Hovorí sa, že úspech je všetkých, neúspech iba jedného. Vo futbale to v podstate platí tiež, akurát v prenesenom zmysle slova. Keď sa niečo podarí, radujú sa všetci. Keď niečo nevyjde, kritika smeruje na hráčov.
Na vlastnej koži sa o tom presvedčili slovanisti, ktorí po hroznom výkone prehrali s Prešovom 0:1. Sú to hráči belasých, ktorí museli zniesť piskot publika.
A ich tréner Vladimír Weiss st., ktorý zas čelil nepríjemným otázkam, čo sa vlastne stalo. Samozrejme, že si kritiku zaslúžia. Na ihrisku sú totiž vždy hráči, ktorých úloha je podať zodpovedný výkon a tým čo najviac zvýšiť šancu dosiahnuť želaný výsledok.
Prehrali zaslúžene
Úloha hlavného kormidelníka je pripraviť ich na to, aby zo seba dostali maximum. Vladimírovi Weissovi st. sa to nepodarilo a mužstvo hralo pod svoje možnosti.
V rámci hodnotenia výkonu Slovana v dueli s Tatranom zaznievali prívlastky všetkého druhu – zlý, slabý, tragický, najhorší domáci v ére súčasného realizačného tímu. Sedia všetky.
My sme v titulku nášho textu v pondelkovom čísle denníka použili slovo príšerný. Pokojne sme mohli šermovať aj slovíčkami ako katastrofálny, nedôstojný, nehodný…
Najhoršia vec na zápase Slovan – Prešov totiž nebol výsledok, ale hra, ktorou sa úradujúci šampióni k nemu dopracovali. Belasí boli horší od začiatku až do konca, zaostávali vo všetkých relevantných štatistikách a prehrali úplne zaslúžene.
Ak by boli hostia efektívnejší, prípadne by nemal dobrý deň brankár Dominik Takáč, pokojne sa mohol nedeľňajší súboj na Tehelnom poli skončiť prehrou Slovana rozdielom triedy.
Z transferov viac vyťažil ako do nich investoval
Lenže nebolo by správne, pokiaľ by sme sa na prehru s Prešovom pozerali len v intenciách mužstva. Slovan sa dostal po historickej sezóne 2024/25 pod tlak.
Každý fanúšik nášho šampióna očakával, že tím prejde ligou ľahkým baletným krokom a popri tom sa dostane aspoň do Európskej ligy. A keď už z toho vzíde len Konferenčná liga, bude v nej víťaziť. A keď ani to, tak v lige to bude určite bez problémov. Lenže belasí neurobili pre to maximum v lete.
Patrí sa pripomenúť, ako vyzerala príprava na novú sezónu. Hoci sa hovorilo o historických investíciách do kádra a výraznej obmene tímu, Slovan priniesol hráčov skôr do budúcnosti a niektorých aj pomerne neskoro.
Po historických príjmoch z európskych pohárov Slovan viac z transferov vyťažil ako do transferov investoval. Niektorí noví hráči prišli navyše neskoro.
Ešte na kempe v Rakúsku hral ako ľavý bek Rahim Ibrahim, ako pravý zase vyučený stredopoliar Alen Mustafič, ktorý je alternatíva na túto pozíciu dodnes.
Stopérsky post sa vlastne vedeniu nepodarilo vyriešiť vôbec. A výsledok? Lídri tímu sú stále tí istí hráči. Niektorí o rok starší, niektorí o významný úspech prejedenejší a logicky menej hladní.
A všetci hráči sú si vedomí toho, že prehra s Prešovom na ich pozícii nič nezmení. Posty sú síce zdvojené z pohľadu počtu, no nie kvality. Konkurencia je najlepšia motivácia, v Slovane nie je dostačujúca.
Na Tehelnom poli v nedeľu zlyhali hráči a tréneri. Lenže pred zrkadlo by sa mali postaviť v Slovane všetci a zamyslieť sa nad svojou časťou viny.
