V Azerbajdžane píše históriu klubu, pred dvíhaním trofeje urobil krásne gesto. Neskutočné emócie, priznáva Šafranko

Nie je veľa slovenských legionárov, ktorým sa v zahraničí podarí získať klubovú trofej. Ešte menej je takých, ktorí majú v zbierke viacero takýchto úspechov. Útočník Pavol Šafranko vybojoval počas posledného májového večera už šiestu trofej mimo slovenských trávnikov.

Krásny záver

Keď sme sa s 30-ročným rodákom z Brusnice spojili, ako prvé slovo spomenul idylku. Bolo viac než jasné, z čoho pramení, keďže Pavol Šafranko má za sebou víťazné finále Azerbajdžanského pohára v drese FK Sabah. Klubu, ktorého dres si oblieka od minulého leta po prestupe z rumunského Sepsi.

„Krásny záver sezóny. Dalo by sa povedať, že sme zmenili smerovanie klubu. V lige sme skončili na piatom mieste, čo nebolo úplne dobré. Posledným zápasom sa napokon otočilo to, ako je v klube vnímaná celá sezóna,“ rozhovoril sa.

Karabach nie je Manchester City

Vo finále bol v pozícii favorita FK Karabach, účastník ligovej fázy Európskej ligy 2024/25. Futbalisti Sabahu triumfom prekvapili. Aj samých seba?

„Až takto by som to zase nepovedal. Karabach nie je Manchester City… Bol favorit, ale nie taký, že sme nemali šancu.

Vo finále je to väčšinou aj tak 50 na 50, je to špecifický zápas. Myslím si, že sme si to s nimi normálne rozdali.“

V štatistikách finále viackrát zasvietilo meno Pavol Šafranko. Slovák najskôr premenil penaltu, raz však príležitosť z bieleho bodu nevyužil.

Pavol Šafranko premieňa vo finále Azerbajdžanského pohára jedenástku. (zdroj: sabahfc.az)

„Začali sme veľmi dobre. Aj mne sa hralo super, dal som jedenástku a išli sme do vedenia. Karabach potom prebral iniciatívu a vyrovnal. Druhú penaltu som nepremenil, súper dal na 2:1.

Zápas bol ku koncu vyrovnaný. Zázračne sme skórovali na 2:2 a potom všetci cítili, že sa dianie presúva na našu stranu. Nadstavený čas už bol viac-menej v našej réžii a prišiel aj víťazný gól,“ opísal priebeh.

Nna margo vyrovnania z piatej minúty nadstavenia druhého polčasu doplnil: „Išlo najmä o to, kedy sa nám podarilo skórovať, ale aj o to, že Karabach v zápase držal loptu a diktoval tempo. My sme hrali najmä na protiútoky.“

Slovák uspel z pokutového kopu v 36. minúte, zaváhal dvanásť minút po prestávke. Stihol ho tento moment mrzieť, alebo nebol čas a priestor na takéto myšlienky?

„V tomto smere mám výborný mindset (nastavenie mysle, pozn. red.). Jasné, keď som nedal, prvá emócia bola negatívna. Okamžite som však prepol svoje nastavenie a koncentroval som sa na to, čo nastane. Nemalo zmysel premýšľať nad chybou.

Nemám rád, keď spoluhráči chodia za mnou a hovoria, že sa nič nestalo. Lebo ja viem, že sa nič nestalo. Penaltu buď dáš alebo nedáš, treba pokračovať. Ďalší čas je treba použiť na dobré veci v zápase a nie na ľutovanie sa, že niečo nevyšlo,“ ponúkol hlbšiu analýzu.

Poctu prenechal spoluhráčovi

Víťazný gól dal Sabah v 120. minúte, chvíľu na to prepukli oslavy. Celkovo však neboli príliš okázalé.

„Skôr striedmejšie. Neboli to oslavy, o ktorých by som povedal, že si ich budem pamätať do konca života. Pre mňa bola najpodstatnejšia moja vnútorná oslava celej sezóny. Keď som prišiel do Azerbajdžanu, bolo viacero otáznikov.

Napokon som bol za pol roka kapitán mužstva a s páskou som doviedol mužstvo k prvej trofeji v histórii klubu. A to je fantastické. Aj preto som prežíval po skončení zápasu neskutočné emócie.

Povedal by som, že to bolo veľké zadosťučinenie. Neuveriteľne som si to užíval,“ povedal Pavol Šafranko.

S víťaznou trofejou a svojím agentom Perom Miljanovičom. (zdroj: archív Pavla Šafranka)

Napriek tomu, že bol v zápase kapitán, trofej nedvíhal ako prvý. Naopak, blysol sa krásnym gestom. „Pred oceňovaním som dal pásku nášmu dlhodobému kapitánovi Aminovi Šejdijevovi, ktorý bol na operácii a nemohol hrať. Chcel som, aby on zdvihol trofej ako prvý.“

Sezóna sa teda skončila skvelo, hoci začiatok nebol najistejší. „Nepoznal som mužstvo ani ligu. Eufóriu z vyradenia Maccabi Haifa vystriedala kríza, nasledovala trénerská zmena. Akoby sme boli na húsenkovej dráhe, raz sme šli hore, potom dolu,“ opísal Pavol Šafranko.

Ako sme spomenuli už v úvode, získal šiestu trofej v kariére. Tri vybojoval ako hráč Mamelodi Sundowns, dve v OSK Sepsi. Čím bude tá najnovšia výnimočná?

„Asi tým, že som bol kapitán. Veľkými písmenami som sa podpísal pod tento úspech. Myslím si, že každý hráč po zisku trofeje cíti, akou mierou k nej prispel.

Keď máte pocit, že ste odovzdali úplne všetko, sú to ešte lepšie pocity,“ pokračoval autor trinástich gólov vo všetkých súťažiach v uplynulom ročníku.

Zatiaľ bez návratu

So Sabahom má skúsený zakončovateľ platný kontrakt na ďalší ročník. Napriek tomu potvrdil, že nie je isté, či bude aj naďalej pôsobiť v tomto klube. „Všetko je otvorené. Dostal som už aj nejaké ponuky. Nie je to na sto percent, že budem pokračovať v Azerbajdžane,“ uviedol.

Počas svojej kariéry si okrem Slovenska vyskúšal aj pôsobenia v Dánsku, Škótsku, Rumunsku, Juhoafrickej republike a naposledy v spomínanom Azerbajdžane. Späť domov ho to však momentálne ešte neťahá. „Na Slovensko sa zatiaľ nechystám,“ pousmial sa.

Od novej sezóny bude súčasť našej Niké ligy opäť aj klub, v ktorom futbalovo rástol – Tatran Prešov. Manažér Stanislav Šesták mu zatiaľ nevolal, Pavol Šafranko zase nevylúčil, že by sa ku „koňarom“ v budúcnosti vrátil. Návrat Tatrana medzi elitu však víta všetkými desiatimi.

„Teším ma to za klub, ľudí, fanúšikov, mesto. Všetci si to zaslúžia. Verím, že Tatran sa v lige udrží čo najdlhšie a takisto verím, že na novom krásnom štadióne uvidíme veľa dobrých zápasov proti mnohým súperom.“

Slovenské srdiečko

Na Slovensku vrcholia prípravy na majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov. Naša reprezentácia doposiaľ účinkovala na záverečnom turnaji dvakrát a pred ôsmimi rokmi v Poľsku bol pritom aj Pavol Šafranko.

Vtedy ako hráč Dunajskej Stredy dokonca v úvodnom vystúpení proti domácim Poliakom strelil víťazný gól na 2:1. Ako vníma tohtoročný turnaj, ktorý sa uskutoční na ôsmich slovenských štadiónoch?

„Chcel by som sa ísť pozrieť na zápas Holandska s Dánskom. Mrzí ma, že na východe nie je žiaden duel Slovenska, ale chápem, ako sú rozdelené skupiny,“ uviedol Šafranko.

Pokračoval pochvalou smerom k organizátorom.

„Klobúk dole pre zväzom a prezidentom Kováčikom, že sa Slovensko odhodlalo usporiadať takýto obrovský turnaj. Naši fanúšikovia si budú môcť pozrieť najväčšie európske futbalové talenty.

Verím, že takýchto podujatí bude u nás čo najviac. Je super, že máme infraštruktúru, vďaka ktorej môžeme zorganizovať veľké európske futbalové podujatie.“

Zaujímalo nás tiež, čo by poradil zverencom trénera Jaroslava Kentoša. „Nech do toho dajú srdce. Kvalita u nich hovorí sama za seba, takže už len aby do toho dali to naše, slovenské srdiečko. Želám im, aby sa im darilo čo najviac,“ dodal Pavol Šafranko.