Ako som bol s Chárom na finále NHL a vozil tenisky do detských domovov

Vystihnúť osobnosť hokejistu Zdena Cháru v jednom texte je náročné, ale pokúsim sa napísať, ako som ho za roky vnímal. Neabsolvoval som s ním medaily z majstrovstiev sveta či Stanley Cupu, ale bol som naživo na viacerých akciách, ktoré absolvoval neskôr a mal som možnosť s ním zažiť aj výnimočné momenty.

Ako Zdeno gratuloval Handzušovi

Prvým bol rok 2013, kedy som mohol pokrývať vyvrcholenie NHL medzi Chicagom Blackhawks a Bostonom Bruins. Bola to výnimočná séria aj pre nášho fanúšika.

Na jednej strane duo Marián Hossa – Michal Handzuš, na druhej Zdeno Chára – Jaromír Jágr. Finále vyvrcholilo neuveriteľnou poslednou minútou šiesteho duelu, keď Chicago otočilo z 0:1 na 2:1.

Všetko nasvedčovalo siedmemu zápasu, ten sa nestal. Na Zdenovi bolo vidieť obrovské sklamanie. Veril, že si so spoluhráčmi dokážu zopakovať rok 2011, keď to dotiahli do siedmeho zápasu a utíšili Vancouver.

Po sérii však úprimne gratuloval najmä Michalovi Handzušovi, ktorý sa na záver kariéry tešil zo Stanley Cupu.

Zdeno Chára, keď dorazil do Soči v roku 2014. (zdroj: Archív )

Do Soči dorazila superhviezda

So Zdenom som ešte nemal bližší vzťah. Bol som vykukaný novinár, na svojej prvej veľkej hokejovej služobke. Keď sa na to pozerám spätne, dnes by som z toho vyťažil ďaleko viac.

Tak, ako je Chára náročný na seba, podobne vie byť náročný aj na novinárov. Musíte byť pripravený, mať dobré otázky. Tak to má však pri superhviezde byť. Napriek tomu, že sa ňou Zdeno nikdy necítil.

Jeho superhviezdny status som asi najviac zažil na zimnej olympiáde v Soči. Na posledných hrách, kde sa predstavili hráči NHL. Tí prileteli dvoma špeciálne vypravenými lietadlami tesne pred začiatkom turnaja. Všetko bolo do podrobna naplánované.

Chára však veľmi túžil splniť si sen, byť na otváracom ceremoniáli ako vlajkonosič slovenskej výpravy. Dodnes si pamätám, ako sa v provizórnom slovenskom dome na stanici Adler tiesnilo štyridsať až päťdesiat novinárov.

Jeden z najuznávanejších kanadských hokejových novinárov Chris Johnston odo mňa vyzvedal, kedy Zdeno príde a čo to znamená pre Slovensko.

Predĺžená posteľ

Chára dorazil a robil jednu z najväčších tlačoviek vo svojej kariére. Neskôr obletela svet moja fotka z olympijskej dediny, keďže Rusi nevedeli Zdenovi zabezpečiť dostatočne dlhú posteľ a namiesto toho mu ju 'predĺžili' o taburetku.

Ako kapitán išiel aj na nevydarenom turnaji príkladom. Pekne to bolo vidieť pred vzájomným zápasom Slovenska s Českom, keď do úmoru odpovedal na otázky niekoľko desiatok slovenských aj českých novinárov.

Na rozdiel od Jaromíra Jágra, ktorý radšej vynechal tréning.

V útrobách Madison Square Garden

So Zdenom sme sa potom stretávali najmä na NHL klziskách, kde som chodil v rámci dovolenky. Nezabudnem, ako sme robili veľký rozhovor po rozkorčuľovaní zápasu na Floride v roku 2015. Bol som na svadobnej ceste, ale samozrejme som si ju spestril hokejom.

Zdeno mi veľkoryso venoval 20 minút aj napriek tomu, že ho večer čakal zápas. Zábavné bolo sledovať, ako ešte vtedy vyzerali Panthers. Síce za nich hral Jágr, ale v hľadisku bolo viac fanúšikov Bostonu Bruins, ktorí domácich jasne prekričali.

Vtedy ešte nikto netušil, že o dekádu budú jeden z najlepších tímov profiligy a Bruins jedným z najhorších.

Väčšie rozhovory som si zopakoval aj neskôr. Či už pred Svetovým pohárom 2017, kde ako jeden z lídrov viedol podceňovaný Tím Európy k šokujúcemu striebru, alebo v závere kariéry, keď sme sa stretli v útrobách legendárnej Madison Square Garden počas Chárovho pôsobenia vo Washingtone Capitals.

Už pri jeho pozápasovej rutine bolo vidieť, ako všetko poctivo dodržuje. Posilňovňa, bicykel, proteínový nápoj, vitamíny a v závere kariéry žiadne mäso!

Vždy sa o Zdenovi hovorilo, ako sa skvele správa k mladým hráčom. Keď niekto spraví tím, berie ho ako seberovného. Vtedy krásne rozprával o Martinovi Fehérvárym, ako má všetko pred sebou a raz z neho bude skvelý obranca.

Tomáš Prokop so Zdenom Chárom. (zdroj: Tomáš Prokop)

Stretnutie, na ktoré nikdy nezabudnem

Moje kľúčové stretnutie so Zdenom, na ktoré nikdy nezabudnem a považujem ho za jeden z vrcholov svojej novinárskej kariéry, prišlo pred pandémiou v lete 2019.

Rok som sa snažil vybaviť si s ním väčší rozhovor. Keď sa mi v minulosti podarilo, bolo to skôr cez telefón. Tentokrát to bolo iné. Big Z, ako ho volali v Bostone, sprevádzali po Trenčíne PR ľudia z Bruins. Točili o ňom minidokument pre klubový web. Dostal som ponuku, ktorá sa neodmieta.

Zdeno má v sebe okrem mnohých športových aktivít, tvrdej prípravy, aj chuť pomáhať. Pri spomínanej akcii si vymyslel s jednou nemenovanou firmou sídliacou pri Bostone charitatívny projekt, keď rozdal 3333 tenisiek po detských domovoch a domovoch sociálnych služieb.

Mal som ísť s Chárom v dodávke a počas cesty spraviť rozhovor. Netušil som však, že Zdeno bude šoférovať. Bol som v nemom úžase. Od ľudí z Bostonu som v uvoľnenej atmosfére dostal ucelenejší pohľad, čo pre miestnu komunitu Chára znamená.

Bol celebritou. Človek, ktorý sa kamaráti s Tomom Bradym či Connorom McGregorom, ale popri tom aj stále obyčajným chalanom odmietajúcim hviezdny status. Tým, ktorý nechce vyčnievať inak ako výkonom a prístupom k povinnostiam.

Vznikol z toho veľký rozhovor, v ktorom sme sa hodinu zhovárali a potom reportáž z akcie. Zdeno naplno ukázal pri obrovskej postave aj obrovské srdce. Na ceste späť sme sa o tom a o živote ešte dlho rozprávali. Bol to neskutočný zážitok.

Rozhovory s ním som absolvoval aj potom. O nejedení mäsa, ekologickom prístupe k životu, behaní maratónu a túžbe po ironmanovi na Havaji.

Sieň slávy aj vyvesenie čísla

Týmto víkendom začína trojica jeho veľkých udalostí. Prvou je uvedenie do Siene slávy IIHF, bude určite pokračovať vyvesením čísla 33 pod strop bostonskej TD Garden a vyvrcholí vstupom medzi nesmrteľných do torontskej Siene slávy.

Výpovede k Chárovi som zbieral aj v Štokholme, zväčša od švédskych legiend. Hovorili o ňom s uznaním, rešpektom a obdivom. Najviac pobavil Henrik Zetterberg, ktorý viackrát zopakoval, že chvalabohu, že Zdeno nikomu nič nedaruje len na ľade a mimo neho je super človek.