Tento týždeň patril zaslúžene Zdenovi Chárovi. Najprv ho uviedli do Siene slávy slovenského hokeja, čo dojato prežíval v stredu a potom v piatok oznámil v hokejovom múzeu na trenčianskom Zimnom štadióne Pavla Demitru, že chystá na druhú polovicu augusta 2026 rozlúčkový zápas. Mal by byť podobný ako kedysi u Mariána Hossu, keď v Trenčíne privítal množstvo hviezd z NHL. Prvou potvrdenou na Chárovej rozlúčke je David Pastrňák.
Ako bude vyzerať váš rozlúčkový zápas?
„Chcel by som, aby to bola pekná akcia, ale určite sa nejdeme pretekať s Mariánom Hossom, kto mal lepší zápas. Teším sa na to, postupne odhalíme, kto príde a ako to bude vyzerať."
Čo pre vás znamená, že bude na Zimnom štadióne Pavla Demitru?
„Pochádzam z Trenčína, narodil som sa tu, vyrastal som v tomto meste. Bol to prvý štadión, na ktorom som vkročil na ľad. Bude to aj ľad, ktorý opustím. Je tam spojitosť a história. Okrem toho je štadión v krásnej prestavbe a bude ešte krajší.“
Môžete vyberať z obrovského počtu hráčov, bude ťažké určiť, kto príde?
„V prvom rade budem rešpektovať každého rozhodnutie. Hráči majú svoje rodiny. Som si vedomý, že veľa času strávia počas sezóny cestovaním a ak budú chcieť stráviť čas s rodinou či sa doliečiť, rešpektujem to. Nebudem vytvárať na nikoho tlak. Ak prídu, budem veľmi šťastný. Mám predstavu, kto by mohol prísť.“
Budete sám oslovovať hráčov?
„Samozrejme, áno. S každým hráčom budem hovoriť osobne. Je to správna a slušná cesta.“
Ako prvý hneď súhlasil hviezdny David Pastrňák, aj počas Hlinka Gretzky Cupu, keď ste hádzali čestné buly, bolo vidieť, ako neskorší víťazi Američania k vám vzhliadali. Čo to pre vás znamená, že ste vzorom mladej generácie?
„Veľmi si to vážim, som za to vďačný. Uvedomujem si, že som bol jedným z nich, keď som chodil pozerať na Duklu Trenčín a obdivoval som Pavlasa, Růžičku a Švehlu. Boli to pre nás vzory. Aj v zámorí som si hľadal hráčov, ktorých by som chcel napodobniť v kariére. Veľmi ma to motivovalo a keď môžem byť ja teraz pre niekoho vzorom, inšpiráciou, som len rád. Beriem to skromne. Je to pocta.“
V novembri vstúpite do Hokejovej Siene slávy NHL, máte už premyslené, koho by ste chceli, aby vás tam uviedol?
„Sám neviem, či to určujú zástupcovia siene slávy, alebo ja. Zatiaľ mám len termín, ktorým bude druhý novembrový týždeň v Toronte. Bude to veľká udalosť. Veľmi sa na to teším, je to top vrchol, čo môžete dosiahnuť po kariére.“

Máte niekoho vysnívaného?
„Mien tam je strašne veľa. Nespravím chybu s nikým. Každý je v sieni slávy zaslúžene. Neexistuje tam zlý výber. Som po tejto stránke skromný, budem vďačný. Ak budem môcť niečo povedať, možno to bude mix mladšieho a staršieho hráča.“
Koho ste mali za idol v tínedžerských rokoch?
„V tých časoch bolo ťažké sledovať NHL. Prvý zápas, ktorý som videl, bol v roku 1992, keď hral Pittsburgh vo finále proti Hartfordu. Do tej doby som bol obrovský fanúšik Chicaga Bulls a Michaela Jordana. Neskutočný atlét, v ktorom som videl nesmiernu súťaživosť. Za každú cenu chcel vyhrať, obdivoval som to. S Chicagom dominoval NBA.“
Už na Hokejistovi roka ste naznačili, že máte ponuku od Bostonu Bruins, môžete k tomu povedať viac?
„Ponuku mám, sme predbežne dohodnutí. Doťahujeme detaily, ale nie je to ešte presne špecifikované. Som odhodlaný pomôcť tam, kde treba. Veľmi rád komunikujem s hráčmi, keď s nimi môžem prebrať situácie a poradiť im. Takisto ma baví sa učiť od trénerov, manažmentu. V minulej sezóne som bol dosť v zákulisí a je to iné od toho, čo vidíte ako hráč. Hokejisti si neuvedomujú, koľko treba spraviť ťažkých rozhodnutí, aby klub napredoval a snažil sa zlepšovať.“
Láka vás to dosiahnuť až na generálneho manažéra klubu NHL?
„Nesnívam byť generálnym manažérom, ani nemám také ambície. Chcem venovať čas rodine, najmä mojim chlapcom, ktorí hrajú hokej. Je pekné, keď môžem pomôcť radou a názorom, ale v pozícii manažéra ste stopercentne zaangažovaný v klube.
Nie sú tam dni, keď máte voľno. Od rána do večera žijete s klubom a musíte rozhodovať o milióne vecí. Nemám na to ani čas, ani skúsenosti. Musíte sa tam dostať, veľa sa naučiť a prejsť si rebríkom. Nerád by som mal miesto len pre skúsenosti z hráčskej kariéry. Ak to nerobíte poctivo a nedostanete sa k tomu týmto spôsobom, veľmi rýchlo skončíte.“

Neláka vás ani post pri slovenskej reprezentácii?
„Neláka má to, takisto je to vec, ktorú by som musel vykonávať aj na Slovensku. Žijeme v Amerike.
Po kariére beháte maratóny, triatlony, máte na to stále dostatok síl?
„Baví ma to, našiel som v tom uspokojenie, radosť. Veľa ľudí sa ma pýta, prečo to robím, že to musí bolieť. Všetko bolí a je namáhavé, keď to robíme poriadne. Napĺňa ma, že môžem takto robiť tri športy, spojiť ich do jedného a posúvať svoje výkony.“
V nedeľu sú na programe v Bratislave cyklistické preteky, na ktorých bude aj hviezdny Greg Van Avermaet. Tiež budete súťažiť, čo to pre vás znamená, že si môžete zmerať sily?
„Je to krásna akcia, zúčastním sa už na treťom ročníku. Martin a Peter Velitsovci spoločne s Jánom Valachom to super organizujú. Robia fantastickú prácu. Čo sa týka pretekov, určite tam nejdem vyhrávať. Som rád, že môžem byť súčasťou, zapretekať si, neísť do riskov, aby som nespadol ako počas prvého ročníka.“
Chýba vám hokej?
„Chýba mi, keď ho dlhšie nesledujem. Cez sezónu ho sledujem pravidelne, najmä Boston Bruins, ale aj Duklu Trenčín a slovenskú extraligu. Nechýba mi však po hernej stránke, na partičky nemám čas. Ani ma to už nenapĺňa.“
Váš dobrý kamarát Brad Marchand vyhral s Floridou Stanley Cup, sledovali ste ho?
„Áno, boli sme v kontakte. Bol som veľmi rád, že sa mu to podarilo. Play-off mu vyšlo fantasticky, bol kľúčovým hráčom v kľúčových momentoch. Vďaka nemu získali Panthers Stanley Cup. Jeho skúsenosti sa prejavili a bolo to vidieť. Dokázal hrať skvele aj v tretej formácii, našiel si správnu rolu. Podpísal novú dlhoročnú zmluvu, prajem mu, aby vydržal čo najdlhšie. Zázemie na Floride je úžasné a je to úplne niečo iné ako kedysi. Je to jeden z najlepších trhov v USA.“