Pavol Staňo (vľavo) a Peter Lérant na lavičke Górnika Leczna. (zdroj: archív Petra Léranta)
V predchádzajúcej sezóne predvádzala v poľskom druholigovom klube Górnik Leczna výbornú prácu slovenská trénerská dvojica Pavol Staňo - Peter Lérant. „Sadli sme si po odbornej i ľudskej stránke," hovorí PETER LÉRANT. Ten si na konci sezóny odskočil do Rijeky, kde si vychutnal double svojho bývalého klubu.
Ako sa pozeráte spätne na sezónu 2024/25, v ktorej ste v pozícii asistenta Pavla Staňa pôsobili v poľskom Górniku Leczna?
„Do Leczny sme prišli v zime počas sezóny 2023/24. Prišli sme do klubu s istým rozpočtom a plánmi, ktoré sme naplnili viac ako úspešne. Z desiateho miesta sme mužstvo dostali na piate a hrali s me v play off o postup do Ekstraklasy. S Motorom Lublin sme po remíze 0:0 prehrali po penaltách.
Rozpočet klubu sa potom o niečo znížil a odrazilo sa to aj na tom, že priniesť sme mohli len vyhliadnutých talentovaných hráčov. Cieľ bol v podstate ten istý, pokúsiť sa zabojovať o postup do Ekstraklasy. Hoci, treba dodať, že v súťaži je ďalších desať klubov, ktoré mali lepšie finančné podmienky i celkoví zázemie, pokiaľ ide o tradície, zázemie a fanúšikov. My sme hrali na štadióne s kapacitou 7500 miest, Leczna je menšie miesto.“
Aké boli reálne možnosti?
„Reálnym cieľom bola prvá desiatka, hoci sme si dávali vyššie. Hrali sme však dobrý futbal, ľuďom sa páčil. O možnosť hrať baráž, ktorá sa týka prvých šiestich tímov, sme prišli v predposlednom kole, keď sme remizovali 2:2 s Plockom. Ten nakoniec postúpil do Ekstraklasy. Chceli sme viac, ale z hľadiska podmienok môžeme byť spokojní.“
Vnímali sme, že v poľských médiách vás oceňovali ako vzorne fungujúci tandem. Aká bola teda vaša spolupráca?
„S Paľom sa poznáme ešte z trénerských kurzov. Aj keď sme boli rivali, keď on trénoval Žilinu a ja Sereď, tak aj vtedy sme mali nadštandardné vzťahy. V škole sa prehĺbili. Myslím si, že za oboch môžem povedať, že sme fungovali veľmi dobre.
Pre mňa to pritom bolo prvýkrát počas pätnástich rokov, čo robím trénera, že som pri niekom pôsobil ako asistent, doteraz som bol vždy hlavný tréner. Ale spolupráca bola výborná. Paľo má výbornú typológiu, je komunikatívny a férový. Sadli sme si po odbornej i ľudskej stránke.“
Pavol Staňo a Peter Lérant s ďakovnou pamiatkou od Górnika Leczna. (zdroj: archív Petra Léranta)
Aká je úroveň druhej poľskej ligy v porovnaní s najvyššou slovenskou?
„Úplne sa to porovnať nedá. Je tu Slovan, ktorý je inde a ten samozrejme s druhou poľskou ligou nejde porovnávať. Bolo tu iné porovnanie. Wisla, ktorá skončila v našej prvej polsezóne na konečnom 10. mieste, ale vyhrala Poľský pohár, vyradila v Konferenčnej lige Trnavu.
Špička z druhej poľskej ligy by mala na to, aby hrala hore aj u nás v najvyššej súťaži. Na zápas Ruch Chorzow – Wisla Krakov prišlo 54 000 divákov. Žiaľ, Poľsko je v zázemí, kvalite zahraničných hráčov a celkového záujmu s nami neporovnateľné. Nakoniec, ešte aj tretia poľská liga je profesionálna.“
Vy ste nám pred dvojzápasom Trnavy a Wisly Krakov hovorili, že očakávate postup poľského tímu.
„Wisla vtedy mala kvalitu. Išla španielskou cestou, v kádri mala asi šesť hráčov z tejto krajiny na čele s výborným Angelom Rodadom. Dobre zaplatených, niektorí brali možno dvakrát viac ako najlepšie platení hráči Trnavy.
V podstate to boli oni, kto rozhodol. Wisla má silné fanúšikovské zázemie, vedel som, že doma bude silná. Aj preto som jej dával veľké šance. Trnava zvládla domáci zápas, hoci prvý polčas nehrala dobre. V druhom to s eufóriou a podporou fanúšikov zvládla do dvojgólového náskoku. V odvete však mala jasne navrch Wisla, hrala dobre.“
V Górniku Leczna ste skončili po vypršaní zmluvy, hoci vám bolo ponúkané jej predĺženie. Takže prečo?
„Už počas pôsobenia v Górniku sme mali ponuky z iných klubov. Aj z Poľska, aj zo zahraničia, jednu zo Slovenska. V zmluvách sme mali fixné odstupné. Po skončení zmluvy sme sa už nechceli ďalej zaväzovať a nechceli sme ani naťahovať Górnik, aby sa na nás nespoliehali. Chceme sa posunúť do lepšieho klubu.“
Peter Lérant na návšteve v Rijeke s pamätným dresom. (zdroj: archív Petra Léranta)
Takže teraz ste obaja voľní?
„Áno. Ponuku na predĺženie v Górniku sme dostali už na jeseň, ďalšiu na jar. Ale láka nás niečo iné.“
Na konci sezóny ste si odskočil do Rijeky. Tamojší klub, váš bývalý, získal titul a počas vašej návštevy vyhral aj Chorvátsky pohár. Zároveň urobil slávnosť na pripomenutie zisku pohára pred dvadsiatimi rokmi tímom, ktorého ste boli súčasťou.
„Bolo to pekné. Aj to, že to takto pekne vyšlo. V roku 2005 sme boli prví, čo po 27 rokoch niečo s Rijekou vyhrali. V roku 2006 sme víťazstvo v pohári zopakovali. Od nášho víťazstva v roku 2005 uplynulo dvadsať rokov a teraz to vyšlo pekne ešte aj s double.
Rijeka mala titul, uspela aj vo finálovom dvojzápase, keďže v Chorvátsku sa hrá finále na dve stretnutia. Pred odvetným nás zavolali na trávnik, pozvali totiž mužstvo z roku 2005. Kto mohol, prišiel, bolo to super. Hralo sa na Rujevici, hoci my sme hrali na legendárnej Kantride hneď pri mori. Rujevica je na kopci nad Rijekou, pred niekoľkými rokmi tam hralo Slovensko proti Chorvátsku. Atmosféra bola super, Rijeka po prvom zápase v odvete vyhrala a získala double.“
Peter Lérant s trofejou za víťazstvo v Chorvátskom pohári v roku 2005. (zdroj: archív Petra Léranta)
Pred 25 rokmi ste boli súčasťou tímu Dušana Radolského, ktorý na ME hráčov do 21 rokov získal na šampionáte na Slovensku 4. miesto a vybojoval si miestenku na olympijské hry v Sydney. Spomienky sa vám vynorili, však?
„To áno. Vidíte, bol som pri dvoch pekných výročiach. Rijeka bola o dvadsiatom, pri reprezentácii to bolo 25 rokov. Boli to krásne spomienky. Hrali sme s podobnými mužstvami ako dnešní dvadsaťjednotkári. Rumunov sme však mali v kvalifikácii, Talianov v skupine a Španielov v zápase o bronz. Malo to však istú podobnosť.“
Ako ste vnímali našich na terajších ME? A samotné ME?
„Bol som na troch zápasoch. Hoci nepoznám všetky detaily, pokiaľ išlo o organizáciu, navonok všetko vyzeralo super. Infraštruktúra a štadióny boli fajn. Aj Prešov, pri ktorom sa uvádzali nejaké problémy.
Pokiaľ ide o našich, zaslúžia si ocenenie, ale bolo som aj z pár vecí sklamaní. V úvodnom zápase proti Španielom sme preflákali polčas, začali sme s priveľkým rešpektom. V druhom sme sa ho zbavili. Chalani zabrali, vyrovnali, žiaľ, nakoniec nešťastne prehrali. Škoda zápasu s Talianskom. Prvý polčas sme mohli zvládnuť lepšie.
A ak by sme mali lepšiu finálnu fázu v druhom, mohli sme Talianov poraziť. Títo boli určite zdolateľní. Keď si ich porovnám s Talianskom, ktoré hralo proti nám, s Pirlom, Gattusom a Zanettim, tak táto talianska dvadsaťjednotka nebola taká výrazná.
Tá naša dvadsaťjednotka mala zaujímavú ofenzívnu silu, so Suslovom, Marcellim a Sauerom. Hoci sú to mladí hráči, už majú svoju kvalitu a niečo odohrané. Tu som tiež očakával trochu viac, hoci Suslov sa gólovo presadil. Mohli sme však viac zamiešať kartami, keby tam nebol taký veľký rešpekt.“
Nový štadión
Peter Lérant hral za Rijeku, ktorá ešte nastupovala na štadióne Kantrida.
Zmluvu s ňou podpisoval v deň, keď na Kantride v lete 2004 reprezentácia Slovenska pod vedením Dušana Galisa prehrala s domácim Chorvátskom (0:1).
Na Rujevici zas hrali Slováci v novembri 2013, pod vedením Pavla Hapala prehrali v kvalifikácii na Euro 2020 s Chorvátskom (1:3) o dva góly.
„Inak, teraz vyhrala v Rijeke primátorské voľby kandidátka, ktorá preferuje dostavanie novej Kantridy. Plány na jej prestavbu existujú už roky, teraz sa veci majú pohnúť. Rujevica má kapacitu len 5500 miest a bola plánovaná len ako súčasť tréningového centra a na zápasy mládeže a prípravné stretnutia. Kantrida má byť čiastočne zapustená do skál, vyzerať má ako malá Allianz Aréna. Bude fakt pekná,“ povedal nám 48-ročný Peter Lérant, ktorý hral počas svojej kariéry za DAC Dunajská Streda, Leverkusen, Luzern, Panionios, Austriu Viedeň, GAK Graz, Újpest Budapešť, Rijeku, Plock, Goricu či Miňor Pernik.
