Autor je bývalý tréner našej futbalovej reprezentácie, ktorú viedol v rokoch 2006 – 2008.
Tréner našej futbalovej reprezentácie Francesco Calzona ohlásil omladzovanie reprezentácie a hľadanie nových mien. Nielen, čo sa týka júnových prípravných zápasov s Gréckom a Izraelom.
Povedal, že náš národný tím je druhý najstarší v Európe po Čiernej Hore, a preto musí prísť s týmto projektom.
Podobnú víziu som ohlásil aj ja. Rozdiel bol v tom, že som som ju vyslovil na začiatku mojej misie pri národnom tíme v roku 2006 a súčasný kouč je s mužstvom už takmer tri roky.
Kľúčové je spoznanie charakteru
Za mojej éry si vtedy pripísalo debut v národnom tíme veľa hráčov. Niektorí sa v mužstve udržali a áno, inokedy sme sa netrafili. O tom skúšanie je.
Dnes je to o to ťažšie, že prípravných zápasov je menej ako kedysi.
Je fajn, že tento proces môže odštartovať práve teraz, keď v júnových súbojoch nejde o body a postupy. Niektorých nováčikov už tréner pozval a môže ich vidieť nielen na ihrisku, ale aj ako sa správajú v šatni, čo je veľmi dôležité. Futbalovo ich totiž má zmapovaných zo zápasov v kluboch.
Kľúčové pri výbere nových hráčov je spoznanie ich charakteru.“
Aj na základe mojich skúseností si myslím, že kľúčové pri výbere nových hráčov je spoznanie ich charakteru.
Jedna vec je získať si o nich informácie aj tohto druhu, druhá, navnímať ich priamo na reprezentačnom zraze. V mojich časoch debutovali aj hráči, ktorí si slovenský dres obliekali viac ako desaťročie.
Napríklad Marek Hamšík, Peter Pekarík a Tomáš Hubočan. V kádri sa udržali nielen vďaka talentu, ale aj ich povahe. Preto si myslím, že keď už dáte niekomu šancu, musíte zvažovať nielen futbalový aspekt, ale aj to, ako sa etabluje v kolektíve.
Do systému hľadá súčiastky
Teším sa, že teraz dostali priestor Erik Prekop a David Hrnčár. Prvý menovaný je hrotový útočník a vieme, že práve toto je v našom tíme nedostatkový tovar.
Druhý je pravý bek, kde je konkurencia ešte nižšia. Všetka česť Petrovi Pekaríkovi za dlhoročnú prácu v reprezentácii, ale stále sme nenašli za neho náhradu, a to už v októbri oslávi 39. narodeniny.
Keď aj nemohol hrať, dostal šancu vpravo Norbert Gyömbér. Vždy odviedol maximum, zaslúži si uznanie, no je vyučený stopér a na jeho hernom prejave to cítiť. David Hrnčár má potenciál pomôcť tímu aj v útočnej fáze, v Belgicku hráva pravidelne a šancu si zaslúžil. Som na neho zvedavý.
Na záver dôležitá vec. Tréner Francesco Calzona sa po príchode na Slovensku vydal na cestu, ktorú akceptovali hráči. Teraz sa rozhodol do svojho systému hľadať ďalšie súčiastky.
Je to misia, ktorá si vyžiada aj nejaké potknutia. Mnohí experti na to budú teraz poukazovať a pýtať sa, prečo nominoval toho a nie hentoho. Francesca Calzonu treba nechať pracovať.
Už potvrdil, že svojej robote rozumie a hráči sú ochotní realizovať jeho víziu. Omladenie kádra je jej súčasť.