári.

Život mu zmenil telocvikár

Album, ktorý držíme v rukách, je plný fotiek a výstrižkov z novín. Už na prvý pohľad je vidno, že všetko v ňom sa točí okolo úspešného kanoniera. Slezák sem, Slezák tam.

Nachádzame nielen archívne texty, ale aj zostavy kola československej ligy, v ktorých sa nadaný zakončovateľ pravidelne objavoval. „Toto všetko má na svedomí moja manželka, to ona mi vytvorila túto kroniku,“ vysvetľuje nám.

Do príbehu Štefana Slezáka sme vstúpili in medias res, no začiatok nemôžeme vynechať. Všetko síce odštartovalo v rodnom Pezinku, ale kľúčový moment prišiel až počas štúdia na strednej odbornej škole v Dubnici nad Váhom.

„V tom čase bol istý tréner Bučko a jeho brat pracoval v škole ako telocvikár. Bol to on, kto vo mne niečo videl. Ja som v tom čase robil všetky možné športy, venoval som sa cezpoľnému behu a tiež basketbalu. On mi však povedal, že ak to chcem dotiahnuť čo najďalej, mám si vybrať futbal. A mal pravdu.“

Asi nikdy, keď všetkých predávajú

Štefan Slezák zažil kariérny vrchol v Žiline, za ktorú hrával v rokoch 1969 až 1975. Počas tohto obdobia nazbieral v československej lige celkovo 181 zápasov a v nich nastrieľal 80 gólov, čo je do dnešného dňa strelecký rekord v rámci klubu MŠK Žilina.

„Keď som v Žiline, ľudia sa ma pýtajú, kedy už niekto prekoná ten môj rekord. Odpovedám, že asi nikdy, keď všetkých predávajú,“ povie a zasmeje sa.

Slezákov strelecký rekord je v podstate futbalová Hlava XXII. Pri súčasnej filozofii klubu je takmer nemožné, aby ho niekto prekonal, pretože sotva sa niekomu začne strelecky dariť, poberie sa na lepšiu adresu.

Štefan Slezák v spoločnosti bývalého útočníka Žiliny Samuela Mráza. (zdroj: MSKZILINA.SK)

Napríklad taký Dávid Ďuriš má na konte 47 gólov, no ako dlho ešte zostane v kádri žlto-zelených? „Dnes je iná doba, hranice sú otvorené a chlapci majú možnosť zarábať si v cudzine,“ vraví Slezák, ktorému sa tiež črtala možnosť strieľať góly za hranicami republiky.

„Spomínate si na Intertoto Cup? Vtedy sa to ešte volalo Rappanov pohár. Hrali sme v Belgicku, v meste Waregem a zvíťazili sme 3:0. Keďže som strelil všetky tri góly, po zápase okolo mňa začali krúžiť rôzni ľudia. Jeden sa mi dokonca začal prihovárať po maďarsky, ale nič som mu nerozumel.“

„Vysvitlo, že o mňa majú záujem v klube Cercle Bruggy, no nepustili ma. Vyhovorili sa na to, že Horváth a Scherer sa nevrátili,“ zalovil v pamäti skvelý útočník.

Súboj o korunu kráľa strelcov

Ale teraz to najlepšie. Štefan Slezák vytvoril strelecký rekord žilinského klubu bez toho, aby si vypomohol pokutovými kopmi. Penalty jednoducho odmietal kopať.

„Po prvé, nikdy som nebol na penalty určený. No a neskôr som sa dozvedel, že sa ešte nikdy nestalo, aby bol niekto kráľom strelcov bez toho, aby zahrával jedenástky. Tak som v jednom rozhovore povedal, že ak sa mám stať najlepším strelcom, tak bez penált.“

„Viackrát sa mi stalo, že ma spoluhráči doslova nútili ísť nejakú kopnúť, no ja som tvrdohlavo odmietal. Keďže som to povedal verejne, musel som to dodržať,“ prezradil nám Slezák.

V sezóne 1972/73 mal pezinský rodák veľkú šancu stať sa najlepším ligovým kanonierom. O titul vtedy súperil s Ladislavom Józsom z Lokomotívy Košice. Zatiaľ čo Slezák zakončil súťažný ročník s 19 presnými zásahmi, Józsa sa dostal na hodnotu 21.

Štefan Slezák veľmi rád spomína na Kysucké Nové Mesto, kde hrával pred príchodom do Žiliny a potom aj po návrate. Za zmienku stojí, že aj počas pôsobenia v Žiline zostal bývať s Kysuckom Novom Meste. Aj tu zažil nádherné športové momenty.

„Keď som sa zo Žiliny vrátil späť, Sparta vypadla do druhej celoštátnej ligy. Vtedy prehrala iba dva zápasy a obidva s Kysuckým Novým Mestom. Doma sme vyhrali 3:1, vonku 2:1. Po zápase ma čakal Andrej Kvašňák, s ktorým som sa dobre poznal a spýtal sa ma: Kde je, prosím ťa, to Kysucké Nové Mesto? To ma veľmi pobavilo.“

Štefan Slezák bojoval v sezóne 1972/73 o korunu kráľa strelcov s Ladislavom Józsom z Lokomotívy Košice. (zdroj: ARCHÍV)

Vypĺňal krížovky a čítal noviny

Bývalý vynikajúci útočník má síce už 84 rokov, ale to neznamená, že by bol z dôchodkového veku presýtený.

„Ešte vlani som pracoval. Tuto na škole som bol vrátnik jedenásť rokov a prehovárali ma, že či by som nechcel pokračovať ďalej. Skrátka platili ma za sedenie. Kontroloval som žiakov a keď prišiel tovar, išiel som im to do kuchyne oznámiť. Nechcite vedieť, koľko som vyplnil krížoviek a prečítal novín,“ mávne rukou.

Futbal ho stále veľmi baví, ale väčšinou ho sleduje už len z pohodlia obývačky. „Bol som sa pozrieť aj tu u nás v Pezinku, ale odišiel som. Jedna strela na bránku…,“ povzdychne si, no potom sa vráti k téme.

„V televízii je toho dosť, možno až príliš. Najradšej sledujem Borussiu Dortmund, pretože obdivujem ich fanúšikov. No a, samozrejme, Barcelonu,“ povie Štefan Slezák a tým uzavrie našu debatu.