Pri lopte Jaaden Lewis. (zdroj: archív Jaadena Lewisa)
Narodil sa v kanadskom Toronte, no po starých rodičoch má aj slovenské korene – jeho babka a dedko pochádzajú z okolia Humenného. Basketbalista JAADEN LEWIS však slovenský debut zažije v drese Prievidze. Nová akvizícia tamojšieho BC sa nebude rátať do limitu legionárov. Je v procese získania slovenského občianstva, ktoré má po predkoch.
Na Slovensku ste už takmer mesiac. Ako sa vám zatiaľ páči v Prievidzi?
"Prekvapilo ma, aké to tu je príjemné, úprimné a bezpečné. Užívam si čas na ihrisku aj mimo neho. Spoluhráči mi veľmi pomohli pri prechode. Veľkú úlohu zohrali aj miesta, ktoré som navštívil, ľudia, ktorých som stretol a celá komunita. To všetko mi uľahčilo adaptáciu. Obzvlášť, keď som prišiel spoza oceánu, z Toronta."
Ako si zvykáte na život na Slovensku s kultúrnymi a jazykovými rozdielmi? Pomáha vám aj slovenské občianstvo?
"Som v procese jeho získania. No dodáva mi pocit, že sem patrím. Že tu mám svoje korene. Ide však už o moju štvrtú profesionálnu sezónu, mám skúsenosti s prekonávaním kultúrnych bariér a prispôsobovaním sa.
Nejde len o rozdiely v časovom pásme, ale aj o jazyk, komunikáciu s rôznymi ľuďmi či budovanie nových vzťahov. A ak sa vrátim späť k Prievidzi, práve úprimná a láskavá komunita uľahčuje adaptáciu.
Pre mňa je to ideálne miesto na basketbal. Samozrejme, niektorí hráči to môžu vnímať ako náročné, ale ja som už tri sezóny pôsobil v Portugalsku, takže viem, čo obnáša prispôsobovanie sa novej krajine a kultúre.
Môžete nám priblížiť váš vzťah k Slovensku? Ako ste sa dozvedeli o slovenských koreňoch?
"Starí rodičia z maminej strany pochádzajú zo Slovenska. Nie priamo z tohto regiónu, ale zo severovýchodu – z obcí Vyšné Čabiny a Radvaň nad Laborcom. Ležia pri Humennom a Medzilaborciach, v Prešovskom kraji. Tam sú korene mojej rodiny.
Keď som vyrastal v Toronte, bol som obklopený početnou slovenskou komunitou. Aj cez vieru a rodinné zázemie som s ňou mal vždy blízky vzťah.
Teraz, keď som na pôde svojich predkov, cítim to ešte silnejšie – akoby som mal povinnosť uctiť si ich odkaz.
Rád by som počas sezóny alebo po jej skončení navštívil miesta, odkiaľ pochádzajú starí rodičia.
Je to približne 300 kilometrov odtiaľto, takže trochu ďalej. Verím však, že sa mi to podarí. Chcem vidieť, odkiaľ vlastne pochádzam.
Jaaden Lewis. (zdroj: archív J. L.)
Zohral v rozhodovaní pri podpise s Prievidzou aj tento faktor?
"Áno, určite. Počas celej mojej profesionálnej kariéry som mal jasno v tom, že raz chcem hrať na Slovensku. Či by to bol jeden, dva, tri roky alebo možno aj zvyšok kariéry.
To, že sa mi naskytla takáto možnosť už v jej skorom období – a ešte aj so slovenským občianstvom – vnímam ako ideálnu príležitosť. Nešlo len o organizačné výhody, ale aj o naplnenie mojich cieľov.
Bral som to ako moment, keď si poviem: Dobre, táto šanca tu je, tak ju využime a splňme si to.“
Oslovili vás aj ďalšie tímy zo Slovenska s možnosťou kontraktu?
"Áno, no práve Prievidza prejavila najväčšiu snahu získať ma. Po rozhovoroch s agentom bolo jasné, že táto ponuka je najlepšia. Som za to veľmi vďačný.
Pred podpisom zmluvy sa ozvalo aj niekoľko slovenských tímov, no Prievidza sa ukázala ako najatraktívnejšia voľba. Je to tím, ku ktorému som cítil, že chcem patriť. Najmä po tom, čo som si urobil prieskum slovenských klubov.
Navštívili ste Slovensko už niekedy v minulosti? Alebo je toto vaša prvá návšteva?
"Nie, je to moja prvá návšteva Slovenska. Cítim sa šťastný, že som súčasťou takej úžasnej komunity, v krajine s krásnou prírodou, pôsobivou architektúrou, vynikajúcim jedlom a priateľskými ľuďmi. Uľahčuje mi to adaptáciu."
Skúsili ste už bryndzové halušky?
"Áno, milujem ich. Keďže som vyrastal so starými rodičmi, ktorí sú Slováci, spoznal som mnoho tradičných slovenských jedál.
Jedným z najbežnejších je vepřo, knedlo, zelo, ktoré mi vždy pripomína domov. Dokonca som ho mal dnes na obed."
Posledné sezóny ste strávili v Portugalsku. Čo vás viedlo k tomu, aby ste podpísali zmluvu práve s Prievidzou?
"Posun v kariére a príležitosť hrať na úrovni prvej ligy. Už počas tímových tréningov som cítil, aký je tu rozdiel.
Súťaživosť a profesionalita basketbalu, spolu s účinkovaním v súťaži FIBA Europe, ma lákali. O týchto veciach sme diskutovali s agentom pred podpisom.
Hrať na vyššej úrovni a byť súčasťou profesionálneho prostredia - to boli hlavné dôvody, prečo som sa rozhodol práve takto."
Počuli ste už niečo o Prievidzi pred podpisom zmluvy?
"Niečo mi spomínal kamarát, ktorého som spoznal cez basketbal v Toronte. Pred pár rokmi hral profesionálne na Slovensku za Spišskú Novú Ves.
Povedal mi pár vecí o Prievidzi – že majú peknú halu a dresy. Prekvapilo ma však, aké je to tu skutočne pekné a že fanúšikovia sú výborní."
Jaaden Lewis. (zdroj: archív J. L.)
Čo očakávate od sezóny?
"Mám dva ciele. Stať sa lepším hráčom a dozrieť ako človek – tento rok budem mať 28 rokov. Je pre mňa dôležité rásť, nielen na palubovke, ale aj mimo nej.
Z pohľadu tímu chcem bojovať o majstrovský titul a pokúsiť sa ho vyhrať. Samozrejme, záruky neexistujú, ale túžim urobiť maximum, aby som tím podporil, priniesol do Prievidze trofej a podal čo najlepší výkon aj v súťaži FIBA Europe."
V Pohári FIBA vyzvete chorvátsky tím Cibonu Záhreb. Čo bude kľúčové, aby ste uspeli?
"Najdôležitejšie bude držať spolu ako tím. Máme mladý kolektív. Mnohí hráči sú noví. Bude kľúčové pokračovať v úsilí z tréningov, udržiavať tímovú chémiu a morálku.
To bude dôležité aj na súperových palubovkách – pre všetkých to bude nové a náročné prostredie.
Ak budeme jednotní a budeme spolupracovať, verím, že budeme mať šancu uspieť."
Pripravujete sa na to špeciálne?
"Momentálne pracujeme na tímovom útoku a obrane. Učíme sa vzájomne štýly hry a dopĺňame sa na ihrisku aj mimo neho. Budujeme chémiu medzi hráčmi, spoznávame playbook, trénerove požiadavky a jeho filozofiu, a snažíme sa ich čo najlepšie preniesť do hry.
Verím, že do začiatku súťaže (25. septembra) budeme mať jasnejší herný plán – takticky aj technicky – ako pristúpiť k zápasom a využiť naše šance.
To zahŕňa analýzu videí, štúdium súperových zápasov a prípravu na konkrétne situácie, ktoré budeme musieť zvládnuť v deň stretnutia."
Prievidza mala v utorok, 26. augusta prvý verejný tréning pred fanúšikmi. Aké to bolo?
"Pre mňa naozaj výnimočné. Keď som nastupoval, snažil som sa k tomu pristupovať ako k bežnému tréningu v prázdnej hale a ignorovať všetok hluk okolo.
Chcel som zostať sústredený a podať maximum – vždy si zakladám na tom, aby som pracoval na 100-percent."
V minulosti ste pôsobili v kanadskej univerzitnej lige a v druhej portugalskej lige. Ako by ste opísali tieto ligy?
"Jedna vec, ktorú by som vyzdvihol, je podobnosť so súťažou v Kanade – hrával som v lige U Sports, konkrétne v OUA v Ontariu, kde je Toronto a ďalšie mestá s približne 19–20 univerzitami.
Basketbal sa tam hrá podľa pravidiel FIBA, takže palubovka a pravidlá boli rovnaké. Z tohto hľadiska bolo prispôsobenie sa štýlu hry relatívne jednoduché.
Rozdiel však určite spočíval v tempe a fyzickej náročnosti. Najmä keď sme hrávali proti top tímom druhej portugalskej divízie. Mali sme možnosť hrať proti tímom, ktoré postúpili do prvej ligy, ako SC Braga či Vasco da Gama, a rozdiel oproti U Sports bol jasne viditeľný.
Druhá portugalská divízia bola výbornou skúsenosťou. Ukázala, že úspech na tejto úrovni vyžaduje väčšiu atletickosť, rýchlosť, fyzickú odolnosť aj mentálnu vyrovnanosť."
Ktorá liga vám viac vyhovovala?
"Sú to tri odlišné skúsenosti. Na dvoch univerzitách v Ontariu som mal rôzne úlohy, čo mi pomohlo naučiť sa prispôsobiť a nájsť svoje miesto v každej situácii.
Na prvej univerzite som niesol väčšiu zodpovednosť ako hlavný hráč, no po prestupe na Toronto Metropolitan University som sa musel prispôsobiť a nájsť svoju rolu v tíme.
Podobne to bolo aj v druhej portugalskej divízii – musel som sa prispôsobiť, spolupracovať s ostatnými hráčmi a postupne sa stať jedným z kľúčových členov tímu.
Verím, že dokážem uspieť v akejkoľvek situácii – či už ako doplnkový hráč, ktorý podporuje ostatných, alebo ako líder nesúci väčšiu zodpovednosť. Som si istý, že mám schopnosti zvládnuť akúkoľvek rolu."
Ako sa prispôsobujete rôznym herným štýlom a trénerským prístupom pri presune medzi ligami a tímami, napríklad z Kanady do Portugalska a teraz na Slovensko?
"Pre mňa je najdôležitejšie uvedomiť si situáciu, v ktorej sa nachádzam. Ak pristupujem k veciam naivne alebo arogantne, môžem sa mentálne zaseknúť, pretože mám očakávania od seba alebo od prostredia.
Či už ide o U Sports, Portugalsko, Slovensko alebo inú ligu, kľúčové je pochopiť, čo chce tréner odo mňa a ako zapadám do tímu.
Potom prichádza sebaanalýza – kde môžem byť efektívny, ako implementovať herný plán a komunikovať s tímom.
Musím byť úprimný sám k sebe a zároveň otvorený spolupráci s manažmentom a trénerským tímom, aby som pochopil, čo je potrebné robiť a ako prispieť k úspechu tímu.
Adaptabilita, uvedomenie si situácie, komunikácia a ochota zapojiť sa do toho, čo je potrebné, sú kľúčové pre úspech."
V Portugalsku ste boli lídrom v asistenciách. Ako pracujete na zlepšovaní hry a udržiavaní konzistentnosti na ihrisku?
"Kľúčové je pochopiť svoju úlohu a využiť svoje silné stránky. Viem sa dobre dostať pod kôš a rozhodovať, kam prihrám. Nie vždy musím byť hlavný strelec – ako menší rozohrávač je dôležité vytvárať priestor pre spoluhráčov.
Učím sa sledovaním videí, analyzovaním pohybov ostatných hráčov a pochopením štruktúry hry – kde bude obrana, ktorí hráči budú voľní, a ako reagovať podľa pokynov trénera. Cieľom je rozpoznávať tieto vzorce rýchlejšie a na vyššej úrovni, až dovtedy, kým sa zautomatizujú.
V Prievidzi chcem vytvárať príležitosti pre ostatných hráčov a byť lídrom v asistenciách, podobne ako v Portugalsku.
Moja úloha nie je strieľať najviac bodov, ale priťahovať obrancov, otvárať priestor pre strelcov a zároveň tvrdo obraniť."
Máte vlastný tréningový plán?
"Trénujem už približne 10–12 rokov a počas tohto času som sa naučil, čo moje telo zvláda a čo nie. Na čo som najviac hrdý, je schopnosť tvrdo pracovať a plniť úlohy bez ohľadu na to, ako sa cítim.
Moje predchádzajúce profesionálne skúsenosti – či už so silovým a kondičným tréningom alebo s basketbalovými trénermi – mi umožnili získať cenné poznatky a implementovať ich do vlastného tréningového systému.
Od začiatku kariéry som mal skvelú podporu od trénerov a odborníkov, takže som mohol kombinovať rôzne cviky, rady ohľadom regenerácie a basketbalové princípy do jedného efektívneho systému.
Kľúčové je byť mentálne uvedomelý. Počúvať telo a dokázať trénovať aj v ťažkých chvíľach. Myslím si, že práve táto osobná disciplína a prístup k povinnostiam na ihrisku sa odrážajú aj v mojom štýle líderstva."
