Posledným hvizdom akoby sme prišli o prácu. Neviem, čo bude, vraví obranca vypadávajúceho Humenného Viktor Maťaš

Druholigový súboj o záchranu priniesol v ročníku 2024/25 mimoriadnu drámu. Nie do posledného kola, dokonca až do poslednej minúty zápasov záverečného kola. Zhodou okolností trojica namočených (Pohronie, Stará Ľubovňa, Humenné) v nich zhodne remizovala.

Humenné však potrebovalo na záchranu na Pasienkoch zvíťaziť. To nedokázalo, takže neminul ho zostup. So skúseným obrancom Humenného Viktorom Maťašom, ktorý patril aj na Pasienkoch medzi najlepších hráčov na trávniku, sme sa pozhovárali.

Čo vám napadlo, keď hlavný rozhodca Kolofík posledný raz fúkol do píšťalky?

„V hlave sa mi premietla celá doterajšia kariéra. Pre seba som si hovoril, že to snáď ani nie je pravda. Či to mám tam niekde hore tak napísané, že asi nemám nárok na úspech.

Vypadol som s Bardejovom, teraz s Humenným. S Popradom som hral o záchranu, vypadol som s ním v semifinále pohára v konfrontácii so Skalicou, nepostúpil som s ním cez baráž s Trenčínom do najvyššej súťaže… “

Boli tie myšlienky až také silné, že prišlo aj na úvahy o ukončení kariéry?
„Tá úvaha je stále. V podstate ponuky nemám žiadne, sám neviem, čo bude ďalej. Posledným hvizdom akoby sme prišli o prácu, o živobytie.“

Myslíte si, že futbal v Humennom čaká ústup z pozícií?
„Veľa hráčov z klubu určite odíde. Čo bude v klube, to je na vedení, to ja neviem. Je to ťažká situácia pre nás hráčov i pre ľudí z vedenia.“

Humenné muselo na Pasienkoch vyhrať. Inkasovalo však ako prvé v 19. minúte. Čo vám v tej chvíli napadlo?

„Stále som veril v záchranu. Zápas prebiehal podľa očakávania, Slovan sa dostal prakticky druhý raz k našej bránke. Kým domáci premenili hneď prvú šancu, my sme išli dvakrát sami na brankára a nič...

Samozrejme, svoje urobil aj tlak. Bolo to na nás vidno. Nám, slovenským hráčom, na záchrane veľmi záležalo.“

Aká bola atmosféra v kabíne a aké pokyny dal tréner Nemec druhého dejstva?

„Klobúk dolu pred trénerom. Odkedy prišiel, zmenil nastavenie klubu spolu s asistentom Barnišinom a kondičným trénerom Okálom. Tréner nás povzbudzoval, burcoval. Vravel, že stále nám veril a stále nám verí.“

Mali ste informácie o priebežných výsledkoch zápasov Pohronia a Starej Ľubovne?

„Jasne. Dozvedeli sme sa ich cez polčasovú prestávku.“

Jedinečná šanca na vyrovnanie v podobe penalty prišla v 66. minúte. Krstič ju však nepremenil...

„Ešte predtým, než sa rozbiehal, som si povedal, že ak toto nepremeníme, tak nás už nič nezachráni... Nedal.

Aj napriek tomu som v kútiku duše stále veril. A keď sme v 84. minúte vyrovnali, povedal som si, že my to asi fakt otočíme. Že dáme gól a radostne pocestujeme domov. Bohužiaľ...“

Čím to je, že v druhom zápase po sebe Humenné nepremenilo pokutový kop?

„Zrejme to ide na vrub nezvládnutia tlaku. Nič iné mi nenapadá. Paradoxne, keby sme penaltové situácie otočili a Streňo ju proti Šamorínu kopol tak ako na Pasienkoch Krstič, bol by gól.

Naopak, keby to Krstič kopol proti Slovanu tak ako Streňo, tiež by bol gól… Ja im to však nevyčítam. Môže sa zdať, že nepremenené penalty nás pripravili o druhú ligu, ale v sezóne sa hrá viac zápasov...“

Čo všetko sa podľa vás podpísalo na zostupe Humenného?

„Povedal by som, že zlá skladba kádra a netrafenie sa do importov zahraničných hráčov. Niektorí si prišli k nám len zahrať futbal a Humenné nemajú tak v srdci ako slovenskí hráči.

Je nám ľúto, že sme vypadli. Myslím si, že klub fungoval výborne. Nikdy nám nič nemeškalo, mali sme vytvorené super podmienky.“

Pod Vihorlatom sa mohli pochváliť výbornou návštevnosťou. Vypadnutie je sklamaním aj pre divákov...

„Klobúk dole predovšetkým pred tými, ktorí sú vo fanklube. Tí nás burcovali počas celej sezóny, ani raz nám nenadávali. Verili nám a podporovali nás, lebo nikde inde by hráčov po takých výkonoch a výsledkom podporovali.

Naopak, robili by bojkot. Na druhej strane je pekné, že niekto chodí na futbal, ale nie je pekné, že si do úst berie rodiny hráčov. V Humennom je divák náročný, ale niektoré veci sme si nezaslúžili. My sme vypadnúť nechceli a stále to veľmi bolí.“