Ondrej Duda je už roky veľká opora slovenskej reprezentácie. (zdroj: TASR)
Ondrej Duda je unikát. Ako jediný slovenský futbalista v ére samostatnosti dal gól na dvoch vrcholných podujatiach. Zo štvorice hráčov, ktorí pôsobili v troch z piatich najkvalitnejších európskych líg, má na konte najviac zápasov. Tridsaťročný stredopoliar patrí k lídrom nielen našej reprezentácie, ale aj talianskeho Hellasu Verona, s ktorým absolvoval už tretí úspešný boj o záchranu. Aj o ňom hovoril na tohtotýždňovom mediálnom brífingu v Senci, kde sa Slováci chystajú na dva prípravné zápasy proti Grécku (7. 6.) a Izraelu (10. 6.).
Nevyužité mečbaly
Ako hodnotíte uplynulú sezónu a udržanie sa Hellasu v najvyššej súťaži?
„Hodnotím ju pozitívne, keďže koniec nám vyšiel a splnili sme predsezónny cieľ, čo bola záchrana klubu v lige. Tri roky, ktoré som strávil v mužstve, však boli veľmi ťažké. Keď hráte každý rok o záchranu, je to nesmierne náročné, predovšetkým mentálne. Som však rád, že sme to zvládli a Verona je naďalej súčasť Serie A.“
Futbalisti Hellasu Verona sa tešia zo záchrany v Serii A, Ondrej Duda je úplne vľavo. (zdroj: TASR/ANSA)
V záverečných troch kolách ste neprehrali (bilancia 1-2-0). Bol práve tam ukrytý kľúč k záchrane, alebo ho treba hľadať ešte niekde inde?
„Skôr to bolo asi v niečom inom. Ešte pred touto sériu sme hrali doma s Cagliari a ten zápas sme zbabrali: prehrali sme 0:2. Potom sme mali doma takpovediac dva mečbaly na záchranu, keďže v prípade triumfu nad Lecce alebo Comom by sme mali istotu.
Remízami sme si to skomplikovali. Pred duelom záverečného kola s Empoli sme boli v pozícii, že možno už nebudeme potrebovať ani bod. Nevedeli sme si totiž predstaviť, že by Lazio doma nezvládlo zápas s Lecce (skončil sa 0:1, pozn. red.), keďže ešte bojovalo o európske poháre. Takisto Atalanta doma viedla už 2:0 nad Parmou, no nakoniec prehrala 2:3. Aj preto chvalabohu, že sme napokon v Empoli vyhrali, keďže sa naozaj rozhodovalo v poslednom kole.“
Ako sa menila vaša úloha v mužstve s pribúdajúcimi ligovými zápasmi, aj vzhľadom na to, že Hellas nehral od začiatku sezóny o záchranu. A aká bola aj v tejto súvislosti vaša pozícia v kabíne?
„Začiatok sezóny sme mali naozaj fantastický, Neapol sme doma zdolali 3:0. Potom sme však trochu zaspali, čo sa nám stalo aj v predchádzajúcich rokoch. Bolo to také všelijaké, ako na kolotoči... V kabíne patrím medzi starších hráčov a keď bol kapitán zranený, bol som aj s ďalšími skúsenejšími chlapcami líder mužstva. Opory v nás hľadal aj tréner.“
Zostať či nezostať?
Stali ste sa víťazom fanúšikovskej ankety za sezónu 2024/25. Ide o hlasovanie na sociálnej sieti Instagram o najlepších hráčoch v jednotlivých zápasoch, celkovo ste za sezónu získali zo všetkých spoluhráčov najviac bodov. Ako to vnímate?
„Takéto ocenenia ma tešia najviac, keďže sú od fanúšikov, ktorí podporujú klub. Keď si ma takto vážia, môžem sa z toho len tešiť. Som rád, že ma zvolili za najlepšieho hráča, je to pre mňa pocta.“
Aj vzhľadom na vaše slová o neustávajúcom náročnom boji o záchranu, ako to vyzerá s ďalšou sezónou? Chcete zostať vo Verone, alebo by ste sa radšej posunuli niekam ďalej?
„Zmluva sa mi končí teraz v júni, takže čoskoro budem bez kontraktu. Svoju budúcnosť zatiaľ príliš neriešim, keďže máme pred sebou v rámci tejto sezóny ešte dva prípravné zápasy v reprezentácii. Začnem sa o tom aj s manažérom baviť až po asociačnom termíne.“
Ondrej Duda (vľavo) si v Serii A 2024/25 pripísal jeden gól a tri asistencie. (zdroj: TASR/ANSA)
Pocitovo to vnímate ako? Chceli by ste zotrvať v Taliansku, či máte zálusk vyskúšať si ešte inú krajinu?
„Ťažko povedať. Záleží to na viacerých okolnostiach. Veronu mám veľmi rád. Páči sa mi mesto aj celkovo zázemie, ktoré sme mali k dispozícii. Skvelí boli aj ľudia pracujúci okolo futbalu, rovnako fanúšikovia. Nerád by som sa teraz vyjadroval v duchu, či chcem alebo nechcem zostať v Hellase. Úlohu bude zohrávať viac faktorov. Naozaj sa chcem momentálne najmä dobre pripraviť na zápasy proti Grécku a Izraelu a potom to už budem riešiť intenzívne.“
Pozri, kam mu ho dám
Liga národov do značnej miery nahradila prípravné zápasy, teraz však máme dva k dispozícii. Sú to pre nás skúšky pred jesenným štartom kvalifikácie o postup na majstrovstvá sveta 2026. Aké sú vaše očakávania od súbojov s Gréckom a Izraelom?
„S Izraelom sme hrali pred niekoľkými rokmi práve v Lige národov a vieme, že majú silné mužstvo, s veľmi kvalitnými jednotlivcami. S Grékmi sme sa nestretli už dlhšie, naposledy v kvalifikácii MS 2014. Teraz majú v tíme novú generáciu hráčov, ktorí pôsobia v zaujímavých kluboch.
Určite to budú pre nás dva kvalitné zápasy. Tréner si môže so svojím realizačným tímom vyskúšať niečo nové, dať šancu ďalším adeptom. Aj prípravné duely sú už na tejto úrovni vnímané ako ostré, takže sa na ne chceme dobre nachystať.“
Ondrej Duda má na konte doposiaľ 83 reprezentačných zápasov. (zdroj: TASR/Martin Baumann)
Keď hralo Slovensko naposledy proti Izraelu, v októbri 2020 práve v Lige národov, pripísali ste si asistenciu na gól Róberta Maka. Spomínate si na to?
„Áno, viem, že sme po prvom polčase vyhrávali v Trnave 2:0 a napokon sme prehrali 2:3… Pamätám si z toho zápasu ešte Hamšov gól z priameho kopu z veľkej diaľky ľavou nohou. Brankár pri ňom zaspal. Marek nám ešte predtým hovoril: Pozri, kam mu ho dám… Potom vystrelil a bol z toho gól.“
Dve strany mince
Proti Grécku a Izraelu nebude mať tréner Calzona k dispozícii vášho klubového spoluhráča Tomáša Suslova, pretože bude reprezentovať Slovensko v kategórii do 21 rokov na majstrovstvách Európy. S akými slovami ste ho vyprevádzali z Verony?
„Samozrejme, stále sme sa o tom bavili. Zo situácie bol aj nervózny, keďže klub sa dlho nevedel vyjadriť, či ho na šampionát pustí alebo nie. Prakticky do posledného zápasu čakal na verdikt od športového riaditeľa. On bol však nastavený tak, že pôjde, aj keby neviem čo…
Strašne chcel ísť! Ja som mu len poprial veľa šťastia, keďže aj jemu to môže pomôcť. Samozrejme, minca má dve strany. Je to hráč, ktorý už pôsobí v náročnej lige, takže všetky oči budú na ňom. Určite bude pod tlakom, ale je natoľko silný, že s tým podľa mňa nebude mať problém.“
Vy ste počas Tomášovho čakania na verdikt Hellasu museli zažívať déjà vu. V roku 2017 ste netrpezlivo očakávali rozhodnutie Herthy Berlín, ktorá vás napokon na záverečný turnaj ME do Poľska nepustila. Aj sa vám tento moment premietol v hlave?
„Áno, rozprávali sme sa o tom. Moja situácia bola predsa len trochu iná, keďže som bol predtým dlhšie zranený. Chcel som vtedy ísť na turnaj, ale musel som zvážiť aj to, v akej som hernej forme, keďže som nemal za sebou veľa zápasov. Možno bolo napokon aj dobré, že som nešiel, veď chlapci odohrali super šampionát.“
Ako vnímate šance súčasnej slovenskej dvadsaťjednotky a čo hovoríte na jej kvalitu?
„Bavili sme sa o tom, že chlapcov až tak nepoznám, teda až na tých, ktorí už boli aj v seniorskej reprezentácii. V príprave nastúpili aj proti veľmi silným súperom a hoci viaceré zápasy skvelo zvládli, na turnaji to bude predsa len niečo iné. Ich skutočnú silu preveria až ostré duely na šampionáte.
Budú to tri zápasy, v ktorých pôjde o všetko. Hrajú však doma a dúfam, že ľudia, ktorí by mali zaplniť štadióny, im svojou podporou pomôžu. Títo chlapci sú naša budúcnosť, treba im veriť a držať palce.“
