Na snímke zľava Viktor Juríček (Spišský Rytieri) a Oleksandr Belikov (Blue Wings) v zápase 12. kola Tipos SBL v basketbale mužov medzi Nitra Blue Wings. (zdroj: TASR)
Pripomeňme si, že okrem etablovanej Slávie SPU Nitra sa do ligy prihlásili aj Nitra Blue Wings, ktorí vlani v lete odkúpili licenciu od Žilinčanov, víťazov druhej najvyššej súťaže.
Prvý menovaný klub sa už v novembri dostal do existenčných problémov, keď sa skončila dovtedy úzka spolupráca so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou, presťahoval sa do Bratislavy, kde ďalej pokračoval s celkom iným kádrom, už ako rozvojový projekt Nextgen Slovakia. Základnú časť zavŕšil s nulou v kolónke výhier, s „kombinovanou“ bilanciou 0-36 a v baráži si nedokázal poistiť príslušnosť v najvyššej súťaži pre ďalšiu sezónu. Ale to už je celkom iný príbeh...
Zato nováčikovi sa od úvodu darilo a patril medzi príjemné prekvapenia. Nitrianski fanúšikovia si na „Modré krídla“ zvykali len pozvoľne, návštevnosť sprvoti patrila medzi najnižšie v lige, no mala stúpajúci trend. Azda aj preto zverenci kouča Krajnoviča na svojej vlastnej pôde vyhrali len polovicu z 18 duelov (horšie boli len tri tímy). Zato vonku sa správali ako povestná šťuka a z 18 stretnutí uspeli až v 11. Len Levice a Inter boli na ihriskách súperov úspešnejší.
Do play-off vstupovali Nitrania z piatej pozície. Štvrtú stratili v poslednom kole, keď v priamej konfrontácii podľahli Prievidzi. Lenže Hornonitranom výhoda domáceho prostredia úspech vo štvrťfinále nepriniesla. Nitra zvládla aj rozhodujúci piaty zápas vonku, sériu vyhrala 3:2 a šla do semifinále, kde vytrápila, rovnako na päť zápasov, šampióna ostatných troch ročníkov SBL, Patriotov Levice.
Na nováčika viac ako solídna vizitka. „Podstatné bolo, že sme pred seba postupne stavali reálne ciele. Samozrejme, boli menšie na začiatku sezóny. Keď sme videli, že na to máme, že sme celkom dobre zložili mužstvo – čo je zrejme najdôležitejší faktor – a môžeme ísť vyššie, našim cieľom sa stal minimálne postup do semifinále. Veľmi sme však chceli postúpiť aj do finále,“ skonštatoval tréner Krunoslav Krajnovič.
Série o bronz sa v SBL nehrajú od ročníka 2016/17. Bronz teda pripadne tomu zo zdolaných semifinalistov, ktorý sa po základnej časti umiestnil vyššie. Tento rok to boli Blue Wings (Spišskí Rytieri skončili tesne za nimi).
Keď sa trénera Krajnoviča, už s odstupom dní, pýtame, čo prevažuje – či sklamanie a smútok, že im len tesne ušla účasť vo finále, alebo hrdosť na to, čo dokázali a že im vo štvrtok odovzdali medailovú kolekciu – zamýšľa sa: „Ak sa pýtate mňa osobne, ešte stále je to päťdesiat na päťdesiat. Ale ak si sadnem a reálne sa zamyslím nad tým, čo sme s chlapcami dokázali, viac je tej hrdosti.
Kompletne novo zložené družstvo, novo zložený realizačný tím. Všetci sme sa stretli po prvý raz v živote. Jediný hráč, s ktorým som v minulosti pracoval, bol Milan Žiak. Aj to pred dvanástimi rokmi v Prievidzi. Krátko som sa ešte stretol s Marekom Foltínom v Komárne.
Bolo to veľmi náročné, ale po poslednom zápase som aj chalanom povedal, ako som hrdý na nich aj na všetkých v klube, že sme to zvládli a dotiahli dosť ďaleko. Možno, keby nám nechýbali v istých momentoch nejaké skúsenosti na ihrisku, mohlo to by aj inak. Ešte lepšie. Ale pre nováčika je aj bronz top výsledok. To, ako sme splnili všetky naše ciele, nám dáva právo cítiť hrdosť.“
DVOJČATÁ LANÁRILI UŽ V LETE
Bratské dvojice v našej najvyššej súťaže nie sú až takým ojedinelým úkazom. Spomeňme aspoň tú najznámejšiu, Martina a Radoslava Rančíkovcov. Ale mať v kádri dvojčatá?
Presne táto kuriozita nastala, keď sa v stopách Keyshauna Langleyho vydal vlani v decembri aj jeho brat Kobe. Tréner Krunoslav Krajnovič si ich však nezmýlil ani na moment:
„Nemal som problém. Rozpoznával som ich už počas minulého leta. Chceli sme oboch naraz, no nemali rovnakého agenta. Kobeho agent usmernil najprv do maďarskej ligy, potom do Turecka. My sme mu cez Keyshauna odkázali, že aj preňho bude lepšie, ak nepôjde po tretí raz niekam, kde si bude musieť zvykať nielen na družstvo, ale na všetko okolo. A bude lepšie, ak príde sem, kde brácho už všetko pozná a bude mu oporou. Ľahšie sa prispôsobí. Prišiel a myslím, že obaja mali slušnú sezónu.“
Langleyovci, narodení v posledný deň roku 2000, priemerne prispeli 27,8 bodmi, 6,9 doskočenými loptami, 9 asistenciami a 4 doskokmi na zápas. Rozmenené na „drobné“: Keyshaun mal v 40 stretnutiami priemery 16,1 bodu, 3,7 doskoku, 4,5 asistencie, 2 zisky a Kobe v 26 dueloch 11,7 bodu, 3,2 doskoku, 4,5 asistencie, 2 zisky.
Káder bol od začiatku mixom zahraničných opôr (popri Američanoch to bol aj 32-ročný ukrajinský veterán Oleksandr Belikov) a slovenskej enklávy, ktorú tvorili nielen talentovaní mladíci, ale aj ostrieľaní harcovníci ako Michael Fusek, či Milan Žiak. Časť zo súčasnej partie bude obliekať bielo-belasé farby aj v nasledujúcom ročníku.
To však už Blue Wings nebudú novicmi a očakávať sa od nich ako od bronzových medailistov, bude nesporne ešte o kus viac. „Aj ciele už budú iné. Možno je skoro na takúto otázku. Teraz máme týždeň v oddychovom móde, okrem juniorov, ktorých čakajú cez víkend majstrovstvá Slovenska. Budeme musieť ďalšiu sezónu pripraviť ešte dôkladnejšie, lebo bude ešte ťažšia,“ podotkol chorvátsky odborník žijúci na Slovensku, ktorý debutoval v našej najvyššej súťaži už v sezóne 2005/06, keď doviedol k titulu basketbalistov Lučenca.
