Na jeho pleciach leží veľká zodpovednosť a to nielen preto, že v mládežníckej štruktúre FK Inter Bratislava sú viac ako štyri stovky detí.
Ján Palenčár má pod palcom klub, ktorý získal dva slovenské tituly a hoci neskôr padol takmer na kolená, postupne sa vracia na scénu. Žlto-čierni budú v sezóne 2025/26 nováčik druhej futbalovej ligy.
Sú na túto výzvu pripravení? Aj na to sme sa pýtali spolumajiteľa slávnej značky v našej tradičnej rubrike Mecenáši. Rubrike o ľuďoch, ktorí financujú slovenský šport.
Rozpočet a financovanie
Inter ste zobrali na svoje plecia pred viac ako štyrmi rokmi a v rozhovore pre denník Šport ste povedali: „Nie som oligarcha, prvú ligu by som neutiahol.“ Utiahnete financovanie druhej?
„Nie je to jednoduché, sám by som to nedokázal. Ale od roku 2024 má Inter aj spolumajiteľa a okrem toho partnera, ktorý je stávková spoločnosť Niké. Bez nich by sme druhú ligu hrať nemohli.
Dnes môžem povedať, že sme ekonomicky na túto výzvu pripravení. Vieme, že musíme navýšiť rozpočet na áčko, čo súvisí s vyššími odmenami pre hráčov, širším realizačným tímom, cestovaním a potrebnými investíciami do technického zabezpečenia.“
880 000
Eur je odhadovaný rozpočet FK Inter Bratislava v nasledujúcej sezóne.
Aký ste mali rozpočet v predošlej sezóne a s akým navýšením počítate?
„Rozpočet celého klubu bol zhruba 580-tisíc. Predpokladáme navýšenie zhruba o 300-tisíc eur.“
Akou časťou musia prispievať majitelia?
„Je to suma na úrovni 300-tisíc eur, zvyšné financie prichádzajú od Niké, našich menších partnerov a rodičov z členských príspevkov.
Ďalšie zdroje získavame zo Slovenského futbalového zväzu (SFZ), keďže máme status Útvaru talentovanej mládeže. Ale pomáhajú nám aj nám príjmy z poukázania dvoch percent z dane a menšie príspevky od samosprávy.“
Bolo by naivné myslieť si, že na Slovensku môžeme mať plne profesionálne dve najvyššie súťaže.“
V akom režime bude vďaka týmto príjmom fungovať áčko v druhej lige?
„V poloprofesionálnom. Má to svoje ekonomické výhody a zároveň kvalitatívne nevýhody v porovnaní s plne profesionálnym futbalom. Bolo by naivné myslieť si, že na Slovensku môžeme mať dve profesionálne najvyššie súťaže.“
Máte stanovený mzdový strop pre hráča?
„O tom sme nedebatovali, ale určite nebudeme v odmenách pre hráčov patriť k druholigovým lídrom, respektíve ašpirantom na postup.“
Bez paniky, ale s ambíciou
Aké budú vaše ambície v súťaži?
„Chceme sa stabilizovať v druhej lige. Nezabúdajme, že ešte pred rokom a pár mesiacmi sme hrali v štvrtej najvyššej súťaži. Veľmi rýchlo sme postúpili dva razy po sebe, čo má za následok, že nebol čas postupne si vybudovať káder na druhú ligu.

Potrebujeme získať niekoľko hráčov z vonka, čiže prichádzajú posily, zostava sa kreuje. To všetko sa deje v pre nás skrátenej letnej príprave, keďže o postupe do druhej ligy sme sa dozvedeli v situácii, keď naši súperi už takmer dva týždne trénovali a u nás vrcholili dovolenky.“
Po vstupe do Interu ste pre denník Šport povedali: „Dnes máme ciele ako zlepšenie infraštruktúry, návrat áčka do Bratislavy a jeho postup do druhej ligy, dorastu do prvej dorasteneckej. Bol by som rád, keby sa to uskutočnilo do troch rokov.“ Ako vnímate vašu úspešnosť pri napĺňaní týchto ambícií?
„Áčko a dorasty už hrajú a trénujú v Bratislave, konkrétne na Pasienkoch. Samozrejme, je to dočasné riešenie. Je na nás v klube, aby sme našli trvalé, pracujeme na tom.
Čo sa týka ostatných kategórií, tie majú zázemie na Drieňovej ulici, kde sa nám podarilo dohodnúť na dlhodobej nájomnej zmluve s bratislavským magistrátom.
V krátkodobom podnájme máme umelú trávu na Kalinčiakovej ulici a ihrisko s prírodným povrchom v areáli TJ Slávia Ekonóm Bratislava.
Cieľ je infraštruktúrne sa stabilizovať, preto už štyri roky pripravujeme rekonštrukciu zázemia a ihrísk na Drieňovej. V týchto dňoch plynú povoľovacie procesy a na jeseň sa chceme prihlásiť so žiadosťou o spolufinancovanie na Fond pre podporu športu.“
Platí, že najväčší problém Interu je infraštruktúra?
„Áno. S nedostatkom zápasových a tréningových ihrísk zápasí nielen Inter. Už získať potrebný pozemok v hlavnom meste je finančne nemožné, nieto ešte niečo vybudovať.
Cena metra štvorcového už na periférii mesta sa pohybuje na úrovni 250 – 300 eur. Na jedno ihrisko potrebujete zhruba 10 000 metrov štvorcových, takže len za plochu zaplatíte približne tri milióny eur.
To si žiadny klub nemôže dovoliť. Bez podpory štátu či samosprávy je to veľmi náročné, preto sa snažíme o spoluprácu s magistrátom, Bratislavským samosprávnym krajom a mestskými časťami.“
Tréningové plochy ešte vždy dokážete nejako zabezpečiť, ale čo so štadiónom pre áčko? Zvlášť, keď vezmeme do úvahy sen mnohých žlto-čiernym farbám oddaným dušiam o návrate do Niké ligy. Navyše, dá sa očakávať, že Pasienky už čoskoro „padnú za obeť“ developerom.
„Už v minulosti som sa vyjadril, že keď to ide v Miláne, mohlo by to ísť aj v Bratislave. Máme tu nádherný Národný futbalový štadión a ten by mal podľa môjho názoru slúžiť bratislavským prvoligistom, či už hovoríme o Slovane, Petržalke alebo Interi.
Bolo by asi zbytočné investovať milióny do ďalšieho stánku, ktorý by spĺňal kritériá Niké ligy. My sa však dnes musíme pozerať na potreby druhej ligy.

Pripravuje sa projekt rekonštrukcie malého štadióna, kde hráva dnes FC Ružinov Bratislava. Po nej by mohol vyhovovať požiadavkám druhej najvyššej súťaže. Naše áčko by tým pádom získalo priestor na domáce zápasy.“
Stihne sa tento projekt zrealizovať do zbúrania Pasienkov?
„Verím, že áno. Pokiaľ aj nie, už počas výstavby by sme mohli jednu sezónu niekde hosťovať. Ale s vidinou, že v ďalšom ročníku získame pre Inter stabilné riešenie.“
Inter patrí do prvej ligy
Bolo ťažké prijať druholigovú výzvu s vedomím, že tieto problémy sa vám ešte nepodarilo vyriešiť?
„Už pár kôl pred ukončením uplynulej sezóny nás SFZ oslovil s otázkou, či v prípade umiestnenia na postupových priečkach budeme mať záujem hrať v druhej lige. Dôkladne sme si zhodnotili situáciu a napriek problému s hlavným štadiónom sme povedali áno.
Ak by sme neurobili tento krok, odložili by sme rozvoj klubu. Ideme teda do toho s určitým rizikom. Nebude to jednoduché športovo, organizačne a ani technicky.“
Platí, že čím silnejšie áčko, tým ste lákavejší pre mládež?
„Áno. Dnes sme na pomyselnej celoslovenskej futbalovej mape. Teraz je pre nás výzva posunúť dorast do najvyššej súťaže, čo je cieľ, o ktorom som hovoril už po vstupe do Interu a zatiaľ sa nám ho nepodarilo splniť.
Nie je to ľahké, každý rok je viac kandidátov na postup. O Inter je stále obrovský záujem. Na poslednom výbere sme mali prihlásených 287 detí, čo ma veľmi teší. Dnes máme v devätnástich mládežníckych tímoch 420 – 430 detí, k tomu seniorské mužstvo.
Ak by sme mali viac ihrísk, mohli by sme športovo rozvíjať väčší počet detí. Deti futbalovo rozvíjame a zároveň vychovávame. Budujeme u nich vzťah k športu, pomáhame im v socializácii, k posilňovaniu zodpovednosti a zdravého sebavedomia.
Uvedomujeme si, že štatistiky sú neúprosné a len minimum z nich sa bude živiť futbalom. Preto je dôležité, aby sme u detí vybudovali zdravé základy života, nech z toho ťažia v dospelom veku.“
Zrejme je ťažké súperiť o talenty so Slovanom či Petržalkou?
„To sedí. Naši konkurenti majú dorasty v najvyššej súťaži, a to je ich výhoda. Najkvalitnejší chlapci po tom vzhliadajú, čo je prirodzené. U žiakov a v prípravkách sme na úrovni týchto klubov, v niektorých kategóriách ich dokážeme prevýšiť.
Ak sa neposunieme s dorastom vyššie, pre najtalentovanejších budú Slovan a Petržalka stále prvá voľba. My sa aj preto snažíme rozvíjať kultúru rodinného klubu, čo Interu historicky svedčí.

Pamätám si na to aj zo svojich hráčskych čias. Keď som ako žiak prechádzal z Matadorky do Interu, mal som možnosť niekoľko týždňov pôsobiť v Slovane. A práve pre vnútroklubovú atmosféru som si vybral Inter. Chcel by som, aby toto bola naďalej naša silná stránka.“
Položíme vám rovnakú otázku ako pri našom poslednom rozhovore: Kde vidíte Inter o tri roky?
„Vidím ho ako stabilného účastníka druhej ligy s vyriešeným domovským stánkom a s prvoligovými dorasteneckými družstvami. Zároveň vidím klub, ktorý dokáže uspokojiť všetkých záujemcov z radov chlapcov aj dievčat, ktorí chcú u nás pôsobiť.“
Účasť v Niké lige je len sen? Nie je to dnes cieľ v akomkoľvek horizonte?
„Takto ďaleko sa dnes nepozerám. Slovo sen to dobre vystihuje. Inter do prvej ligy patrí, ale tieto heslá sa ľahko prezentujú. Potom si to rozmeníte na drobné a zistíte, čo to znamená z pohľadu klubu, organizácie, ľudí, nákladov… Budem šťastný, ak sa nám to raz podarí. Ale v akom horizonte? Na to neviem odpovedať.“
Kto je Ján Palenčár
Rodák z Bratislavy (nar. 9. marca 1975) si v Interi zachytal za žiakov i dorast, pobudol v rezervnom tíme, odkiaľ narukoval do Ozety Trenčín a vzápätí odtiaľ putoval do treťoligového Štúrova. Po návrate do Interu bol v kádri áčka brankárska trojka, vtedy bol tréner Karel Brückner. Pol sezóny pôsobil v Devíne, keď postúpil do druhej ligy. Po tom, ako sa vrátil do juniorky Interu, si vážne zranil koleno a ako 22-ročný musel ukončiť kariéru. Okúsil aj mládežnícke reprezentačné výbery – československý do 15 rokov a slovenský do 16, 17 a 18 rokov. Po futbalovej kariére sa dal na podnikanie, realitám sa venuje už takmer štvrťstoročie. Je majiteľ realitnej kancelárie a prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Majiteľom Interu sa stal v roku 2021, dnes je spolumajiteľ žlto-čiernych.
Vzťah ku klubu a ľuďom
Rodák z Bratislavy (nar. 9. marca 1975) si v Interi zachytal za žiakov i dorast, pobudol v rezervnom tíme, odkiaľ narukoval do Ozety Trenčín a vzápätí odtiaľ putoval do treťoligového Štúrova. Po návrate do Interu bol v kádri áčka brankárska trojka, vtedy bol tréner Karel Brückner. Pol sezóny pôsobil v Devíne, keď postúpil do druhej ligy. Po tom, ako sa vrátil do juniorky Interu, si vážne zranil koleno a ako 22-ročný musel ukončiť kariéru. Okúsil aj mládežnícke reprezentačné výbery – československý do 15 rokov a slovenský do 16, 17 a 18 rokov. Po futbalovej kariére sa dal na podnikanie, realitám sa venuje už takmer štvrťstoročie. Je majiteľ realitnej kancelárie a prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Majiteľom Interu sa stal v roku 2021, dnes je spolumajiteľ žlto-čiernych.